So psom na Súľovské skaly! Tina a Scotty v raji lezcov a milovníkov prírody.

Miesto, na ktoré sa vrátite aj niekoľkokrát a vždy vás niečím obohatí. To sú Súľovské skaly. Vyzerajú, ako by si ich miestni ľudia prefíkaným spôsobom vymodelovali, a tým si zabezpečili úspešný turizmus. Predsa len, je to malý skrytý poklad Slovenska, zvlášť na jeseň, keď sa stromy sfarbia zlatými odtieňmi.

Každoročný výlet

V Súľovských skalách sme boli so Scottym po piatykrát. Naše prvé dve návštevy nás sprevádzali parťáci na turistiku, s ktorými sme sa náhodne dohodli na spoločnom výlete. Mojou výhodou bolo, že miesta dobre poznali, a preto bol výber chodníka na nich, pričom som sa na nich plne spoliehala. Chyba! Presvedčená o tom, že so Scottym zvládneme všetky trasy ľavou zadnou, som jedného dňa pred sebou zbadala kovový rebrík.

Vyhliadka

Pri pohľade na 17 kilogramov – vtedy ešte pubertálneho – psa mi preleteli hlavou asi všetky rovnice, akým spôsobom prejsť trasu bez ujmy na zdraví. No nič, nakoniec som si prehodila Scottyho cez rameno a šlo sa. Kiežby to bol jediný rebrík… cestou na Súľovský hrad nás však čakalo ešte pár ťažkých úsekov, takže až k hradu sa Scotty so mnou samozrejme nedostal. :D Skrátka – príliš náročný terén na to, aby som ho tam vzala so sebou. Našťastie sme zvyšok cesty zvládli bez problémov.

Bez rebríkov to nepôjde

Človek sa ale občas nepoučí a tak, keď som sa konečne odhodlane rozhodla navštíviť Šarkaniu dieru, nikto mi nepovedal o tom, že so psom to teda nepôjde. Zas tie rebríky… Klasické riešenie týchto situácií – Scotty zostáva pod rebríkmi a ja si vyleziem aspoň na obhliadku. Samozrejme, mám aj druhý variant – naučiť Scottyho chodiť po rebríkoch, čo začína zvládať, ale chce to ešte tréning.

Šarkania diera

Mimo výstupu na Súľovský hrad a do Šarkanej diery sú skaly nenáročnou turistikou. Nie som ale presvedčená o tom, že človek so strachom z výšok by si výhľady zo skál úplne užíval. Voľne pobehujúcim štvornohým miláčikom bez pudu sebazáchovy túru tiež neodporúčam. Predsa len, vysoké bralá pod sebou skrývajú aj veľké priepasti. 

Hľadáš ubytovanie na Považí?

Raj lezcov

Čo je pre niekoho obyčajnou skalou, pre iných je vášňou. Fascinuje ma, s akým nadšením ľudia robia tento šport. Reč je samozrejme o lezení. Nadšenci sem pravidelne prichádzajú z rôznych kútov, aby si vychutnali nejakú tú lezeckú dĺžku. Napriek tomu, že územie je v 5 ochrannom stupni, existujú v okolí miesta, na ktoré sa vzťahujú výnimky. Zistiť si dopredu, čo sa môže a nemôže vás ušetrí od chudnutia vašej peňaženky.

Zraková pyramída

Jeden z dôvodov, pre ktoré som tu chcela ísť je architektonický skvost nazývaný Zraková pyramída. Pre predstavu, je to taký „veľký televízor“ do, ktorého sa dá vstúpiť a aktuálny program je naladený na prírodné scenérie panorámy Súľovských skál. Taká reálna a krásna Živá panoráma, ktorá bola v máji roku 2020 odinštalovaná.

Zraková pyramída

Zrútené skaly

Od minulého roka, kedy sa na jednej z trás zrútili skaly, bola prechodnosť žltého chodníka zahalená rúškom tajomstva. Niektorí tvrdili, že je nereálne úsekom prejsť, iní zase tvrdili, že sa to dá obísť. Fámy ostali visieť vo vzduchu a my sme sa rozhodli preskúmať skutočnosť na vlastné oči. Pravdivá verzia tohto príbehu je, že sa premaľovalo značenie a kritickým úsekom vedie krátka obchádzka. Po žltej turistickej značke

Zmätene vyšliapané chodníčky v lístí pomedzi skaly vyvedú nejedného turistu z miery. Najideálnejšou navigáciou je stretnúť niekoho, kto ide z opačného smeru ako vy. Nám sa to podarilo, a tak sme sa jednoducho spýtali na cestu, odkiaľ prišli a kam chcú ísť. Vzájomná pomoc nám ušetrila čas a každý z nás sa dostal presne tam, kam chcel.

Viac tipov na výlet v okolí Súľovských skál

Ovečky v údolí

Myslím, že navštíviť Súľovské skaly jedenkrát jednoducho nestačí. Je tu príliš veľa krásnych miest na to, aby sme ich len tak bez povšimnutia obchádzali. :)