Čo vŕta v hlave kuchárom?

Čo vŕta v hlave kuchárom?

Zuzana 12. 5. 2020 Zdieľať

Srdcom každého hotela či penziónu sú ľudia. Často je ústretový a príjemný personál tým dôvodom, prečo sa do ubytovacieho zariadenia radi vraciame. Ochotný čašník, ktorý si vás všimne už pri dverách, usmiata recepčná, ktorá vďačne poradí a trpezlivo odpovie na otázky, šikovný kuchár, ktorý aj jednoduchý recept premení na nebíčko v papuľke…

Priznajme si, aj my sa radi ubytujeme tam, kde nechýba úsmev a kus srdca. Táto chémia (a často je to doslova alchýmia!) ale funguje aj opačne. Poctivý hotelový personál miluje svoju prácu, keď dostáva pozitívnu spätnú väzbu od návštevníkov a turistov. Kde však niet hotelových hostí, niet ani práce.

Kuchárov bežný deň potom môže vyzerať napríklad aj takto:

Čašníkom ostanú len oči pre plač za skutočnými hosťami…

Masér si bude musieť za zákazníka nájsť iného náhradníka…

Pracovité chyžné možno tiež zmenia svoj zabehaný režim…

 A recepčná? Tá už zrejme dávno zabudla, ako vyzerajú hostia…

A ČO ČAKÁ CESTOVNÝ RUCH NAOZAJ?

Aj keď sme tému hotelierstva v našich videách zobrali s humorom, nemáme v úmysle nelichotivú situáciu v cestovnom ruchu zľahčovať alebo sa z nej posmievať. Naopak, uvedomujeme si, že podnikateľov v tomto odvetví a ich zamestnancov čakajú na Slovensku krušné časy.

Vzdávame virtuálne hold všetkým hotelierom, ktorí počas výpadku tržieb podržali svojich zamestnancov. Všetkým čašníkom, kuchárom, masérom, chyžným, recepčným, upratovačkám a ďalšiemu hotelovému personálu, ktorí už onedlho v rúšku a s dezinfekčným prostriedkom v ruke nastúpi do služby, vyslovujeme vďaku a držíme im palce! Veríme, že už onedlho budú mať svoje služby komu poskytnúť a nedopadnú tak, ako účinkujúci v našich videách.

PS: Tým nepopierame, že časť kuchárov môže mať predsa len hudobné (hoci aj bubenícke) nadanie :)

Ukážte mi pobyty na Slovensku.

Zuzana

Zuzana

Som spoločenský introvert, ktorý občas hľadá okuliare zavesené na nose, vynachádza koleso a smeje sa divným vtipom. Rada objavujem miesta s autentickým geniom loci a bohom zabudnuté dedinky, v ktorých dáva líška dobrú noc (a krčmár pozná každého po mene). Nikdy ma neprestane udivovať, v akej krásnej krajine to žijem a vždy, keď odchádzam, teším sa na chvíľu, kedy sa budem môcť vrátiť.