Dračská riviéra! Letná dovolenka pri mori v Albánsku!

Plne zariadená kuchyňa dáva možnosti na zabezpečenie stravy vlastnými prostriedkami. V okolí apartmánovej budovy sa však nachádza množstvo reštaurácií ponúkajúcich chutné menu, pizzu, či fastfood za viac než príjemné ceny. Závisí samozrejme od štandardu, ktorý hľadáte, ale v reštaurácii na pláži za bežné hlavné jedlo spravidla nezaplatíte viac než 5 eur.

Pre tých, ktorí nedajú dopustiť na klasiku v podobe zabezpečeného spoločného stravovania, máme tiež dobrú správu. V Albánsku je všetko otázkou dohody. Snáď v žiadnej európskej krajine táto zásada neplatí viac. Je preto len vecou Vášho záujmu, chute, alebo vkusu, v ktorom z množstva okolitých hotelov si prípadne dohodnete raňajky, obedy, či večere vopred na celú dĺžku Vášho pobytu. Ponuka je rozmanitá a je naozaj len vecou Vášho výberu. Ak sa Vám nechce vyjednávať, stačí staviť na istotu a zájsť na recepciu susedného Hotela Leonardo alebo Hotela Bleart, kde Vám ponúknu raňajky a večere formou bohatého bufetového menu od 5 eur na osobu.

V susedstve len cez ulicu sa nachádza dobre zásobený minimarket s potravinami, zelovocom, nápojmi a drogériou s otváracími hodinami dlho do noci. Približne o 200 m ďalej nájdete aj väčší supermarket. S menším príplatkom kúpite ovocie aj priamo na pláži.

Albánska kuchyňa je založená na množstve zeleniny, z mäsa prevláda jahňacina, ku ktorej sa podáva silné červené víno. Prevažujú prvky talianskej, gréckej a balkánskej kuchyne.

1. Benátska veža z 5. storočia n. l.: bola postavená byzantským cisárom Anastáziom I, ktorý sa v meste narodil. Takzvaný Dračský hrad, ako miestni stavbe tiež hovoria, pozostáva zo samotnej veže a časti hradieb. Na vrchole, kam vedú schody, je v súčasnosti kaviareň. Benátska veža sa preslávila v roku 1939 tým, že z nej albánski patrioti niekoľko dní za pomoci diel a munície bránili vylodeniu okupačnej talianskej armády. Hrdinom je na pamiatku postavený pred vežou pamätník.
2. Rímsky amfiteáter: z čias cisára Hadriánaprenesie návštevníka mysľou do čias gladiátorov a rímskych zápasov. Svojho času poňal až 20000 návštevníkov. Táto stavba z 2. storočia nášho letopočtu bola objavená a odkrytá až v roku 1960. 
3. Kráľovský palác: táto vila bola postavená ako kráľovská rezidencia v roku 1937. Kráľ Zog I si ju však stihol užiť do pádu monarchie len jeden rok. Stavba bola neskôr znárodnená a slúžila na reprezentatívne účely. Niekdajší diktátor Enver Hodža v nej hostil aj Nikitu Chruščova a JimmyhoCartera.
4. Archeologické múzeum: je najväčším múzeom svojho druhu v celom Albánsku. Možno v ňom vidieť pamiatky viažuce sak všetkým slávnym civilizačným obdobiam, ktoré na tomto území zapustili svoju stopu.
5. Byzantské fórum: je pozostatok veľkolepého stĺporadia s mramorovou dlažbou. Slúžilo ako kolonáda k susedným kúpeľom. Námestiu, ktoré sa tak vytvorilo, dominovala socha aktuálneho byzantského panovníka. Stavbu datujú niekde do 7. až 9. storočia nášho letopočtu.
6. Dračské mešity: Veľká mešita (1931) a Fatižská mešita (1503) sú jediné dve mešity, ktoré prežili obdobie tzv. ateistickej diktatúry EnveraHodžu. Tej prvej bol zbúraný minaret a bola v čase komunizmu prerobená na Dom pionierov a tá druhá prežila vďaka zápisu do zoznamu kultúrnych pamiatok.
7. Výrobňa slávneho koňaku Skanderbeg: pre náročného konzumenta tohto lahodného nápoja pripravujú denne zamestnanci výrobne odborný výklad výroby tohto tradičného koňaku, spolu s ochutnávkou a nákupom vzoriek.

V prípade záujmu o výlety do blízkeho, či vzdialeného okolia stojí za návštevu neďaleké hlavné mesto Albánska Tirana, ale aj starobylé mestá Krujё, Berat, Gjirokastra, ktoré sú zapísané v zozname historického dedičstva UNESCO, mesto Shkodra, či slávna Apolonia. Návštevou vás nesklame ani zrúcanina hradu Rodoni, alebo Pogradec na brehu Ohridského jazera. Viaceré z uvedených miest sú aj v ponuke jednodňových fakultatívnych výletov, organizovaných miestnymi turistickými agentúrami.

Vlastným autom odporúčame zo Slovenska trasu po diaľnici cez Budapešť do Srbska, cez Novi Sad, Belehrad, Niš, ďalej cez Macedónsko cez Kumanovo, Skopje, Tetovo, Strugu a ďalej v Albánsku cez Elbasan a Rrogozhinё. Cesta meria z Bratislavy1339 km a dvaja vodiči ju zvládnu za približne 16 h. Prejazd hraníc je plynulý, platiť za pohonné hmoty aj za mýtne je možné a aj odporúčané platobnou kartou. Väčšina čerpacích staníc a všetky mýtne brány akceptujú aj eurá, avšak v menej výhodnom výmennom kurze. Odporúčame tankovať v Macedónsku, kde sa cena benzínu a nafty pohybuje niekde na 80% slovenských priemerných cien. Na zahodenie nemusí byť cestovné pripoistenie poruchy vozidla, ktoré za cenu približne 1,50 eur na deň vyrieši akýkoľvek problém za Vás. Ponúkajú ho napríklad poisťovne Union a AXA.

Alternatívne trasy vedú ešte cez Chorvátsko a Čiernu Horu po jadranskom pobreží alebo cez Bosnu a Hercegovinu. Trasa cez Chorvátsko je síce krajšia, ale v lete preplnená a pohonné hmoty aj mýtne poplatky nepomerne drahšie, než v Srbsku a Macedónsku. V Bosne zas nie je zatiaľ dobudovaná cestná sieť a i keď je trasa kratšia než ostatné spomínané, výrazne sa zdržíte.

Niektoré navigácie Vás v Skopje nasmerujú cez Kosovo, kde je síce na rozdiel od časti Macedónska diaľnica, ale pripravte sa, že Vám tam neplatí zelená karta a na hranici je potrebné si kúpiť doplnkové poistenie zodpovednosti za škodu k vozidlu, ktoré stojí približne 35 eur na týždeň. Navyše skosovskými pečiatkami v pase môžete mať pri ceste späť problém na srbských hraniciach, keďže Srbsko existenciu Kosova neuznáva.

Jediné medzinárodné letisko v Albánsku sa nachádza v Rinase pri hlavnom meste Tirana. Z Viedne sem každý deň lietajú priame lety rakúskeho AustrianAirlines, ale cena spiatočnej letenky málokedy klesne pod 300 eur. Pre fanúšikov lietania existuje aj alternatíva v podobe letu z Viedne s prestupom v Belehrade alebo Ľubľane s AdriaAirways.

Vychytávkou roku 2017 sú priame lety z Budapešti do Tirany s nízkonákladovou spoločnosťou Wizzair. Lietajú tam aj späť vždy v stredu a v nedeľu za cenu okolo 60 eur až 150 eur za spiatočný let. Samozrejme, treba bookovať včas a pohrať sa s termínmi.

Keďže na Dračskú riviéru predávajú zájazdy aj viaceré cestovné kancelárie, vždy je možnosť pokúsiť sa zabezpečiť si dopravu ich autobusom alebo charterovým letom priamo z Bratislavy alebo Košíc za primeranú cenu.

V samotnom Albánsku sa možno pohybovať buď autom, autobusom alebo vlakom. Cestná sieť sa stále zlepšuje, avšak vodiči sú nedisciplinovaní a jazda v dopravnej špičke môže byť pre neskúseného vodiča adrenalínovým zážitkom. V zásade je premávka podobne temperamentná ako v Taliansku.

V krajine funguje bohatá autobusová sieť. Cez deň jazdia autobusy stále, zastávky nemusia byť vždy označené a na ich umiestnenie je dobré sa spýtať niekoho z miestnych. Často autobus zastaví všade tam, kde stojí hlúčik ľudí. Okrem oficiálnych medzimestských, prímestských a mestských autobusov premáva na vyťažených trasách množstvo mikrobusov a minibusov, ktoré touto formou ponúkajú istú formu zdieľanejspolujazdy za pár peňazí. Taký albánsky ÜberJ

Vlaková verejná doprava bola za komunizmu pýchou režimu, v 90. rokoch však upadla a dnes funguje vlakové spojenie prakticky na jedinej trase medzi Dračom a Elbasanom. Mnohé cestovateľské bedekre jazdu touto trasou odporúčajú ako retro zážitok z čias nedávno minulých. Za symbolické cestovné Vás stará súprava vyrobená ešte v niekdajšej NDR odvezie rýchlosťou 40 km/h po trati, o ktorej na prvý pohľad zapochybujete, že je ešte v prevádzke.

Rozšírená je preprava taxíkom, je dobré sa vodiča vopred spýtať na cenu a prípadne zjednávať. Taxíky neraz prekvapia vysokou cenou v nejednej krajine, Albánsko nevynímajúc.

Ak nie ste zrovna plážové typy a už teraz viete, že sa budete často presúvať po okolí, zaujímavou formou prepravy je auto z požičovne. Ak si ho rezervujete cez internet, dá sa zohnať za cenu aj okolo 10 eur na deň. Veľké požičovne sídlia na medzinárodnom letisku Rinas. Auto si buď vyzdvihnete a vrátite priamo tam, prípadne po dohode Vám ho požičovňa často bezplatne pristaví na Vami požadované miesto.