UNESCO pamiatky (časť 1.): Naše jaskyne sú unikát. Aragonitovú nájdete už len v Mexiku či Argentíne.

Vedeli ste, že naše jaskyne sú skutočne svetové? Napríklad aragonitové jaskyne sú na svete len tri: naša Ochtinská aragonitová a zvyšné dve nájdete až v Mexiku či Argentíne. Ale unikátny je aj takmer 33 metrov vysoký Kvapeľ rožňavských jaskyniarov v Krásnohorskej jaskyni, ktorý patrí k najväčším kvapľom na svete a svojho času bol zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako najvyšší na svete. (Pre porovnanie: najväčší doteraz objavený stalagmit meria 70 metrov a nachádza sa v najväčšej jaskyni sveta Hang Son Doong vo Vietname.)

Najväčšia jaskyňa sveta, Hang Son Doong vo Vietname. Nachádza sa v nej stalagmit merajúci rekordných 70 m. Stalagmit v Krásnohorskej jaskyni meria približne polovicu z neho.

Minulosť niektorých našich jaskýň ukrýva tiež pozoruhodné udalosti. Možno vás prekvapí, že v Dobšinskej ľadovej jaskyni bolo ešte do roku 1946 povolené korčuľovanie pre verejnosť. Trénoval tu dokonca slovenský krasokorčuliar Karol Divín, držiteľ striebornej medaily zo Zimných olympijských hier v roku 1960. A ak by sme šli ešte ďalej do minulosti, v tej istej jaskyni sa vo Veľkej sieni konal v roku 1890 koncert na počesť rakúskeho arcivojvodu, Karola Ľudovíta Habsburského, mladšieho brata cisára Františka Jozefa 1., syna Žofie Bavorskej.

A napokon, podzemné siene a chodby našich jaskýň tvorili neraz kulisy filmových rozprávok, ktoré určite poznáte aj vy z televíznej obrazovky. Zoznámte sa v prvej časti nášho magazínového seriálu o UNESCO bohatstve Slovenska so slovenskými jaskyňami svetového významu.

Naše jaskyne na zozname prírodného dedičstva UNESCO

To, že sme svetovou jaskynnou veľmocou, možno už tušíte, ale tipnete si, koľko jaskýň na Slovensku vlastne máme? Nie sú ich desiatky, ani stovky, ale až tisíce! Je ich viac než 7 500, z nich verejnosti sprístupnencých je 15 (vrátane Bojnickej hradnej jaskyne). Na zoznam prírodného dedičstva UNESCO patrí týchto 6, otvorených aj pre návštevníkov: Ďobšinská ľadová jaskyňa, Domica, Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa. Ostatné jaskyne a priepasti, chránené ako dedičstvo UNESCO, sú ťažko dostupné a vstúpiť do nich môžu len skúsení jaskyniari, speleoalpinisti či speleopotápači.

Objavte aj ďalšie krásne jaskyne na Slovensku. Prečítajte si článok o Demänovských jaskyniach – Demänovskej ľadovej jaskyni, kde je celoročne poriadna zima a Demänovskej jaskyni slobody, ktorú preslávili sintrové vodopády a stalagmity. Alebo si pozrite naše video o Demänovských jaskyniach z našej populárnej série o krásach tuzemska „Ukáž sa Slovensko.“

Vzácne Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu

Naše vzácne jaskyne sú uvedené na zozname prírodného dedičstva UNESCO pod názvom Jaskyne Slovenského
a Aggtelekského krasu. Boli naň zapísané na základe bilaterálneho nominačného slovensko-maďarského projektu v roku 1995 v Berlíne. Spomínané jaskyne sú ukážkou vzácnej kombinácie tropických a ľadovcových klimatických účinkov a umožňujú skúmať geologickú históriu v priebehu niekoľkých desiatok miliónov rokov. Štruktúry a biotopy v týchto jaskyniach sú dôležité z biologického, geologického i paleontologického hľadiska. Sú tu napríklad vzácne fosílne formy z obdobia treťohôr. Preto sú v 5-tom najprísnejšom stupni ochrany.

Vedeli ste, že…? Dobšinská ľadová jaskyňa je podľa UNESCO jedna z najkrajších na svete. Ekosystémy našich chránených jaskýň sú domovom viac ako 500 druhov troglobiontov (organizmov trvale žijúcich v jaskyniach) alebo troglofilov (organizmov prispôsobených pre život v tme) vrátane tých endemických. Najvýznamnejším jaskynným systémom Slovenského a Aggtelekského krasu je Baradla-Domica, cezhraničný slovensko-maďarský komplex jaskýň, bohato zdobený stalagmitmi a stalaktitmi.

DOBŠINSKÁ ĽADOVÁ JASKYŇA

Nachádza sa na okraji národného parku Slovenský raj, vstup je zo severného svahu vrchu Duča, z osady Dobšinská ľadová jaskyňa v Slovenskom raji. Radí sa k najväčším prírodným unikátom na Slovensku a pokiaľ ide o jej hĺbku či dĺžku, patrí k najväčším ľadovým jaskyniam na svete. V jaskyni je v zaľadnených častiach celoročne teplota pod bodom mrazu, vďaka čomu sa vytvorila krásna ľadová výzdoba. Tam, kde klesá v zime studený vzduch a zamŕza, tvoria sa ľadové plochy. Dôležité je aj to, aby istý objem vody presakoval vnútri v jaskyni. Prehliadková trasa meria 515 metrov a prehliadka jaskyne trvá približne pol hodiny. Nezabudnite si vziať so sebou aj teplejšie oblečenie a pohodlnú obuv.

Priemerná teplota v zaľadnených častiach Dobšinskej ľadovej jaskyne sa pohybuje od –3,9 až –0,2°C

Zaujímavosti:

• Natáčala sa tu rozprávka Popolvár najväčší na svete v roku 1982 pod režisérskou taktovkou Martina Ťapáka.
• Do roku 1946 ste sa mohli v tejto jaskyni korčuľovať, bolo to pre verejnosť povolené.
• V roku 1890 sa tu v tzv. Veľkej sieni konal koncert na počesť Karola Ľudovíta Habsburského.
• Dobšinská ľadová jaskyňa predstavuje najvýznamnejšie zimovisko netopiera fúzatého a netopiera Brandtovho v strednej Európe. Dokopy tu žije údajne až 12 druhov netopierov.

Ľad sa tu vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov.

DOMICA

Je najväčšou jaskyňou Slovenského krasu a nachádza sa v južnom svahu Silickej planiny v katastrálnom území obcí Dlhá Ves a Kečovo (okres Rožňava). Spolu s jaskyňou Baradla v Maďarsku tvorí jeden systém s celkovou dĺžkou 25 km, z čoho Domica je dlhá 5 358 m. Objavená bola v roku 1 926 a od roku 1 932 je sprístupnená pre verejnosť. Kvapľová výzdoba je farebne i tvarovo veľmi bohatá. Jaskyňou preteká podzemná riečka Styx s meandrami, dlhá 140 m, po ktorej sa v rámci prehliadky môžete plaviť malou loďkou. Ľad tu nenájdeme, teplota v jaskyni sa pohybuje v rozmedzí od cca 10,2 do 11,4 °C. Sú tu aj suché priestory s takmer exotickými, poetickými názvami: Prales, Koncer­tná sieň, Palmový háj, Dóm indických pagod, Suchá chodba či Sieň terás. Pre Domicu sú typické kvapľové štíty a bubny, cibuľkovité stalaktity a malé kaskádové jazierka. Je to jednoducho čarokrásny, iný svet…

Zvislé visiace kvaple sa odborne nazývajú stalaktity. Na obrázku stalaktity v jaskyni Domica.

Pre jaskyňu sú typcké kaskádové jazierka (Rímske kúpele, Plitvické jazierka).

Nájdite si ubytovanie na Gemeri v okolí jaskýň

Zaujímavosti:

• V apríli 1977 bola jaskyňa čiastočne zaplavená a zničené boli elektrické rozvody aj inštalované artefakty neolitického človeka.
• Jaskyňa potom musela prejsť nákladnou obnovou a vybudoval sa vstupný areál. Do užívania verejnosti bola potom po obnove odovzdaná v roku 1984. 
• Domica je významnou archeologickou lokalitou. Pred 5000 rokmi ju obýval neolitický človek. V jaskyni boli objavené bohaté náleziská ohnísk, črepín úžitkových nádob, ale i nástrojov – kamenných škrabadiel, mlynčekov, a sekeriek a rôznych predmetov z kostí. Niektoré z nich si môžete prezrieť vo vstupnej hale.
• V tzv. Posvätnej chodbe sa na stenách zachovali uhľové kresby v tvare ornamentov. Sú staré pravdepodobne až 6 000 rokov.
• V jaskyni Domica sa nachádza okolo 16 druhov netopierov.
• Z drobných bezstavovcov tu bolo objavených doteraz 44 druhov chvostoskokov.

GOMBASECKÁ JASKYŇA

Jaskyňu nájdete na západnom úpätí Silickej planiny v Slovenskom krase, asi 10 km od Rožňavy. Pre túto jaskyňu sú typické tzv. sintrové brká. Sú to vlastne tenké trubicovité stalaktitové útvary, pripomínajúce tenučké dlhé cencúle. Zachovali sa tu v takom rozsahu ako nikde inde na Slovensku. Jaskyňa má tri poschodia – dve sú tvorené rôznymi chodbami, ktoré sa miestami rozširujú do siení a dómov a najvyššie poschodie sa nachádza 5 – 10 m nad riečiskom Čierneho potoka. Dĺžka sprístupnenej časti je skromná – len 285 m, ale počas prehliadky ju prejdete dvakrát. K najkrajším miestom patrí tzv. Mramorová sieň so studňou hlbokou 8m. Pri vstupnej chodbe majte oči na stopkách – možno sa vám podarí zahliadnuť salamandru škvrnitú, ktorá sa tu údajne zjavuje z času na čas od jari do jesene.

Zaujímavosti

• Niektoré sintrové brká dosahujú dĺžku až 3 metre.
• Z drobných živočíchov tu bola objavená mnohonôžka rodu Typhloiulus sp. Meria síce iba 26 mm, ale na pomery troglobiontov (organizmov trvalo žijúci v jaskyniach) je to unikát.
• V sieni Hirošima pripomína dominantný stalagnát svojím tvarom atómový hríb.
• Mikroklimatické podmienky v jaskyni sú vďaka vlhkosti a aerosólom vhodné na liečbu chorôb dýchacích ciest - dýchajte teda zhlboka a užívajte si to :)
  

JASOVSKÁ JASKYŇA

Nachádza sa na západnom okraji obce Jasov, vchod do jaskyne nájdete na pravom brehu Bodvy. Je dlhá 2 811 metrov a na šírku dosahuje rozpätie 55 m. Pre jaskyňu sú typické vysoké meandrovité chodby. Pri prehliadke sa v nižšej časti jaskyne ocitnete v dómoch, sieňach a chodbách so stenovými zárezmi a zarovnanými stropmi. Tak ako kolíše vodná hladina, sú zatopené niektoré najnižšie časti jaskyne, vrátane časti prehliadkovej trasy. V podzemí uvidíte fotogenické pagodovité stalagmity, stalagnáty, „kamenné“ vodopády, bubny, brčká a iné zaujímavé útvary.

Zaujímavosti:

• Jaskyňa je zimoviskom až 19 druhov netopierov.
• Jaskyňu poznali už v dávnych časoch, o čom svedčí bratrícky nápis v Husitskej sieni z orku 1452. 
• V jaskyni potrebujete pri prehliadke zdolať až 339 schodov. Uff!
• Traduje sa, že jaskyňu objavil niektorý z mníchov z rádu premonštrátov v Jasove.

KRÁSNOHORSKÁ JASKYŇA

Ide o výverovú fluviokrasovú jaskyňu. Bola objavená rožňavskými jaskyniarmi v roku 1964 po tom, čo sa znížila hladina vody vyvieračky Buzg. Je tu jeden slovenský unikát svetového významu, a to Kvapeľ rožňavských jaskyniarov, ktorý meria takmer 33. Tento skutočne impozantný obor patrí k najväčším kvapľom sveta. Prehliadková trasa má dĺžku 450 m. Zásah do jaskyne je len veľmi malý, takže ju uvidíte v celej svojej prírodnej kráse. Pri prehliadke sa teda možno trošku zapotíte aj zašpiníte, ale ten pocit z objavovania stojí za to. Nemusíte sa báť, zvládnu to i školáci. Riečisko sa prekonáva po drevených lavičkách a cez jazierka sa dostanete lanovými premosteniami. Vezmite si so sebou nepremokavé oblečenie, kombinézu požičiavajú len v nutnom prípade za poplatok 2 eurá. Hor sa do toho! Jaskyňu nájdete v katastrálnom území obce Krásnohorská Dlhá Lúka v okrese Rožňava.

Zaujímavosti:

• Pred vstupom do jaskyne si musíte obliesť jaskyniarsky výstroj – prilbu s čelovým svetlom.
• Nie je tu žiadne osvetlenie, takže pri návšteve sa budete cítiť ako reálny speleológ-objaviteľ.
• Kvapeľ rožňavských jaskyniarov rastie pozoruhodne rýchlo – ročne mu pribudne približne 200 kg hmoty.

OCHTINSKÁ ARAGONITOVÁ JASKYŇA

Len pomerne nedávno, v roku 1954 bola pri prieskumných prácach objavená jaskyňa, ktorá dnes nesie pomenovanie Ochtinská aragonitová. Trafíte k nej zo štátnej cesty medzi obcou Štítnik a Jelšavou, ak sa vydáte odbočkou na neďaleký vrch Hrádok. Možno si kladiete otázku, čo je to vlastne ten aragonit? Ide vlastne o minerál, ktorý kryštalizuje a vytvára v jaskyni typické kryštalické útvary. Môžu mať podobu stĺpcov, kvapľov, vlákien, lúčov alebo sa podobať na rozvetvené koraly a kvety. Jaskyňa vznikla postupným rozpúšťaním staropaleozoického kryštalického vápenca povrchovými vodami. Jaskyňa je tak krásna, že v jej útrobách budete nad aragonitovými výtvormi doslovať „ochkať“. Prehliadková trasa meria 230 metrov.

Aragonit vytvára v Ochtinskej aragonitovej jaskyni pozoruhodné útvary vo forme strapcov, kvetov či špirál.

Zaujímavosti:

• Na svete sú len tri aragonitové jaskyne. Takže tá naša je skutočne svetový unikát a právom na ňu môžeme byť pyšní.
• Zvyšné dve sprístupnené aragonitové jaskyne sa nachádzajú už len v Mexiku a Argentíne.
• Okrem minerálu aragonitu sa tu vyskytujú aj ďalšie minerály: kalcit, asbolán, goethit, birnessit, anatas, alofán, halloyzit, pyrit a opal.

Slovensko ponúka ešte oveľa viac…

Čo dodať na záver? Slovensko je skutočne krásna krajina a ak ešte stále neviete, kde strávite dovolenku, stojí za to dať tuzemsku šancu. Urobte si výlet do jednej z našich tajuplných jaskýň a uvidíte, že príjemné schladenie nemusí byť iba pri mori či pri vode, ale aj v podzemí. A ak hľadáte ďalšie tipy, kam vyraziť na víkend alebo aj na týždeň, inšpirujte sa u nás a vyberajte zo stoviek výletov na Slovensku i u blízkych susedov.

Objavte ďalšie inšpiratívne tipy na výlety.