Kam na prvú zimnú túru? Tina so Scottym vám radia Kľak!
Pre mnohých z nás je zimná túra niečo abstraktné. Výlety na hory sú najčastejšie letnou aktivitou, čo je veľká škoda. Ľudia sa o veľa ukracujú, ak chodia na hory iba v “pohodlnom” počasí. Aj zima má svoje čaro, ktoré človek ocení, až keď to zažije.
Opustite komfortnú zónu
To bol aj môj prípad. Ak som chodila na turistiku, bolo to výhradne vo všetkých ročných obdobiach okrem zimy. Tú som naozaj nemala rada. Moja predstava tohto obdobia bola prežiť ju doma s kávičkou, pod dekou, pri rozprávkach. No a potom prišiel Scotty (kríženec border kólie) a moje lenivé zimné dni sa skončili. Kto pozná povahu kólií, asi vie prečo… Ak nechcete mať z domu kôlničku na drevo, musíte s ním ísť von, či prší, či sneží, či je vonku monzún, alebo tornádo. A on zimu doslova miluje, takže časť tej lásky, čo má on k tomuto ročnému obdobiu prešla aj na mňa.
Nie je to Mount Everest
Brodenie po pás v snehu, víchrica, hmla, ľad – to boli moje vízie, ako sa budem trápiť, kým sa dostaneme hore. Našťastie, keď sme sa so Scottym vybrali na Kľak po prvýkrát, prialo nám počasie. Vôkol nás meter čerstvo napadaného prašanu. Chodníček bol vychodený (našťastie tu chodí pomerne dosť ľudí), takže som sa aspoň nemusela báť, že spravím krok a stratím sa pod “snežnú” zem. (S mojou výškou to bolo celkom reálne.)
Tak si predstavte, ako si tak idylicky vykračujete, slniečko svieti a váš psík sa radostne rozbehne a hodí si šípku priamo do tej hordy snehu. Zmizne. V duchu bojujete sami so sebou, či idete tiež skočiť cez palubu a „utopiť“ sa v snehu, alebo si poviete, že jedna obeť bohu zimy stačí. Zrazu vykukne chlpatá hlava, prehopsá na chodník a skočí si tú šípku znova do nepoškvrneného snehu. Nemusím asi ani hovoriť, že tento replay sa odohrával pomerne dlho. :D
Hľadáte ubytovanie v Malej Fatre?
Cestou z Fačkovského sedla
Pokračovali sme krásnym bukovým lesom. Túra na Kľak je pomerne ľahká a nie je ani nijak časovo náročná. Najlepšia trasa vedie z Fačkovského sedla. Cestou naspäť po tej istej trase sa môžete zastaviť v kolibe so zaujímavým interiérom. Pri tanieri halušiek však na vás bude hľadieť trochu viac očí, než ste zvyknutý, keďže tu dominuje typická poľovnícka výzdoba. Keď však teplomer ukazuje hlboko pod nulou a vy ste vyzimený po dlhej túre, nie je nič lepšie ako teplý čaj na zahriatie a atmosféra je tu naozaj výnimočná.
Napriek slnečnému počasiu, mráz štípal v tvári a na samotnom vrchole nás bičoval silný vietor. Stačilo však zostúpiť o kúsok nižšie a hneď sa dali vychutnávať krásne výhľady na krajinu. To je jediná nevýhoda zimnej túry (no samozrejme tiež hmla, lavíny, zobudené medvede, atď… ale nebudeme dramatizovať) – aj keď vám počasie praje, na vrcholoch je vždy ľadový vietor tak nepríjemný, že sa tam príliš dlho nezdržíte. Aj Scotty hore veľmi protestoval na počasie, napriek tomu, že bol naobliekaný do zimnej bundy, tak sme sa nezdržali a začali zostupovať.
Výstup na Kľak je naozaj neskutočný zážitok, najmä, ak vám počasie naozaj vyjde a je dosť možné, že i vy si v takýchto túrach nájdete zaľúbenie. A možno sa aj z vás napokon stanú milovníci zimy, tak ako sa to stalo mne. :)
Fotografie: Michal Flamík, Martina Kizeková
Ako sa vám článok páčil?