15 jedinečných tipov na výlety do prírody v Malých Karpatoch

Čierna skala je sprístupnená značenými turistickými chodníkmi. Ako východiskový bod si môžete vybrať Plavecký Mikuláš alebo Jahodník. Výstup síce nie je náročný a zvládnu ho aj príležitostní turisti, no netreba zabúdať na bezpečnosť.

Trasa z Plaveckého Mikuláša vedie najprv po modrej, neskôr po žltej značke. Túra vám zaberie približne 1,5 hodiny, pripravte sa však na viaceré úseky s pomerne strmým stúpaním. Výhodou tejto trasy je zastávka na Kršlenici, ktorá ponúka krásne výhľady na Plavecký hrad, údolie Plaveckého Mikuláša a Mokrú dolinu. Ďalšou zastávkou je rázcestie pod Čiernou skalou, odkiaľ je to na vrchol už len polhodinka.

Túra z Jahodníka trvá o niečo dlhšie, no trasa je menej strmá a vhodná najmä pre rodiny s deťmi. Veľkú časť cesty pocítite iba mierne stúpanie, strmší výstup príde až v jej závere. Celkovo vám tento výlet zaberie približne 2 hodiny, to však závisí aj od tempa vašej chôdze.

Hradisko Molpír sa vyznačuje neobyčajnou históriou. Vzniklo približne v 6. storočí pred Kristom a rozprestieralo sa na ploche 12–14 hektárov. Keďže bolo vybudované na križovatke obchodných ciest, stalo sa mocenským centrom s dobre rozvinutým hospodárskym životom. Odhaduje sa, že tu mohlo žiť až 800 ľudí.

V súčasnosti vedie popri hradisku náučný chodník s viacerými zastávkami. Na niekoľkých informačných tabuliach nájdete poznatky o stavebných častiach hradiska a živote jeho obyvateľstva. Po náučnom chodníku postupne prejdete aj popri napodobeninách dvoch historických zrubov. Súčasťou tohto chodníka je nenáročný výstup na vrch Molpír, ktorý na svojej južnej strane ponúka úchvatné výhľady do Hlbočianskej doliny. Na malom výbežku nájdete dokonca malú drevenú hojdačku s očarujúcim pohľadom do doliny. Severná strana vrchu Molpír je tiež zaujímavá, nakoľko z nej dovidíte na Smolenický zámok.

Od hradiska sa popri jazierku môžete vydať až k samotnému Smolenickému zámku, ktorý v súčasnosti slúži ako kongresové centrum Slovenskej akadémie vied. Počas letných mesiacov je zámok prístupný pre všetkých návštevníkov.

Hoci dnes z neho zostali už iba ruiny, v minulosti plnil dôležitú funkciu – chránil západnú hranicu Uhorska. Postaviť ho nechali svätojurskí zemepáni v 13. storočí s cieľom nahradiť veľkomoravské hradisko nachádzajúce sa na protiľahlom kopci.

Biely Kameň sa nachádza uprostred lesa. Dostať sa sem môžete viacerými cestami, tú najjednoduchšiu predstavuje trasa zo Svätého Jura. Ak prídete autom, tak zaparkujete pri gotickom kostole, ktorý je najbližším východiskovým bodom k hradu. Samozrejme, zaparkovať sa dá aj nižšie v obci, svoju túru si tak predĺžite o pár minút. Najprv pôjdete hore dedinou po modrej značke, kým sa nedostanete k miestu Neštich. Tu sa od modrej odpája žltá značka smerujúca až k hradu. Celá túra by vám nemala zabrať viac ako 30 minút a je vhodná aj pre menšie deti. Keďže žltá značka vedie cez les, po cestičke popretkávanej koreňmi a kameňmi, neodporúčame na túru brať detský kočík. Pre tých najmenších zvoľte radšej nosič.

K hradu Biely Kameň sa dostanete aj od Bieleho Kríža taktiež po žltej značke. Táto cesta je menej hrboľatá, môžete tu teda využiť horské bicykle. Areál hradu je rozľahlý a dá sa obísť celý dookola po neoznačenom chodníku. Terén je pomerne kopcovitý, sú tu preto dorobené viaceré schodištia.

Nájdete tu zvyšky okien či zavalenú pivnicu. Uprostred trávnatých plôch, ktoré pripomínajú nádvoria, sa nachádzajú ohniská. Nechýba ani popisná tabuľa ponúkajúca celý rad informácií o hrade. Biely Kameň sa stal aj súčasťou svätojurského náučného chodníka.

K rozhľadni vedie viacero cestičiek, no ak pôjdete s malými deťmi, tak určite stavte na najkratšiu trasu zo Zochovej chaty po červenej značke hneď od parkoviska. Cesta hore nie je vôbec náročná, pomalším tempom sa tam dostanete približne do hodiny. Pred vstupom na rozhľadňu nezabudnite vaše ratolesti dostatočne obliecť, na najvyššom poschodí vás môže prekvapiť silný vietor.

Výhľad z hora je fantastický, ponúka panorámu Malých Karpát, Podunajskej nížiny, Pavlovských vrchov aj Alpy. Pod rozhľadňou si môžete posedieť v altánku a dať si malú pauzu na občerstvenie. Po ceste naspäť si spravte menšiu zastávku aj vo hvezdárni. Láka vás trasa z Modry alebo Pezinka? Zbaľte si batoh a vyrazte na príjemnú prechádzku s krásnym výhľadom. Rozhľadňa je otvorená počas celého roka, navyše vstup je zadarmo.

Východiskovým bodom pre túru na Jeleniu horu je obec Plavecký Mikuláš. Pre tých, ktorí sa sem vyberú autom, je k dispozícii parkovisko pri kostole. Niekoľko miest nájdete aj pri neďalekom obecnom úrade.

Najrýchlejšia cesta k Jelenej hore vedie priamo z parkoviska po žltej značke. Približne 2 km pôjdete najprv po asfaltovej, potom po poľnej ceste s takmer zanedbateľným stúpaním. Následne sa dostanete na rázcestie Pod Jeleňou horou, kde sa značka mení na zelenú, stáča smerom doľava a prudko do kopca. Po pár sto metroch už začne ponad stromy vykúkať Plavecký hrad a vy si môžete začať užívať prvé výhľady. Cesta ďalej vedie popri lese až na samotný vrchol kopca. Celkovo vám táto túra zaberie približne hodinu času. Výhľady sú odtiaľ skutočne prekrásne. Naspäť môžete ísť tou istou trasou alebo pokračovať po zelenej značke k vrchu Javorinka, kde nájdete posed a lavičku s výhľadom na Kršlenicu.

Ďalšou z možností, ako sa dostať k Jelenej hore, je vydať sa na túru z Plaveckého Mikuláša po zelenej značke. Trasa je dlhšia, no cestou miniete zaujímavú malokarpatskú jaskyňu Deravá skala, horáreň Mon Repos a cez Kubašovú či spomínanú Javorinku dorazíte až k Jelenej hore, odkiaľ sa viete vrátiť späť do Plaveckého Mikuláša. Tento okruh vám zaberie cca 3 hodiny.

Celoročne je na hrade veľa sprievodných akcií, ako sú napríklad zabudnuté remeslá, burza starožitností či šermiarske dni. Svoj priestor však poskytuje aj na organizáciu rôznych koncertov, ktorým dodáva to správne čaro.

Parkovanie je priamo pred bránami areálu, no vedú sem aj rôzne turistické chodníky, ak by ste návštevu hradu chceli spojiť s turistikou. Už samotné okolie ponúka príjemné podmienky na piknik, obrovské lúky obklopené stromami vás priam lákajú, aby ste sa po nich rozbehli alebo si len tak ľahli a počúvali štebot vtákov a šuchot vetra.

Do areálu hradu sa vstup neplatí, občas sa však vyskytne sprievodná akcia aj so symbolickým vstupným. Poprechádzate sa po francúzskej záhrade, pozriete si vystavené dravce alebo sa priamo zúčastnite ich predstavenia. Deti ich môžu pohladkať a tie odvážnejšie aj chytiť na ruku. Zoznámite sa tiež s miestnymi pávmi, ktoré sa vám ukážu v celej svojej paráde. Po mostíku sa dostanete do vnútorného nádvoria, kde si príjemne posedíte pri káve.

Hrad má krásne veľké pivnice, no aj starovekú mučiareň. V ponuke je nočná prehliadka zahalená rúškom tajomna. Pre deti je zase pripravený program formou nejakej rozprávky. Nezabudnite ani na návštevu hradnej veže, odkiaľ je krásny výhľad na celé okolie.

Tip: Najesť sa môžete v hradnej reštaurácii alebo si objednať pizzu z Častej, ktorú vám na hrad privezú.

Vzhľadom na nenáročnosť trasy je túra na Konské hlavy príjemnou voľbou pre príležitostných turistov či rodiny s deťmi. Mnohí ľudia tvrdia, že výhľad z Konských hláv je bezvýznamný, nakoľko sa nachádzajú uprostred lesa. Ak však prejdete pár metrov smerom von z lesa, naskytne sa vám očarujúci výhľad na okolité malokarpatské kopce.

Ideálnym východiskovým bodom výletu na Konské hlavy je Pezinská Baba, známe lyžiarske stredisko v Bratislavskom kraji. Trasa odtiaľ vedie po červenej turistickej značke, výstup s miernym stúpaním vám zaberie približne pol hodinu.

Trás, ktorými je možné sa dostať k hradu je viacero. Ak zvolíte rýchlejší výstup, tak odporúčame túru začať v obci Buková alebo pri rovnomennej vodnej nádrži. Z obce Buková pôjdete najskôr po asfaltovej ceste sledujúc zelenú turistickú značku a pri Rázcestí pod Ostrým Kameňom odbočíte doľava na červenú trasu. Tu treba rátať s výrazným prevýšením. Od vodnej nádrže pôjdete najprv po žltej, neskôr po rovnakej červenej značke ako od obce Buková. V oboch prípadoch by vám výstup mal zabrať približne 1,5 hodiny podľa vašich fyzických zdatností.

Ak sa rozhodnete urobiť si dlhší výlet, môžete vyskúšať túru zo Smoleníc. Trasa je síce dlhšia, no veľmi zaujímavá. Urobíte si zastávku na Smolenickom zámku, výhľadovej Havranej skale či najvyššom kopci Malých Karpát s názvom Záruby až sa po hrebeni Zárub dostanete k hradu Ostrý Kameň. Výhľad z hrebeňa na Ostrý Kameň je jedným z najkrajších pohľadov na hrad, preto býva aj častým cieľom fotografov.

História hradu je pomerne rozsiahla, prvé zmienky siahajú až do 13. storočia. Hrad slúžil na ochranu diaľkovej obchodnej cesty, známej ako česká cesta. V súčasnosti sú tu už len ruiny, informačné tabule a viaceré výhľadové miesta smerujúce na lesy Malých Karpát a Záhorskú nížinu.

Ako to už v prípade hradov býva zvykom, tak aj Ostrý Kameň je spojený s viacerými povesťami či legendami. Jedna z nich hovorí o nenásytnej vdove, ktorá v ruinách hradu našla zlato. Požiadala svojich synov, aby jej zlato pomohli odniesť. Pri naberaní zlata zbadali v podzemnej komnate starca, ktorý ich vyháňal von z hradu. Vyľakaní synovia utiekli, no vdova zlato naberala ďalej. Odrazu sa časť hradu zrútila a vdovu v ruinách pochovala. Odvtedy už zlato pri hrade nikto nevidel. Či je povesť pravdivá alebo nie, to skutočne nevieme. Výlet k hradu Ostrý Kameň však určite stojí za to!

Zaparkovať môžete v obci pri obecnom úrade alebo kostole. Hoci cesta ku Trom krížom bola v minulosti údajne značená, dnes k nej už oficiálna turistická značka nevedie. Z parkoviska sa najprv vydáte po žlto-modrej značke. Žltá značka sa po chvíli odpojí, následne pôjdete pár metrov po modrej smerom na Podbabskú dolinu.

Na prvej odbočke doprava opustíte modrú značku až sa dostanete k mostíku, po ktorom prejdete na druhú stranu potoka. Odtiaľ sa presuniete na miesto, kde sa križuje viacero ciest. Tam odbočíte vľavo a pokračujete v stúpaní dovtedy, kým sa na strome neobjaví značka troch krížov, prípadne obrázky svätých (značky pozorne sledujte). Tesne pod vrcholom odbočíte doprava, potom ešte nasleduje pár záverečných metrov mierne do kopca a konečne ste v cieli! Tri kríže si zamilujete aj vďaka nezabudnuteľným výhľadom na okolie.

Výlet na Plavecký hrad môžete začať v obci Plavecké Podhradie. Pod hradom sa nachádza trávnaté parkovisko, odkiaľ vedie modrá turistická značka. Pozvoľné stúpanie vás bude sprevádzať počas celej cesty, preto je táto túra vhodná aj pre deti či seniorov. Prevažná väčšina trasy ide cez les, čo oceníte najmä v lete. Približne po 30 minútach sa dostanete na menšiu čistinku s ohniskom. Odbočíte vľavo, o chvíľu opustíte les a uvidíte ruiny Plaveckého hradu.

Aj vďaka prebiehajúcim konzervačným prácam je väčšina hradu ľahko prístupná. Môžete tak objavovať jeho jednotlivé zákutia a užívať si dostupné výhľady. Smerom na juh uvidíte obec Plavecké Podhradie, o niečo ďalej Sološnicu. Ak sa otočíte na východ, naskytne sa vám pohľad na malebné Malé Karpaty.

Možností ako sa dostať na Báborskú je hneď niekoľko. Vyskúšať môžete trasu z Plaveckého Podhradia. Tá vás najskôr po modrej značke dovedie miernym stúpaním k Plaveckému hradu. Zrúcanina je prístupná širokej verejnosti, pravidelne na nej prebiehajú konzervačné práce, preto je aj pomerne zachovalá. Ďalej sa pustíte po modrej značke až do sedla Báborská, odkiaľ vás čaká krátke, ale pomerne intenzívne stúpanie na vrchol. Odmenou za námahu vám budú krásne výhľady na Záhorskú nížinu a malokarpatské lesy. Neďaleko od výhľadového miesta nájdete aj vrcholový kameň ukrytý uprostred lesa. Túra po tejto trase vám zaberie cca 1,5 hodiny, závisí to však od tempa vašej chôdze.

Ďalšou možnosťou ako sa dostať na vrch Báborská je trasa z Plaveckého Mikuláša – po žltej značke cez križovatku Pod Jeleňou horou. Dĺžka túry by mala byť približne rovnaká.

Tip: Ak patríte k zdatnejším turistom, môžete si predĺžiť výlet pokračovaním po modrej a neskôr po červenej značke až na vrchol Vápenná, odkiaľ sa vrátite do východiskového bodu, ktorým je Plavecké Podhradie.

Trasa: Sološnica – Malá Vápenná – Vápenná a späť

Táto trasa je dĺžkou a náročnosťou ideálna aj pre najmenších členov rodiny. Zaberie vám približne 3 hodiny, po ktorých sa dočkáte neuveriteľnej panorámy. Na vrchole je vybudovaná železobetónová rozhľadňa, ktorej výška dosahuje 5 metrov.

Z Bratislavy sa do Sološnice dostanete za 45 minút. Prejsť sa môžete buď po asfaltovej ceste v obci Sološnica alebo zaparkujete na konci dediny, odkiaľ vedie cesta rovno do lesa. Zelené značenie vás dovedie až k Zákazu vjazdu, takže sa určite nestratíte. Po pol hodine mierneho stúpania, ktoré vedie zelenou značkou, dôjdete k smerovníku Malá Vápenná, odtiaľ cesta pokračuje po červenej značke smerom na vrchol, kde sa dostanete približne za jednu hodinu.

Tip pre náročných

Ak sa nebojíte väčších výziev, tak vyskúšajte aj dlhšiu trasu – okruh zo Sološnice na Vápennú, následne cez Mesačnú lúku, Sklený vrch, Sklenú hutu a cez Sedlo Skalka naspäť do Sološnice. Tento okruh má do 20 km, takže sa treba pripraviť na celodenný výlet.

Vrchol Vysoká je dostupný z dvoch smerov. Prvým je obec Kuchyňa, odkiaľ sa tam dostanete za viac ako 2 hodiny. Cestu si však viete skrátiť tak, že sa autom vyveziete až na Vývrat. Túra na Vysokú sa skráti o pol hodinu. Počas cesty z Vývratu môžete natrafiť na pozostatky úzkorozchodnej železničky. Druhou možnosťou je vybrať sa na Vysokú zo Zochovej chaty. Tu je k dispozícii rozľahlé parkovisko, miesto je prístupné aj autobusovou dopravou. Zo Zochovej chaty vám to na Vysokú zaberie cca 2,5 hodiny.

Samotný vrchol Vysokej ponúka krásne polkruhové výhľady orientované na juh a východ. Patrí medzi obľúbené miesta pre ľudí, ktorí si chcú vychutnať magický východ slnka. V prípade priaznivého počasia môžete okrem malebných Karpát pozorovať aj Považský Inovec či Tríbeč. Na vrchole stojí približne trojmetrový drevený kríž. Kúsok pod vrcholom sa nachádza malý symbolický cintorín s pamätnými tabuľkami zosnulých horských dobrodruhov. O niečo menej známe sú tzv. zuby Vysokej, ktoré sú ukryté neďaleko od kopca.

Rozsiahly barokový kláštorný komplex bol postupne rozširovaný i zveľaďovaný a patril k najvýznamnejším pútnickým miestam Ostrihomskej arcidiecézy. Katarínka bola miestom noviciátu františkánov a cieľom mnohých pútí pospolitého ľudu z ďalekého okolia. V 17. storočí bola niekoľkokrát poškodená počas stavovských povstaní či tureckých vpádov, no vždy bola opravená a život v nej pokračoval ďalej. V júli 1786 bol kláštor spolu so stovkami ďalších dekrétov cisára Jozefa II. zrušený. Rehoľníci museli toto miesto opustiť, inventár bol odnesený a zničený. Kláštor začal postupne pustnúť a meniť sa v ruiny.

Okrem historickej pamiatky sa Katarínka považuje aj za jedno z obľúbených turistických miest v Malých Karpatoch. Dostať sa k nej môžete autom prostredníctvom odbočky medzi obcami Dechtice a Naháč. Parkovisko sa nachádza ešte pred vstupom do lesa a miest na parkovanie je dostatok. Odtiaľ sa vydáte na dobrodružnú cestu lesom až priamo ku Katarínke. Celý výlet vám zaberie len 20 minút a vďaka miernemu stúpaniu je vhodná aj pre malé deti. Bez akýchkoľvek problémov ju dokonca zvládnete s terénnym detským kočíkom. Ak si trúfnete na dlhšiu túru, môžete sa ku Katarínke vydať pešo z obce Naháč, Dechtice alebo Dobrá Voda.

Samotná Katarínka vás očarí svojou majestátnosťou. Nájdete tu krásne miesta a okúzľujúce zákutia. V okolí je niekoľko informačných tabúľ a lavičiek, na ktorých si môžete oddýchnuť. Veľkou atrakciou je vyhliadková veža, tá je však prístupná iba počas letnej sezóny (júl-august). Lákadlom predovšetkým pre deti je neďaleká lesná železnica vybudovaná na mieste niekdajšej železnice grófa Pálffyho.

Ako sa dostanete na Skalnatú? Východiskových bodov je viacero. Azda najobľúbenejšia a zároveň aj najkratšia trasa sem vedie zo Zochovej chaty, pri ktorej pohodlne zaparkujete na rozľahlom parkovisku. Odtiaľ sa vydáte po žltej značke na Čermák, resp. Čermákovú lúku, tá je ideálnym miestom na opekačku alebo táborenie.

Nájdete tu prístrešky s posedením, hojdačky a dokonca aj malú studničku. Z Čermákovej lúky môžete pokračovať po červenej značke smerom na Skalnatú. Tu musíte pozorne sledovať značku, po pár metroch sa nečakane stáča prudko doľava. Celkovo vám túra na Skalnatú zo Zochovej chaty zaberie približne 1,5 hodiny. Trochu dlhšia je trasa z Pezinskej baby, cestou prejdete aj ďalšiu malokarpatskú sedemstovku – Čmeľok. Na Skalnatú sa dostanete rovnako aj z Perneku či Kuchyne, rátajte však s dlhšou túrou.

Dobre vedieť: Cesta na Skalnatú nie je vhodná pre bicykle ani kočíky.