Tri, dva, jeden – a koniec. Tri dni v Tatrách je žalostne málo, ale kde je vôľa, je aj cesta a tá naša povymetala, čo sa dalo. Niekedy sa aj nedalo, ale každú zastávku sme aspoň náležite sfotodokumentovali: Banská Bystrica (kávička na námestí) – Liptovský Hrádok (zatvorené) – Tatranská Lomnica (predražené) – Skalnaté pleso (zmohli sme sa na lanovku hore, dole sme už použili nohy…) – Važecká jaskyňa (proste jaskyňa) – a (úžasná!) Špania dolina.

Tatry sú skrátka Tatry, ale nakoniec ani neboli také podstatné, pretože…

Po prvé: Vila Horec*** a Hotel Hubert**** majú svoj vlastný svet. Vodný svet. Saunový svet. Detský svet. Potom ešte svet zvierat v podobe milej minizoo. A horce kade tade.

Po druhé: dá sa tam pomerne obstojne hrať na bohémov. Napríklad pri vínku a cigare na terase izby alebo keď sa rovno v županoch zveziete výťahom do wellness (z vily do hotelového wellness je to ešte niekoľko metrov navyše, čo už by v županoch bolo trochu divné, ale iba trochu). Zainvestovať sa rozhodne oplatilo do masáže, doteraz o nej básnim (navigácia: masér mal sivé bajúze a dobré rady do života). Svoju lajdavosť sme ešte stihli predviesť pri minigolfe a tenise.

Po tretie: gastronómia je kapitola sama o sebe. Obsluha – galantná, reštaurácia – nóbl, jedlo – výtečné. Osobný favorit bola tekvicová polievka a wellness bufet s orieškami a sušeným ovocím. K dokonalosti tam chýbal už len klavirista. Žiaden dress code, pohoda, džez.

Jeden večer sa servírovali slovenské špeciality v Kolibe u Tinkera, kde nám vyhrávali muzikanti: „Čo vám zahráme?“ A my že: „Bubamara!“ A oni že: „Ale to sme necvičili.“ A potom to vybalili a hrali ako bohovia. Džudžilidži Buba Mara cikmi jé…

Bol to nádherný pobyt. Keď budem veľká, vezmem tam aj svoje deti (pre rodinky musí byť Vital Resort ako stvorený).

Ajka