Knižná zima! Relaxujte s dobrou knihou v ruke

Myslenie predstavuje čisto uvedomený proces. Tento proces je bez formy, predsa však vlastní život a silu. Raz myslená myšlienka žije oveľa dlhšie ako jej autor. Každý spôsob myslenia, každý druh myslenia a každá myšlienka má celkom určité pôsobenie, buď k dobrému alebo k zlému; a to v tele ako i v charaktere, v osude a v životnom prostredí. Každá myšlienka sa ukotví v povedomí, stelesňuje sa odtiaľ vo forme vznikajúceho konania atď. a ovplyvňuje psychickú, telesnú časť a životné prostredie.

Publikácia má pomôcť ľuďom viac pochopiť ako funguje psychika, myslenie, city, pocity, pamäť, ako správne myslieť, ako sa správne koncentrovať pomocou jednoduchých cvičení. Ponúka možnosť ako sa človek môže stať strojcom svojho osudu. Cieľom čitateľa sa má stať zdravie, životný úspech a sebadôvera. Tento cieľ sa má dosiahnuť cestou učenia, poznania a praktického využitia. Poznanie a vedomosti majú praktickú cenu, lebo len oni prinášajú vhodné nazeranie na správne prirodzené myslenie, konanie, na správny životný svetonázor, ktoré určujú správanie ľudí. Úplný úspech môže byť cez poznanie len tak dosiahnutý, keď sa prenesie do celkového a aj do každodenného života.

Ružovočervený krištáľ

RUžovočervený krištáľ zavedie čitateľa (poslucháča) v 11 rozprávkach s ilustráciami do vysnívaného rozprávkového sveta. Rozprávky (Starý múdry muž z Indie, Datľový boh, Neviditeľné kráľovstvo, Krištáľ s jedným prianím, Rozprávková princezná, Mlyn na snehové vločky, Čerešňa splnených snov, Malé dievčatko, Kráľovná rusaliek, Rozprávkový mužíček, Jarná princezná a Pán búrok a víchríc)  sú určené pre všetky vekové kategórie – od detí cez dospievajúcich až po dospelých. Rozprávky a tajomné príbehy v nich majú veľkú výpovednú hodnotu a majú čo povedať všetkým ľuďom dnešného sveta. Vyplýva z nich poučenie a ponaučenie, zamyslenie sa nad životom, nad zmyslom života, nad chudobou a bohatstvom, nad utrpením a šťastím, nad krásou, snami, prianiami a tajomnom, nad realitou dní, čarokrásnou prírodou, vzťahmi medzi ľuďmi, škriatkami, vílami a princeznami.

Rozprávky sú podnetom na zamyslenie a prehodnotenie vlastného života, konania a správania. Táto kniha rozprávok nie je určená na to, aby po jednom prečítaní stála zaprášená na poličke. Ak radi premýšľate o veciach zemských a nadpozemských, určite sa k nej znovu a znovu vrátite.

Anotácia:
Najúžasnejšie príbehy píše sám život… Ostala som stáť uprostred tvrdej reality a pokúšala sa nájsť smer – akýkoľvek. Nevyhnutnosť ma prinútila zaťať zuby, rozlúčiť sa s istotou a nastúpiť do vlaku, medzi tisícky ostatných. Som opatrovateľka a žijem dvojaký život. V tých spletitých situáciách som poznala samu seba, prekročila vlastné hranice a učila sa pokore za pochodu. Práca šľachtí, no byť opatrovateľkou je poslaním a vyžaduje si oveľa viac. Toto je môj príbeh, vnútorná premena a poznanie. Prežila som dni, ktoré kropili slzy i smiech, dni, ktoré mi vzali i dali, chvíle, ktoré mali zmysel. Tam vonku ma čakala samota a sebaľútosť, túžba po domove, deťoch a strach, obavy z toho, že zlyhám, že neznesiem ten príval emócií, že sa jednoducho zbláznim a totálne vyhorím. Zvládla som to, ako mnoho iných, skvelých a silných ľudí. Spoznala som starobu, jej zákulisie a predovšetkým si môžem hrdo povedať. Vážení, dokázala som to! Mám odreté uši a dušu, no smiech a zmysel pre humor, láska v srdci, boli a sú mojimi opratami! Keď chceš brať, musíš dať!

Ukážka:
„Aké veľké deti máte?“
„Miša mala šestnásť a Dávid bude mať dvanásť. Na šestnástku jej manžel kúpil skúter, zlatý tatko, šalela… hej… zlatý tatko si ju vie podplatiť…! A ja chcem bike rampu a nový BMX, jačal Dávid. A ja Tádž Mahal, prskla som uštipačne…“„Po smrti?“ vyskočilo zo mňa.
„…hahaha… a načo potom? Kašlem ho! Normálne ho kašlem. Nech si ide do tých svojich Álp… hahaha… keby aspoň Paríž objednal, ale Ta-li-já-á-nsko? …to je nonsens… výslovne som povedala, že Istambul chcem…“
„Čím je manžel?“ odvážila som sa opýtať.
„Je podnikateľ… hahaha…“
„A vy ste zamestnaná?“
„Áno, vlastním agentúru…“
Nedozvedela som sa veľa a tiež som dovtedy nevedela, že „vlastniť“ je zamestnanie.
„Normálka, zamestnávam dve baby… hahaha…“
Nedokázala som sa s ňou zhovárať. Ja príliš rezervovaná, ona absolútne neviazaná. Všetko vybavila šmahom ruky. Ľavou zadnou. A svojim hahaha.
Neostávalo mi nič iné len počúvať jej ventilovanie. Nechcene som si spájala jej zlátaniny ako puzzle, ale aký obrázok ma očarí na konci som netušila.

Anotácia:

Majú úplne rozdielne povahy, pohybujú sa v odlišnom prostredí, no obe spájajú ich spoloční známi. Zita totiž žije s Hedviginým kolegom Patrikom a Hedviga tajne spáva so Zitiným bývalým, Dušanom. Všetko by bolo v poriadku, keby ich náhodné stretnutie na oslave Hedviginých narodenín neotriaslo akými takými istotami, na ktoré sa ešte mohli spoľahnúť. Čo ich vlastne spája? Láska, priateľstvo, alebo len strach z osamelosti? Zmätok v citoch, výčitky, vzťahovačnosť a frustrácia otriasajú ich vzťahmi. Pochová toto stretnutie definitívne ich priateľstvo? Nečakaná správa prinesie riešenie, s ktorým nikto nepočítal.

Ukážka:

„S tým by som sa nevyspala ani keby bol posledný muž na svete!“ zahučala Hedviga a zavinula si mokré telo do uteráka. Zobrala do rúk hrebeň a rozčesávala si dlhé čierne vlasy siahajúce až po pás. Zita sa tvárila zádumčivo, no možno iba nechcela priznať, že má Hedviga pravdu. Pristihla sa, ako ju pozoruje, čo ju trocha prekvapilo.
„Preboha, snáď nie som na baby?“ striaslo ju. V tom okamihu si však nebola istá či z tej predstavy, alebo od vzrušenia. Zita tiež nevyzerala zle. Mala krátke hnedé vlasy, menšie prsia a trocha vypúlený zadok, ale mužom sa páčila. Nikdy nemala núdzu o nápadníkov.
„Čo je to dnes s tebou? Aj spiacu Vandu by si pokojne skryla do vrecka,“ zabŕdla do nej Hedviga. Tá poznámka Zitu urazila, lebo porovnávať ju s Vandou bolo pre ňu čosi ako porovnávať vánok s hurikánom.
„Chceš ma vytočiť?“ zasyčala Zita a nahádzala spotené veci do tašky. Dnes vôbec nemala náladu na hlúpe reči. Spiaca Vanda sedela nezúčastnene v kúte a slimačou rýchlosťou si balila veci. Vôbec nič a nikoho neriešila. Na svoje okolie pôsobila, akoby jej mozog pracoval o čosi pomalšie než všetky ostatné v miestnosti, čo jej však absolútne neprekážalo. Bola na nezáujem zvyknutá, lepšie povedané, v tomto stave si hovela. Zita a Hedviga nikdy nechápali, načo baba ako ona, ktorá o svoj zovňajšok vonkoncom nedbá, navštevuje hodiny aerobiku.
„Buď je masochistka, ktorá sa vyžíva v utrpení, alebo naozaj nemá kam ísť,“ skonštatovala Zita.
„Ahoj, Vanda, tak zasa v utorok,“ zvolali tie dve, a kým sa Vanda stihla obrátiť, boli už na ceste domov.

V hluchom svete
básnická zbierka

Miroslav Búran (1978)
vydal básnické zbierky: Podoby (2010), Štyri ruky života (2010), Sólo pre 9 hlasov (9 autorov, 2011), Potreba milovať (2014)
novely: Návrat do prítomnosti (2015), Poblúdenie (2016)

Anotácia:
Detektívny román s názvom Kvietok je časovou mozaikou, ktorú si čitateľ postupne skladá sám. Opäť sú tam tri hlavné pohľady na vec – pohľady dvoch obetí a vyšetrovateľky. Neskôr sa k nim pridáva ešte aj uhol pohľadu vraha. Kapitoly nie sú časovo následné, minulosť sa preplieta s prítomnosťou, takže čitateľ má možnosť postupne odkrývať, čo udalostiam predchádzalo, vkrádať sa do psychiky postáv, ktoré možno nie sú také, aké sa na prvý pohľad zdajú.

Ukážka:
Keď sa naňho pozerá, cíti niečo naliehavé. Zrazu počuje štrnganie kľúčov vo dverách, zvonenie mobilu, kostolných zvonov, zvonca pri dverách, húkanie sanitky, hasičov, hocičoho… Počuje volanie obetí nespravodlivosti, aj krik ľudí v eufórii. Vidí v ňom všetko domáhajúce sa pozornosti. Vidí v ňom niečo, čo stojí za pozornosť. Takých ľudí ako on pozná. Je v nich istá živočíšna naliehavosť do istej miery vrodená, ale vo väčšej miere získaná skúsenosťami. Ju neoklame. Dobre vie, aký je. Je slušný, milý, prívetivý… V skutočnosti však taký nie je. Iba to predstiera. Keď naňho v rade na pošte celý čas civie dieťa, najradšej by spravil takú grimasu, až by sa rozplakalo, ale iba sa naňho usmeje a ešte povie jeho mame, aké milé má dieťa. Alebo keď mu vynadá jeho šéf, najradšej by ho holými rukami uškrtil a musí sa veľmi ovládať, aby to neurobil. A ona to vie.
„Typickým barbarstvom v osemnástom storočí, ťahajúcim sa ktovie odkedy a ktovie dokedy, bola zábava takzvaných kohútobijcov. Počuli ste o nich?“
„Nie. Nikdy som o nich nepočul.“
„Hlavnou sezónou tejto zábavy bolo v Anglicku obdobie pôstu, kedy sa priviazaní kohúti ubíjali palicami s olovenou guľou. Kresťanská krutosť bažiaca po krvi sa v mene zbožnosti mohla prejaviť naplno. A to všetko preto, lebo vraj kohút kikiríkal trikrát a zakaždým sa tešil, keď apoštol Peter zaprel Krista. Čo by mohlo byť zbožnejšie ako umlátiť jeho potomkov k smrti?“
„Naozaj? No… to je veľmi kruté.“
„Nebolo to kruté v očiach spoločnosti, ktorá to tolerovala. Niektorí ľudia sú prirodzene krutí a celý život musia so sebou bojovať, aby ich prirodzenosť nevyšla najavo. Aby ich spoločnosť za to neodsúdila, pretože to by bolo pre nich oveľa horšie. Radšej sa prispôsobujú väčšine a dodržujú pravidlá spoločnosti, ale to ich podstatu nezmení. Keby spoločnosť tolerovala ich krutosť, správali by sa úplne inak.“
„Aha. Ale nerozumiem, prečo mi to hovoríte.“
„Takže, pán Medňanský, ešte raz. Čo si pamätáte ako posledné predtým ako ste sa prebrali v horiacom dome?“

Anotácia:
Zbierka poviedok  Vred je odrazom dnešnej doby, kde sa pochybnosť a neistota stávajú súčasťou každodennosti.
Hlavné postavy zvádzajú vnútorný boj medzi morálnymi hodnotami a čistou vôľou k životu, pri ktorej ide niekedy etika bokom. Bojuje v nich veľa protikladov – optimizmus a pesimizmus, nádej a zúfalstvo, apatickosť a snaha prežiť. Zmietajú sa medzi vierou, že to, čo im podsúva okolie, je správne, a pochybnosťou, či je to naozaj tak.
Takmer všetky hlavné postavy sa ocitnú v hraničnej situácii, kde sa musia rozhodnúť, ako naložiť so svojím životom a aký postoj k nemu zaujať. Čo u nich napokon zvíťazí, sa čitateľ dozvie na konci textov.

Ukážka:
Z rádia sa ozýva Make Me a Bird od Elektrik People, pozerám von oknom, kde svieti slnko, ľudia zhodili zimné šatstvo, náhlia sa ráno do práce, alebo ktovie kde, a po chvíli zbadám aj muža s basetom. Ide tou istou trasou, len zase v inom čase. Na parapetnej doske pristál vták, asi vrabec, trikrát pohopkal, pootáčal hlavou rýchlymi pohybmi, na chvíľu som mala pocit, že sa mi pozerá priamo do očí a čosi mi chce povedať, potom bleskovo odletel.

Ani neviem, kedy vyšiel z izby, oprel sa o zárubňu dverí a pozoruje ma.

„Ahoj,“ povie, keď sa obzriem.

„Ahoj. Stojíš tu už dlho?“

„Iba chvíľu. Rád ťa pozorujem, keď o tom nevieš.“

„Voyer.“

„Ty sa na mňa nepozeráš, keď o tom neviem?“

„Nie,“ klamem. Pozerám sa keď spí, ráno, keď vstanem prvá, alebo ho vnímam v noci, keď ho nevidím, iba cítim jeho prítomnosť. Vtedy je mi príjemne. Jeho vedomie sa kamsi vytratí, zostane iba telo, pomaly sa zdvíhajúci a klesajúci hrudník, slabučký zvuk dychu, občasné zamrnčanie, keď sa mu niečo sníva, a jeho vôňa.

Vie že ho sledujem, keď spí. Uškrnie sa s výrazom: „Haha, viem, že klameš.“

Gelion sa javí ako nenápadný mladý muž, z ktorého sa však čoskoro vykľuje mužský nadčlovek. Zjaví sa ako prízrak zo svojej minulosti a prítomnosť ožiari ako jasné svetlo, ktorého oslepujúca žiara najprv zviditeľní všetko negatívne a zvrhlé, a potom to jednoducho zničí. Gelion definuje pojem nadčlovek úplne nanovo, pretože je aj napriek všetkým svojim hrdinským činom absolútne ľudským, neskazeným a verným mladým človekom, ktorý má dobré srdce. Je vždy spravodlivý a zo zásady pripravený dať každému, kto chybuje, znovu šancu, aj keď proti zločincom a kriminálnikom bojuje ako starogermánsky bojovník. Až keď mu jeho zvrhlí protivníci nedajú žiadnu inú možnosť, udiera a vtedy je vo svojej rigoróznej efektívnosti absolútne radikálny. Kto však prijme jeho ruku a upustí od svojho zločineckého počínania, ten získa v Gelionovi absolútne verného priateľa