|
„Čo nejde od srdca, to nejde do srdca“, utrúsil Gregor.
Učiteľ dodal: „Správne. A keď to tak bude, všetci sa ku mne
vrátia naspäť a budú ma poslúchať. Najprv písmenká, a potom aj lavice. A keď sa vrátia aj lavice, neskôr aj žiaci. Ďakujem, že ste ma to
naučili. Každý sa musí učiť, aj učiteľ… lebo: Nikto učený z neba
nespadol. A čo sa za mladi naučíš, to v starobe…“
Agáta dokončila: „…nepochopíš.“ – „pretože lepšie
znať…“, pridal učiteľ- „Ako mať, dokončila veselo Agáta.- „Ale
zapamätajte si: nie je učený ten, ktorý veľa vie, ale kto vie…“
„…čo mu treba. V knihe je už všetko na svojom mieste“,
povedala Agáta.
„ Ozaj vzácna kniha. Dám vám za ňu celú moju knižnicu, „ povedal
učiteľ.
- Autori: Peter Adolf Záturecký, Kamil Žiška, Peter Janků, Júlia
Kováčiková, Lukáš Tandara, Michal Rovňák, Martin
Kollár
- Scenár: Kamil Žiška a kol.
- Scénografia a kostýmy: Peter Janků
- Dramaturgia: Peter Kuba
- Grafika: Štefan Podušel
- Technická spolupráca: Eduard Mikuš
- Svetelný dizajn: Peter Stránsky
Hrajú:
- Král jaskyne/ Lukáš Tandara
- Vincent/ Michal Rovňák
- Agáta/ Júlia Kováčiková
- Gregor/ Martin Kollá
- Hudba a réžia: Kamil Žiška
„…pre poznanie našich duševných darov, ale aj pre milú zábavu
a cvičenie umu mládeže našej.“
Adolf Peter Záturecký
sa narodil v roku 1837 v Liptovskej Sielnici. Pochádzal zo šľachtického rodu Zaturecký zo Záturčia (Zathureczky de Zaturcsa).
Súkromne ho vzdelával otec, študoval na gymnáziu v Kežmarku, v Modre. Od roku 1854 pôsobil ako učiteľ v Liptovskej Sielnici a od roku
1865 v Brezne. Odrazom jeho pedagogickej činnosti a záujmu o výchovu ľudu
sú početné články a state vo viacerých novinách, časopisoch a kalendároch (Národné noviny, Obzor, Dom a škola, Priateľ školy a literatúry, Včelka, Škola a život); pre školy a samoukov zostavil a vydal
Slovenskú mluvnicu (1891). Aj Zátureckého literárne ambície zostali
poznačené ľudovýchovným a didaktickým pôsobením: je autorom adaptácie
nemeckej náboženskej poviedky Tomáš Nápravník (1873), pre deti
zveršoval mravné poučenia Hájiček (1879), pre potreby učiteľov
v školskej praxi zostavil zbierku príležitostných vinšov
Vinšovník (1880). Za najprínosnejšiu oblasť jeho pôsobenia sa považuje zbieranie a vydávanie slovesného folklóru. Špecializoval sa na krátke formy, hádanky a frazeologické útvary. Pod pseudonymom Borovohájsky
vydal v roku 1894 zbierku Slovenské hádanky, ktorá dlho
predstavovala jediné vydanie tohto žánru folklórneho materiálu; v roku
1897 vydal zbierku „Slovenské príslovia, porekadlá
a úslovia“. Táto monumentálna zbierka obsahujúca približne
13 000 položiek je výsledkom autorovho viac ako tridsaťročného
bádateľského úsilia v oblasti príslovníctva.
|
