Kultúrny štvrtok – divadelné predstavenie DVERE

Dvere… Zamknuté. Odomknuté. Pootvorené. Otvorené. Láska. Nenávisť. Smútok. Radosť. Nenaplnené sny. Paralela. Irónia. Sarkazmus. Karikatúra. Nepokoj. Skepsa. Beznádej. Smútok. Začiatok. Koniec. Larva. Motýľ… Dvere ako symbol, varujúci človeka pred človekom samým, pred ľudskou zlobou, pred sebazničením. Dvere tajomstva. Dvere ako nádej…

Keď na Dvere zaklope cudzia ruka v úprimnej dôvere, zisťuje, že človek nie je len obeťou, nielen trpí, ale aj utrpenie spôsobuje. Že nie je tým neskazeným človekom, ktorý má srdce i zvuk ako zvon a tým je nenahraditeľným a jedinečným objektom nášho potešenia. Kľúč vlastného života nikto nepozná, ale každý túži spoznať to správne riešenie. A my najviac, lebo sme neprekonateľne zvedaví. Ale to, čo vám dáme, nám vrátite, opätujete, lebo samotné divadlo je charakteristické nielen nevinnosťou, čistotou, ale aj spoznávaním. Prijmite všetko ako deti, s úprimnou samozrejmosťou a dôverou. Dajte mincu prievozníkovi a ráčte vstúpiť…

Dvere na pánty, dvere zasúvacie, dvere, za ktorými čaká niekto, alebo dôležité, osudové dvere, dvere pred prázdnym, ešte nepopísaným priestorom, dvere do našej trinástej komnaty, dvere, ktoré si nosíme v srdci po celý život, dvere, na ktoré sa snažíme zabudnúť, dvere do čiernej diery, dvere do raja, dvere, ktoré pred nami utekajú, dvere, ktoré sa ponúkajú.

Dvere ako počiatok, dvere, veko na rakvu. Asi najnenápadnejší spoločník v našom živote. Taký dôležitý, že stojí za to, aby sa stal hlavnou postavou divadelnej hry. Aj keď nie sú schopné zahrať svoj vlastný príbeh, len sa mlčky dívajú na milióny príbehov pred sebou i za sebou.

Tak sme sa teda rozhodli, že im vymedzíme miesto, ktoré im právom patrí.

Hrajú:
Bezdomovkyňa: Judita Hansman
Marienka: Elena Kolek Spaskov
Jožko: Štefan Richtárech
Opilec: Ján Jambrich
a Dvere

Hudobné kompozície a aranžmány: SANITY a hostia
Choreografia: Elena Kolek Spaskov
Scéna a kostýmy: Jan Kocman
Scenár a réžia: Ivan Blahút