Široké sedlo

Túžite po výhľadoch, ktoré vyrážajú dych a po dotyku s divokou tatranskou prírodou? Široké sedlo v Belianskych Tatrách je presne to miesto, kde sa sny o vysokohorskej túre menia na realitu. Stačí pár hodín chôdze a pred očami sa rozprestrie panoráma, akú inde v Tatrách nezažijete – vápencové štíty Belianskych Tatier, mohutné končiare Vysokých Tatier a pod nohami rozkvitnuté alpské lúky. 

Najvyšší voľne prístupný bod Belianskych Tatier

Široké sedlo (1 825 m n. m.) je najvyšší bod Belianskych Tatier, kam sa dá legálne dostať po turistickom chodníku. Práve preto je medzi turistami tak obľúbené – je to jediné miesto na hlavnom hrebeni, ktoré je sprístupnené verejnosti.

Trasa vedie z obce Ždiar cez Monkovu dolinu, ktorá je sama o sebe zážitkom: ľadovcový pôvod, skalné prahy, vodopády a dokonca aj prírodná skalná brána. Počas výstupu sa oplatí všímať si pestrú flóru – rastie tu poniklec, plesnivec alpínsky či vzácny horec. S trochou šťastia možno na svahoch zazrieť kamzíka tatranského alebo svišťa.

Chodník je stredne náročný, miestami strmý a exponovaný, s reťazami na niektorých úsekoch. Odporúča sa dobrá kondícia, pevná turistická obuv a dostatok vody a jedla – na trase nie sú žiadne bufety ani chaty.

Praktické tipy:

• Prístup: Pešo zo Ždiaru (Monkova dolina), parkovanie v obci alebo pri hoteli Magura, autobusové zastávky cca 20 min pešo od východiska.
• Trasa: 5,5⁠–⁠6 km jednosmerne, prevýšenie cca 930 m, odporúčaný smer zo Ždiaru na Široké sedlo a Kopské sedlo.
• Náročnosť: Stredne náročná vysokohorská túra, nevhodná pre kočíky, bicykle a psy (zákaz vstupu).
• Občerstvenie: Vlastné zásoby, najbližšie reštaurácie v Ždiari, chaty až za Kopským sedlom.
• Sezónnosť: Prístupné len v lete (1. 7. – 31. 10.), vstup povolený len za denného svetla.
• Toalety: Na trase nie sú, najbližšie v Ždiari alebo na horských chatách mimo Belianskych Tatier.