Vstupenka na niektoré z januárových predstavení v Mestskom divadle Žilina

„Inscenácia Hana je projektom, cez ktorý sa chceme pozrieť sami na seba. Vrátiť sa k väzbám, ktoré si ctíme, a ktoré aj tak trochu môžu za to, že sme tu a teraz práve my.

Chceme to zvládnuť so svojským nadhľadom, odstupom, v plnej zodpovednosti a prostriedkami nám vlastnými. Je to úsilie vytvoriť originál, cez ktorý sa majú šancu nájsť aj naši diváci.

Hana nám ponúka priestor pre konfrontáciu s 60-ročnou minulosťou tohto divadla a ľudí, ktorí v ňom existovali, ale hlavne existujú dnes. Hana Hegerová sa stala istým symbolom cesty, po ktorej sa dá kráčať tak, aby sa po niekoľkoročnom ohliadnutí dalo povedať, že to stálo za to.„ Anton Šulík, riaditeľ divadla a režisér inscenácie Hana.

Najnovšia hra Petra Pavlaca, ktorú napísal na telo žilinského súboru, nás zavedie do zákulisia regionálneho divadla, v ktorom sa pripravuje hudobno-divadelný večer o Hane Hegerovej. Hlavná hviezda súboru, na ktorej je celá produkcia postavená, sa však nečakane rozhodne z divadla odísť.

V predstavení ju má narýchlo nahradiť mladá absolventka herectva z hlavného mesta. Jej príchod rozvíri zdanlivo pokojné provinčné vody a postupne sa dozvedáme, že nie všetko je také, ako sa na prvý pohľad zdá.

Príbeh mladej herečky, ktorá sa ocitla v zložitej životnej situácii, spoznávame prostredníctvom silných Hegerovej piesní v sugestívnom podaní Barbory Švidraňovej a Veroniky Strapkovej, ktoré sa do povedomia verejnosti dostali aj ako výborné speváčky, finalistky Hlasu Česko Slovensko. Hudobná inscenácia HANA je návratom žilinského divadla k väzbám, ktoré si ctí.

Je veľkou poctou Hane Hegerovej, ktorá začínala svoju profesionálnu dráhu v päťdesiatych rokoch minulého storočia (1953–1958) práve na doskách žilinského divadla. Cez jej skladby, ktoré ukrývajú príbeh a tajomstvo, chceme hovoriť o vzťahoch a únikoch do intimity ticha a slov na hranici spievania.

Slávny taliansky autor Alessandro Baricco už viac ráz potvrdil, že je nielen majstrom románu, ale aj dialógov. Vo svojom románe-divadelnej hre Smith & Wesson sa s literárnou bravúrou pohybuje na hrane absurdnej grotesky a existenciálnej drámy.

Silný príbeh vyrozprávaný cez majstrovské dialógy diváka pobaví a dojme zároveň. Hrdinovia drámy sa rozhodnú narušiť zdanlivý pokoj svojich životov, za ktorým sa skrýva ich strach a opúšťajú pohodlnú pozíciu pozorovateľov.

Okolnosti ich donútia podstúpiť riziko a zažiť najväčšie dobrodružstvo, v ktorom ide o ľudský život. Smith a Wesson, dvaja menovci slávnych výrobcov zbraní,  žijú utiahnuto pred svetom v blízkosti mohutných Niagarských vodopádov.

Prvý je neúspešný vynálezca, ktorý sa pomocou štatistických tabuliek snaží vytvoriť metódu predpovedania počasia, druhý je znalec rieky, ktorý spod vodopádov vyťahuje telá samovrahov. Do ich uzavretého sveta vstúpi mladá novinárka Rachel.

Vďaka nej si uvedomia, že ešte majú sny, a spoločne sa pokúsia zmeniť prosté prežívanie na zmysluplnú existenciu.

„V čase, keď sa so smrťou narába ako s marketingovým produktom, keď sa stala atraktívnym obchodným artiklom na zvyšovanie sledovanosti rôznych médií, je veľmi zaujímavé sledovať analytický príbeh toho, čo sa deje na druhej strane. Teda nie krimipríbeh, ale vnútorné pnutie, dôvody a stav mysle, v akej sa príbeh odohráva.“ Eduard Kudláč, režisér
 
Fascinujúca adaptácia výnimočného Dostojevského románu o prekročení hraníc. Sám Dostojevskij ho označil  ako „psychologický záznam o jednom zločine.“

Mladý chudobný študent Raskoľnikov, ktorého vylúčili z univerzity, podľahne svojmu ľahkomyseľnému presvedčeniu, že je výnimočný a odváži sa v mene dobra zabiť. Výnimoční ľudia predsa môžu prestupovať zákon, aby zmenili poriadok sveta.

Dávno pred F. Nietzschem pestuje v sebe teóriu dvojitej morálky. Morálku „obyčajných“ ľudí a „neobyčajných“ jedincov, ktorí zákon prestupujú len preto, aby pohli svetom a priniesli niečo nové.

Zločiny, ktoré páchajú na ceste k cieľu, sú preto relatívne. Po spáchaní zločinu však mučí Raskoľnikova vedomie, že nevydržal skúšku, že jeho poslaním nie je zmeniť beh života, že nepatrí medzi vyvolených. Neúnavná konfrontácia s vyšetrovateľom Porfirijom, éterická Soňa, ktorá sa stala prostitútkou, aby zachránila svojich nevlastných súrodencov a rodinu pred najväčšou biedou, oddaný priateľ Razumichin či bezpodmienečne milujúca matka a sestra Duňa sa postupne stávajú hovorcami jeho vlastného svedomia.