Otvorená vstupenka platná do konca divadelnej sezóny

Kontroverzná, provokatívna a štipľavo-vtipná čierna komédia o tom, ako sa navzájom duševne a telesne mrzačíme. Šteklivá inscenácia hry Sexuálna perverzita v Chicagu v réžii Jána Štrbáka rozpráva o kvartete hrdinov, ktorí sa zábavou, sebavedomým jazykom a snahou vybočiť z normy bránia pred zlyhaním v láske.

Rafinovane a najradšej bez záväzkov sa snažia ovládať svoju žiadostivosť a túžby. Akékoľvek hlbšie vzťahy sú už vopred odsúdené na zánik.

Ich sexuálne úlety a energia výrečnosti len maskujú osamelosť a neschopnosť naozajstných citov. Zvodca Bernie a jeho nesmelý kolega Danny si nenechajú ujsť jedinú príležitosť na to, ako zbaliť nejakú babu. A aj keď sa zdá, že sa staneme svedkami budovania nejakého vzťahu, vlastným pričinením hrdinov nakoniec nemá šancu na prežite.

Vtipná, satirická reflexia mediálnej a politickej pretvárky. Na firemnej oslave sa stretne päť moderátorov priemernej televízie Bomba, ktorá oslavuje 10. výročie svojho vzniku. Každý z nich je unavený a deprimovaný tým, čo každodenne pomocou overených trikov predáva divákom. Od hviezd na počkanie až po politikov v doživotnej funkcii. Vo vzájomnej, no prázdnej komunikácii, hľadajú protagonisti ventil a pochopenie pre svoju prácu. Tá sa na verejnosť dostáva v povrchnej a optimistickej forme. Ich úsmev je pritom len ďalším trikom na odpútanie našej pozornosti.

Televíziu často zapíname preto, aby sme sa vypli. Kúzlo moderátorov, čarovné slovíčka, to všetko k vám príde aj na divadelných doskách v ironickej a odpútanej podobe s príchuťou ozajstných trikov. Varietný sled kúzelníckych čísiel, ktorý sa odohráva paralelne s estrádnymi výstupmi, trefne upozorňuje nielen na to, že žilinskí herci sú dobrí kúzelníci, ale hlavne na to, že dnešný konzumný svet je len jedna veľká ilúzia. Každý správny kúzelník, rovnako ako „správny“ politik a biznismen, využíva ilúziu reality a ovláda umenie, ako najlepšie odvrátiť pozornosť. Mediálna tvár je len povrch, pod ktorou sa skrýva to, čo žiadny smrteľník neobjaví.

„Inscenácia Hana je projektom, cez ktorý sa chceme pozrieť sami na seba. Vrátiť sa k väzbám, ktoré si ctíme, a ktoré aj tak trochu môžu za to, že sme tu a teraz práve my. Chceme to zvládnuť so svojským nadhľadom, odstupom, v plnej zodpovednosti a prostriedkami nám vlastnými. Je to úsilie vytvoriť originál, cez ktorý sa majú šancu nájsť aj naši diváci. Hana nám ponúka priestor pre konfrontáciu so 60 ročnou minulosťou tohto divadla a ľudí, ktorí v ňom existovali, ale hlavne existujú dnes. Hana Hegerová sa stala istým symbolom cesty, po ktorej sa dá kráčať tak,  aby sa po niekoľkoročnom ohliadnutí dalo povedať, že to stálo za to.„ Anton Šulík, riaditeľ divadla a režisér inscenácie Hana.

Najnovšia hra Petra Pavlaca, ktorú napísal na telo žilinského súboru, nás zavedie do zákulisia regionálneho divadla, v ktorom sa pripravuje hudobno-divadelný večer o Hane Hegerovej. Hlavná hviezda súboru, na ktorej je celá produkcia postavená, sa však nečakane rozhodne z divadla odísť. V predstavení ju má narýchlo nahradiť mladá absolventka herectva z hlavného mesta. Jej príchod rozvíri zdanlivo pokojné provinčné vody a postupne sa dozvedáme, že nie všetko je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Príbeh mladej herečky, ktorá sa ocitla v zložitej životnej situácii, spoznávame prostredníctvom silných Hegerovej piesní vo výnimočnom podaní herečky a speváčky Lucie Lužinskej a Veroniky Strapkovej.

Hudobná inscenácia HANA je návratom žilinského divadla k väzbám, ktoré si ctí. Je veľkou poctou Hane Hegerovej, ktorá začínala svoju profesionálnu dráhu v päťdesiatych rokoch minulého storočia (1953 – 1958) práve na doskách žilinského divadla. Cez jej skladby, ktoré ukrývajú príbeh a tajomstvo, chceme hovoriť o vzťahoch a únikoch do intimity ticha a slov na hranici spievania.

Slávny taliansky autor Alessandro Baricco už viac ráz potvrdil, že je nielen majstrom románu, ale aj dialógov. Jeho hra Smith & Wesson pripomína, že umelecká forma je najmä umeleckou fikciou a opisuje aj to, čo je nepravdepodobné. Hrdinovia drámy sa rozhodnú narušiť zdanlivý pokoj svojich životov, za ktorým sa skrýva ich strach a opúšťajú pohodlnú pozíciu pozorovateľov. Okolnosti ich donútia podstúpiť riziko a zažiť najväčšie dobrodružstvo, v ktorom ide o ľudský život. Dvaja muži s menami výrobcov zbraní si zahrajú „ruskú ruletu“. Životný plán každého z nich je stereotyp a nemá svoj cieľ. Smith je samozvaný kronikár predpovedí počasia a Wesson je záchranár, ktorý nikdy nikoho nezachránil. A tak hoci riziko podujatia je obrovské, je tu tiež šanca na zásadnú zmenu so šťastným koncom. Paradoxom je, že podujatie nesie v sebe potenciál šťastia aj v prípade neúspechu. Novej šance pre dvojicu Smith & Wesson. 

Hru uvádzame s finančnou podporou Talianskeho kultúrneho inštitútu v Bratislave.

Ivan Vyrypajev patrí medzi neprehliadnuteľných súčasných dramatikov na ruskej aj európskej scéne. Po úspechu hry Opití uvádzame jeho ďalší výnimočný text Ilúzie. Každou svojou hrou hľadá Ivan Vyrypajev nový spôsob komunikácie medzi javiskom a hľadiskom, nový vzťah herca a diváka. To obzvlášť platí pre hru Ilúzie, ktorú autor označil ako komédiu. Spolu s hercami prechádzame príbehmi dvoch manželských párov, ktorí sa pred smrťou vyznávajú zo vzájomných citov a rekapitulujú svoj končiaci sa život. Realita sa prelína s ilúziami. Má vôbec zmysel znovu interpretovať svoj život? Je láska silnejšia než smrť? Existuje niečo nemenné v tomto studenom vesmíre? Predsa len musí byť niečo stále, pretože odkiaľ by sa potom vzala nestálosť?

Režisér Eduard Kudláč uviedol tento titul s veľkým úspechom u divákov aj odbornej verejnosti v slovenskej premiére v roku 2014 v Činohre Slovenského národného divadla v Bratislave, kde príbeh divákom rozprávali herci staršej generácie – Emília Vášáryová/ Zuzana Kocúriková, Božidara Turzonovová, Dušan Jamrich a Martin Huba. Táto inscenácia bola nominovaná na Cenu Dosky 2014 v kategórii Najlepšia inscenácia sezóny 2013/2014.

Inscenácia je vhodná pre divákov starších ako 15 rokov.
Dĺžka predstavenia: 90 minút bez prestávky

Jeden z najuvádzanejších súčasných nemeckých dramatikov Roland Schimmelpfennig oživuje vo svojej hre antický mýtus o krétskom kráľovi Ídomeneovi, ktorý sa po desiatich rokoch vojny vracia víťazne domov z vyplienenej Tróje. Blízko krétskych brehov však zastihne jeho loďstvo silná búrka a on, aby sa zachránil, prisľúbi obetovať božstvám mora prvú živú bytosť, ktorú na Kréte stretne. Keď však na jedinej lodi, ktorá sa v búrke nepotopí, pristane na domovskom brehu, prvý, koho uvidí, je jeho vlastný syn Idamantes.

Schimmelpfennig v hre invenčne a súčasným jazykom rozohráva rôzne variácie tradovaného mýtu. Obrazmi vášne, zrady a krvavej obety nečakane preblesne prekvapivý humor. Alternatívne verzie príbehu, ktoré sa dopĺňajú alebo si navzájom protirečia, sa na javisku vynárajú prostredníctvom mnohohlasého zboru, ktorý evokuje antický chór. Autor z jednotlivých hlasov chóru a rôznych nití príbehu rafinovane splieta dramatickú báseň s otvoreným, nejednoznačným koncom. Osudový sľub a to, čo po ňom nasledovalo (ale aj to, čo mu predchádzalo), sú pre Schimmelpfenniga zároveň príležitosťou, ako nastoliť otázky, ktoré presahujú konkrétny mýtus a dotýkajú sa univerzálnej ľudskej existencie.

Majiteľ, konateľ a bohatý muž prosperujúcej firmy by mal byť nadmieru spokojný so sebou a dosiahnutým spoločenským statusom. Má rodinu, manželku a syna, ak by na to prišlo, môže si dovoliť i milenku.  Je v strednom veku a na vrchole síl, no aj na ich pokraji. V práci i súkromí. Raz, pred Vianocami, sa rozhodne, že si splní svoje tajné želanie a zmizne.  Chce sa stať novým a šťastnejším človekom, ktorý sám a v ústraní chová holuby. Jeho rozhodnutie je ako kameň, keď padne do vody – rozbúri pokojnú hladinu navôkol. Je však otázne, či mu zámer vyjde. Ako hlboko je zakorenený vo svojom predchádzajúcom živote? Hrdinovia hry Davida Gieselmanna pripomínajú tragikomické obete vlastných nenaplnených očakávaní, svojich zvykov, ambícií a kariéry, mobbingu a paranojí. Dej príbehu graduje cez vtipné dialógy, jednotlivé scény prebiehajú a rozhovory vedú postavy medzi sebou paralelne na rôznych miestach, ich slová, otázky a odpovede sa vzájomne preplietajú v rýchlom slede až do groteskného,  cha­otického slovného ping-pongu.

Hru uvedie Mestské divadlo Žilina s finančnou podporou Nadácie Tatra banky. 

Úspešný filmový debut slovinských autorov Nejca Gazvodu, Roka Bičeka a Janeza Lapajne Triedny nepriateľ sa stal predlohou pre rovnomennú divadelnú adaptáciu, pod ktorú sa autorsky podpísala dramatička a dramaturgička Michaela Zakuťanská.

Námetom hry Triedny nepriateľ je vzbura študentov maturitnej triedy proti svojmu novému triednemu profesorovi, učiteľovi nemčiny. Dôvodom ich vzbury je nekompromisný postoj učiteľa k ich študijným výsledkom, jeho vysoké nároky na vzdelanie a vedomosti, ale nielen na ne. Jeho metódy ostro kontrastujú s benevolentným, priam kamarátskym prístupom predchádzajúcej triednej učiteľky. Zaužívaný zvyk a očakávania študentov, že budú triednym učiteľom vypočutí, rešpektovaní a pochopení, ale bez dôrazu na svoju vlastnú zodpovednosť bádať po skutočných príčinách emocionálnych výkyvov, extrémnych názorov, často až cynizmu, tu naráža na stoický pokoj nového učiteľa, ktorý uznáva iba pravdu, aj keď je škaredá alebo bolestná a ju pokladá za povinnú výbavu pre študenta, ktorý síce zmaturoval, ale v živote zostáva študentom i naďalej. Napätie medzi ním a triedou výrazne vzrastie po samovražde, ktorú za nevyjasnených okolností spácha jedna študentka. Triedny nepriateľ je citlivá dráma o problematickom období dospievania, o dôležitosti výchovy, ktorá nás dokáže pripraviť na život aj s ťažkými situáciami, ktoré prináša. O zradnosti a nebezpečenstve jednoduchých riešení a súdov, ktoré sme často náchylní prijímať – a možno najviac práve v mladom veku.