Národný pamätník na Vítkove

Pamätník postavený pôvodne ako pocta legionárom si prešiel mnohými zaujímavými situáciami – stal sa skladiskom wehrmachtu a slúžil aj ako mauzóleum, kde bol uložený komunistický prezident Gottwald. Teraz sa tu nachádza múzeum novodobých českých a československých dejín. Na streche je vyhliadková terasa a panoramatická kaviareň. Neoddeliteľnou súčasťou Pamätníka je aj najväčšia jazdecká plastika v strednej Európe Jan Žižka z Trocnova sochára Bohumila Kafku. 

Národný pamätník na Vítkove v sebe odráža dejinnú skúsenosť nášho štátu. Jeho začiatky siahajú do obdobia po prvej svetovej vojne, keď vznikla myšlienka postaviť na Vítkove pamätník československým legionárom. V roku 1928 bol položený základný kameň Pamätníka národného oslobodenia, autorom architektonického návrhu bol Jan Zázvorka.

Viete, že… Slávnostného otvorenia, plánovaného na výročie založenia štátu v roku 1938, sa pamätník nedočkal? V období Protektorátu Čechy a Morava bol obsadený Nemcami, ktorí tu vytvorili sklad wehrmachtu.

Hrob Neznámeho vojaka aj mauzóleum Klementa Gottwalda

Po ukončení druhej svetovej vojny bol prenesený hrob Neznámeho vojaka do Pamätníka. V súčasnosti sa tu nachádzajú pozostatky neznámeho vojaka od Zborova, Dukly a tiež hrob generála A. Eliáša a jeho manželky.

Neoddeliteľnou súčasťou Pamätníka je aj najväčšia jazdecká plastika v strednej Európe Jan Žižka z Trocnova, sochára Bohumila Kafku. Model sochy dokončil Kafka už v roku 1941, ale k slávnostnému odhaleniu došlo až na výročie bitky na Vítkove 14. júla 1950. 

V roku 1948 bol Pamätník odovzdaný do rúk štátu. Obsah pôvodnej funkcie sa však zmenil a od roku 1951 tu boli pochovávaní významní predstavitelia Komunistickej strany Československa. O dva roky neskôr tu bolo vybudované mauzóleum prvého „robotníckeho“ prezidenta Klementa Gottwalda. Mauzóleum K. Gottwalda bolo dostupné do roku 1962, potom bolo balzamované telo spopolnené.

Po roku 1989 boli všetky pozostatky vrátené rodinám zosnulých, alebo uložené do spoločného hrobu Komunistickej strany na Olšanskom cintoríne v Prahe. V roku 2000 sa Národný pamätník na Vítkove stal súčasťou programu rehabilitácie pamiatok spätých s dejinami 20. storočia, o rok neskôr sa stal súčasťou Národného múzea a od októbra 2009 po niekoľkoročnej rekonštrukcii je opäť otvorený pre verejnosť.

Expozície, koncerty, prednášky aj kaviareň so strešnou terasou

V Národnom pamätníku na Vítkove nájdete stálu expozíciu Križovatky českej a československej štátnosti, Slávnostnú sieň, hrob Neznámeho vojaka a expozíciu Laboratórium moci (zázemie mauzólea Klementa Gottwalda). Interiér Pamätníka je vyzdobený súborom mozaík Maxa Švabinského, tzv. Apotheosa vlasti, či plastikou Jana Štursu Ranený v Kaplnke padlých.

Otvorené je od apríla do októbra 10:00⁠–⁠18:00, kaviareň funguje aj v zimnom období.

Expozícia Križovatky českej a československej štátnosti zachytáva významné zlomy v našich dejinách 20. storočia. Tvoria ju 5 dôležitých míľnikov: vznik ČSR v roku 1918, obdobie Mníchova v roku 1938 a zánik Československa v roku 1939, jeho obnovenie v roku 1945 a komunistický prevrat o tri roky neskôr, vznik československej federácie v roku 1968 a pád komunizmu v roku 1989. 

Tip: Neoddeliteľnou súčasťou Pamätníka je strešná terasa s úchvatným výhľadom na Prahu a jej okolie a tiež príjemná kaviareň s panoramatickým výhľadom na Žižkov a Karlín.

Kultúrna ponuka Pamätníka je veľmi pestrá, popri prednáškach venovaných rôznym oblastiam dejín 20. storočia ponúka divadelné predstavenia v majestátnom priestore Slávnostnej siene a koncerty nielen súčasnej, ale aj klasickej hudby vďaka organom, ktoré boli medzi prvými v Československu poháňané na elektrický motor.

Zaujímavosť: Priestor Čestného dvora s hrobom Neznámeho vojaka je pravidelne využívaný pri štátnych návštevách aj pietnych aktoch spojených s pamätnými dňami a sviatkami Českej republiky.