Nezdieľajte obsah, ktorý by ste sa hanbili ukázať babke, radí psychológ.

Ôsmy február je Dňom bezpečnejšieho internetu, ktorý by nám mal pripomenúť riziká, spojené s používaním internetu, ako aj spôsoby, ako nástrahám predísť. S rizikami sú v súčasnosti spájané najmä sociálne siete, kde sú ľudia otvorenejší a často zdieľajú aj obsah alebo nadväzujú kontakty, ktoré im môžu uškodiť. O tom, či sú deti a mládež na internete v bezpečí a ako ich chrániť, sme sa s zhovárali s psychológom Marekom Madrom, zakladateľom psychologickej poradenskej linky IPčko.sk.

Marek Madro (vľavo dole), zakladateľ internetovej psychologickej poradne IPčko.sk.

Na internete máme menej zábran

Denne navštevujeme kvantá webových stránok, komunikujeme na sociálnych sieťach, pracujeme a zoznamujeme sa online, nakupujeme a mnohé ďalšie činnosti vykonávame online. O čom sa vlastne bavíme, ak hovoríme o bezpečnosti na internete?

Vďaka tzv. Disinhibičnému efektu je internet miesto, kde sme otvorenejší, máme menej zábran a omnoho skôr prezradíme o sebe informácie, ktoré by sme v bežnom face to face kontakte nepovedali. Internet sa stal bežnou súčasťou našich životov a je to prvé miesto, kde hľadáme odpovede na naše otázky, či ide o hľadanie chutného receptu na nedeľný obed, alebo to, ako sa popasovať s duševnými chorobami ako depresia, úzkosti a podobne. Často sa však stáva, že namiesto relevantných, podporných a pomáhajúcich informácií sa ľudia na internete stretnú s pohŕdaním, odsúdením, stigmou a patologickým obsahom, ktorý môže byť škodlivý, až ohrozujúci pre ich zdravie a život.

Čo je podľa Vás na internete také nebezpečné, prečo by sme mali byť obozretní?

Internet ako taký nie je nebezpečný a nemusíme sa ho báť. Nebezpečný je len obsah, ktorý tam nájdeme a ten tam nevzniká sám od seba, ale vytvárajú a pridávajú ho ľudia. Internet ešte nikoho neokradol, nevydieral, nezbil, nešikanoval. To všetko robia ľudia prostredníctvom internetu. Internet môže byť skvelým miestom na šírenie pomoci. Dnes už existuje mnoho portálov a organizácií, ktoré využívajú internet na šírenie odbornej pomoci a pomáhajúceho obsahu. Stále však platí, že zlé správy sa šíria rýchlejšie ako tie dobré a preto sa nám môže internet zdať ako nebezpečné a patologické miesto. Ako som už spomínal, funguje tu tzv. disinhibičný efekt, vďaka ktorému sa na internete cítime anonymní a preto sme otvorenejší, ale aj odvážnejší. A to sa dá využiť rôznymi spôsobmi: tak ako to môže byť nápomocné – napr. pri poskytovaní pomoci v krízovej situácii, to môže byť aj nebezpečné – napr. pri písaní si s neznámymi ľuďmi či pri preposielaní intímneho obsahu a podobne.

Neuvážený krok na internete môže mať za dôsledok aj nepríjemnú kyberšikanu.

Ak deti necítia dôveru v rodičov, obracajú sa na internet

Načrtli ste oblasti, ktoré môžu byť na internete nebezpečné. Čo považujete za najviac ohrozujúce pre deti a mladých ľudí na internete?

Ohrozujúce a nebezpečné je to, že internet je miestom, kde deti a mladí ľudia hľadajú odpovede na svoje otázky, ktoré si neoveria. Keď ich niečo trápi, nejdú za rodičmi, či učiteľmi v škole, idú na internet. Tam hľadajú pomoc, podporu a prijatie. Dospievanie je všeobecne obdobie, kedy sme zraniteľní, ak ešte k tomu prežívame nejaké trápenie a ťažkosti naša zraniteľnosť sa stupňuje. Potom na internete nájdeme niekoho, kto o nás prejaví záujem, je k nám milý, zaujíma sa o nás, je chápavý, … a zrazu sa môžeme stať obeťou sexuálneho predátora a to bol len jeden z príkladov.

Spomenuli ste sexuálnych predátorov. Do kín tiež prichádza film V sieti. Čo robiť, keď sa dieťa alebo mladí človek stane obeťou sexuálneho predátora na internete?

Dieťaťu treba určite vysvetliť, že to čo sa stalo nebolo správne a že to nie je jeho vina. Nevhodná je však reakcia „Pre boha, čo sa ti to stalo, takto ti ublížili…“ Vhodnejšie je dieťa oceniť za to, že sa nám s tým zdôverilo, oceniť jeho odvahu hovoriť o tom. Dať mu najavo, že ste tam s ním a že spolu to zvládnete. Obeť akéhokoľvek násilia môže využiť odbornú pomoc, pre obete sexuálnych predátorov pripravujeme nový webový portál www.stalosato.sk, kde nájdu odbornú pomoc.

Online predátori majú overené taktiky, ako dostať do svojej siete neobozretných teenagerov.

Otvorená komunikácia je vhodnejšia ako autoritatívny zákaz

Problematika sexuality a internetu je veľmi diskutovanou témou. Deti a mladí ľudia často na internete natrafia aj na, pre nich nevhodný obsah, ako napr. rôzne sexuálne zábery, či pornografiu. Dá sa tomu predísť?

V prvom rade platí, že rodičia by mali do určitého veku vhodným spôsobom korigovať to, k čomu má ich dieťa na internete prístup. Existujú možnosti a postupy, ako tento obsah spravovať. Napríklad určité stránky v konkrétnom zariadení sa dajú úplne zakázať. Ak rodičia a deti používajú jedno zariadenie, aj rodičia by si mali dávať pozor na čo oni sami klikajú. Napríklad Facebook o nás zbiera informácie aj prostredníctvom iných web stránok a aplikácií. Tieto údaje následne využíva pri výbere reklám, relevantných pre vás a vaše záujmy. Personalizovaná reklama sa zobrazuje podľa toho, čo ste vyhľadávali a na čo ste klikali. Môže sa teda zobraziť aj dieťaťu, ak používate rovnaké zariadenie. Toto zbieranie informácií o aktivite mimo Facebook je možné vypnúť a zakázať a to priamo v nastaveniach profilu na Facebooku. Platí tu tiež, že rodič by mal mať prehľad o tom, čo jeho dieťa na internete robí, čo si prezerá, s kým komunikuje.

Ako by mal rodič správne korigovať dieťa, ktoré používa sociálne siete?

Výskum Childrens society ukazuje, že 61% mladých ľudí malo svoj prvý profil na sociálnej sieti vo veku 12 rokov a menej. Pritom najväčšie a najpoužívanejšie sociálne siete majú vekový limit na založenie profilu 16 rokov. Dostávame sa teda k tomu, že otvorená komunikácia medzi rodičmi a deťmi je prvoradá a veľmi dôležitá. Sú rodičia, ktorí sami svojim deťom založia profil skôr ako dosiahnu vekovú hranicu, potom sú takí, ktorí o tom, že ich dieťa má profil na sociálnej sieti ani nevedia. Najviac zarážajúce je, keď učitelia na školách vyžadujú od žiakov aby medzi sebou komunikovali cez Facebook a požadujú od nich, aby si založili triednu skupinu, kde si budú posúvať informácie o domácich úlohách a podobne. Na takúto internú triednu komunikáciu sa dajú využiť iné platformy napr. Slack, Glip, Trello alebo by stačil obyčajný triedny mail, do ktorého by mali prístup všetci žiaci a triedny učiteľ. Avšak napriek týmto opatreniam nie je úplne možné zabrániť tomu, aby sa deti a mladí ľudia nedostali k nevhodnému sexuálnemu obsahu na internete.

Intímny obsah je lepšie nechať si pre seba.

Komunikovať, komunikovať, komunikovať

Hovoríte, že nevhodnému sexuálnemu obsahu na internete sa aj napriek opatreniam predísť úplne nedá. Čo teda robiť, keď sa deti a mladí ľudia s takýmto obsahom na internete stretnú?

Budem sa opakovať, ale komunikovať, komunikovať, komunikovať. Ak dieťa natrafí na nevhodný obsah na internete, je potrebné mu primerane veku vysvetliť, že niektoré veci sa dejú, aj keď sú zlé a nesprávne a niektoré sú v poriadku a dobré, ale až v dospelosti, keď bude staršie.

Čo môžeme spraviť preto, aby bol internet bezpečnejším miestom?

V prvom rade je dôležité aby deti a mladí ľudia cítili a nachádzali podporu, prijatie a záujem doma. Rodičia by mali od útleho detstva úprimne a otvorene hovoriť so svojimi deťmi o všetkom, čo život prináša (primerane veku dieťaťa). Rodičia, širšia rodina, učitelia a tak ďalej majú byť tým prvým miestom, kam príde dieťa a mladý človek, keď sa v jeho živote niečo deje, keď si s niečím nevie dať rady, keď ho niečo trápi. Rodičia by mali mať s deťmi úprimný vzťah. Deti sa nemajú báť toho, čo im rodič spraví, keď mu povedia, že im je ťažko, že sa im niečo nepodarilo.

Prečo mladí ľudia niekedy dôverujú viac internetu než svojím vlastným rodičom?

Mladí ľudia sú dnes pod obrovským tlakom, neustále sa od nich očakáva nejaký výkon. Majú obrovský strach, že sklamú svojich rodičov a svoje okolie. Preto, keď sa im niečo nepodarí, hľadajú útechu a porozumenie na internete. Deti treba od malička učiť, že aj zlyhanie patrí k životu, nie každý deň je nedeľa a môže sa stať, že sa nám niečo nepodarí, tak ako sme chceli a očakávali. Rodičia by svojim deťom nemali hovoriť len o svojich úspechoch, je potrebné im ukázať aj tú druhú stránku. Nehaniť sa za neúspech, podeliť sa o to, čo zrovna prežívame a cítime a ukázať deťom, že to patrí k životu. Je potrebné sa z toho poučiť, zobrať si z toho to pozitívne a ísť ďalej.

Dospievanie je obdobie, kedy sme aj na internete zraniteľnejší.

O našich aktivitách nemusí vedieť celý svet

Čo konkrétne by ste nám odporučili pre zabezpečenie našich účtov a aktivity na internete?

Ak by som mal byť úplne praktický, tak napr. pozrieť si nastavenia súkromia na sociálnych sieťach, kto vidí vaše príspevky, či ich zdieľate len pre vašich známych, alebo sú vaše príspevky verejné a môže ich vidieť ktokoľvek na celom svete. Ďalej už spomínaná aktivita mimo Facebooku: je možné vypnúť túto funkciu a teda Facebook nebude nazbierané údaje spájať s vašim profilom. Ďalej tiež dávať si pozor, na to, čo a kedy zdieľame – v žiadnom prípade nezverejňovať fotky platobných kariet, občianskeho, vodičáku, kartičky poistenca, pasu. Dobré je tiež nezdieľať svoju aktuálnu polohu, kde presne ste, s kým a čo tam robíte. Fotky z dovolenky je lepšie zdieľať až po návrate domov, nemusí celý svet vedieť, že váš dom bude dva týždne prázdny. Ďalej určite silné heslá, ktoré pravidelne meníte, alebo aj dvojstupňová ochrana, kedy okrem hesla pri prihlasovaní zadávate aj jednorazový kód, ktorý vám príde cez SMS.

Existuje nejaké pravidlo, ktoré nám pomôže rozoznať hranicu medzi tým, čo je vhodné zdieľať na internete a čo už nie? 

Čo sa týka zdieľania akéhokoľvek obsahu na internete, niekedy stačí zdravý rozum a predstava, že to uvidí aj vaša babka. Ak je vám táto predstava nepríjemná, je lepšie si daný obsah nechať pre seba a nezdieľať ho. Existujú tiež možnosti ako odhaliť falošný profil na sociálnej sieti. Pozrite si, kedy bol profil založený, kedy bola pridaná prvá fotka, koľko priateľov má táto osoba, kto „lajkuje“ jeho príspevky, či máte spoločných priateľov. Profilovú fotku môžete vložiť do služby Google Images a zistiť tak, či ide o reálnu osobu, alebo je to nejaká stiahnutá fotka z reklamy. A opäť sa vrátim ku komunikácii medzi rodičom a dieťaťom. Úprimný záujem rodiča o to, čo dieťa robí na internete je prvoradý. Nemám však namysli kontrolu, zákazy a príkazy. Hovoriť s deťmi o tom, kto ich kontaktuje, s kým si píšu, čo spolu riešia, čo zdieľajú, aké fotky pridávajú na sociálne siete, aké videá sledujú, aké hry hrajú.

Otvorená diskusia je vhodnejšia než autoritatívne zakazovanie.

Mladí sa v ťažkostiach  môžu obrátiť na špecializovanú online linku

Vaša organizácia prispieva k bezpečnému internetu?

Poskytujeme mladým ľuďom bezpečný, prijímajúci priestor na internete, kde nájdu prijatie, podporu a odbornú pomoc. IPčko vzniklo v roku 2012 ako chatová a mailová poradňa pre mladých ľudí, ktorí sa ocitli v kríze. Postupne sme našu činnosť rozširovali a dnes máme aj špecializovanú linku dôvery pre mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením – Dobrá linka a tiež projekt Online terénna práca. Práve posledný menovaný projekt intenzívne pracuje a prispieva k bezpečnejšiemu internetu. Tím vyškolených psychológov vyhľadáva a následne vstupuje do rôznych online komunít, skupín a diskusných fór s patologickým obsahom, kde sa ľudia podporujú v samovoľnom vysadení liekov predpísaných lekárom (antidepresíva), v sebapoškodzujúcom správaní alebo sa dokonca navádzajú na samovraždu a radia si, akým spôsob ukončiť svoj život.

Ako viete zakročiť v prípade, ak natrafíte na internetovú diskusiu, navádzajúcu mladých ľudí k sebapoškodzovaniu?

V týchto skupinách pôsobíme preventívne, ale najmä intervenčne. Členom týchto skupín prinášame relevantné pomáhajúce informácie, motivujeme ich k návšteve odborníka (psychológa, psychiatra). Zároveň vytvárame vlastný pomáhajúci obsah v podobe článkov, videí, vlogov, podcastov a live streamov, ktoré zostávajú uložené na internete a sú tak kedykoľvek a komukoľvek dostupné. Napr. pred pár mesiacmi, keď ste do vyhľadávača Google zadali slovné spojenie „chcem sa zabiť“ na prvej strane ste nenašli žiaden pomáhajúci obsah, žiaden kontakt na odborníka. Našli ste len návody, ako svoj život ukončiť. Vďaka našej intenzívnej práci, keď dnes toto slovné spojenie zadáte do vyhľadávača, okamžite na jedno kliknutie sa dostanete k odbornej pomoci.

Marek Madro s tímom psychológov, ktorí poskytujú online poradenstvo mladým ľuďom v kritických situáciách.

KTO JE PhDr. MAREK MADRO: Psychológ, zakladateľ a programový riaditeľ projektu Internetovej poradne pre mladých IPčko.sk. Vedie skupinu mladých ľudí, psychológov, sociálnych pracovníkov, študentov s túžbou v srdci pomáhať ľuďom. Občianske združenie IPčko.sk poskytuje online psychologickú, sociálnu a právnu pomoc prostredníctvom odborne vyškolených dobrovoľníkom najmä mladým ľuďom, ktorí sú v ťažkostiach.