Otvorená vstupenka platná do konca divadelnej sezóny

Úspešný filmový debut slovinských autorov Nejca Gazvodu, Roka Bičeka a Janeza Lapajne Triedny nepriateľ sa stal predlohou pre rovnomennú divadelnú adaptáciu, pod ktorú sa autorsky podpísala dramatička a dramaturgička Michaela Zakuťanská.

Námetom hry Triedny nepriateľ je vzbura študentov maturitnej triedy proti svojmu novému triednemu profesorovi, učiteľovi nemčiny. Dôvodom ich vzbury je nekompromisný postoj učiteľa k ich študijným výsledkom, jeho vysoké nároky na vzdelanie a vedomosti, ale nielen na ne. Jeho metódy ostro kontrastujú s benevolentným, priam kamarátskym prístupom predchádzajúcej triednej učiteľky. Zaužívaný zvyk a očakávania študentov, že budú triednym učiteľom vypočutí, rešpektovaní a pochopení, ale bez dôrazu na svoju vlastnú zodpovednosť bádať po skutočných príčinách emocionálnych výkyvov, extrémnych názorov, často až cynizmu, tu naráža na stoický pokoj nového učiteľa, ktorý uznáva iba pravdu, aj keď je škaredá alebo bolestná a ju pokladá za povinnú výbavu pre študenta, ktorý síce zmaturoval, ale v živote zostáva študentom i naďalej. Napätie medzi ním a triedou výrazne vzrastie po samovražde, ktorú za nevyjasnených okolností spácha jedna študentka. Triedny nepriateľ je citlivá dráma o problematickom období dospievania, o dôležitosti výchovy, ktorá nás dokáže pripraviť na život aj s ťažkými situáciami, ktoré prináša. O zradnosti a nebezpečenstve jednoduchých riešení a súdov, ktoré sme často náchylní prijímať – a možno najviac práve v mladom veku.

Ivan Vyrypajev patrí medzi neprehliadnuteľných súčasných dramatikov na ruskej aj európskej scéne. Po úspechu hry Opití uvádzame jeho ďalší výnimočný text Ilúzie. Každou svojou hrou hľadá Ivan Vyrypajev nový spôsob komunikácie medzi javiskom a hľadiskom, nový vzťah herca a diváka. To obzvlášť platí pre hru Ilúzie, ktorú autor označil ako komédiu. Spolu s hercami prechádzame príbehmi dvoch manželských párov, ktorí sa pred smrťou vyznávajú zo vzájomných citov a rekapitulujú svoj končiaci sa život. Realita sa prelína s ilúziami. Má vôbec zmysel znovu interpretovať svoj život? Je láska silnejšia než smrť? Existuje niečo nemenné v tomto studenom vesmíre? Predsa len musí byť niečo stále, pretože odkiaľ by sa potom vzala nestálosť?

Režisér Eduard Kudláč uviedol tento titul s veľkým úspechom u divákov aj odbornej verejnosti v slovenskej premiére v roku 2014 v Činohre Slovenského národného divadla v Bratislave, kde príbeh divákom rozprávali herci staršej generácie – Emília Vášáryová/ Zuzana Kocúriková, Božidara Turzonovová, Dušan Jamrich a Martin Huba. Táto inscenácia bola nominovaná na Cenu Dosky 2014 v kategórii Najlepšia inscenácia sezóny 2013/2014.

Inscenácia je vhodná pre divákov starších ako 15 rokov.
Dĺžka predstavenia: 90 minút bez prestávky

Majiteľ, konateľ a bohatý muž prosperujúcej firmy by mal byť nadmieru spokojný so sebou a dosiahnutým spoločenským statusom. Má rodinu, manželku a syna, ak by na to prišlo, môže si dovoliť i milenku.  Je v strednom veku a na vrchole síl, no aj na ich pokraji. V práci i súkromí. Raz, pred Vianocami, sa rozhodne, že si splní svoje tajné želanie a zmizne.  Chce sa stať novým a šťastnejším človekom, ktorý sám a v ústraní chová holuby. Jeho rozhodnutie je ako kameň, keď padne do vody – rozbúri pokojnú hladinu navôkol. Je však otázne, či mu zámer vyjde. Ako hlboko je zakorenený vo svojom predchádzajúcom živote? Hrdinovia hry Davida Gieselmanna pripomínajú tragikomické obete vlastných nenaplnených očakávaní, svojich zvykov, ambícií a kariéry, mobbingu a paranojí. Dej príbehu graduje cez vtipné dialógy, jednotlivé scény prebiehajú a rozhovory vedú postavy medzi sebou paralelne na rôznych miestach, ich slová, otázky a odpovede sa vzájomne preplietajú v rýchlom slede až do groteskného,  cha­otického slovného ping-pongu.

Počas druhej svetovej vojny vypálilo komando SS moravskú obec Ploština. Ladislav Mňačko bol ako mladý partizán svedkom týchto udalostí. V jeho najznámejšom protivojnovom románe Smrť a volá Engelchen autor znovu rozpráva svoj príbeh prostredníctvom mladého partizána Voloďu. Spočiatku dobrodružný partizánsky život je osudovo pretkaný láskou k záhadnej Marte. Táto žena prinesie do drsného partizánskeho prostredia spaľujúcu túžbu aj smrteľné nebezpečenstvo. Začína boj o holý život a záchranu ľudskosti. Po vojne treba chytiť vinníkov, lenže vojna nemá víťazov a porazených. Čo nakoniec spasí zranené duše?  

Dĺžka predstavenia: 130 minút s prestávkou

Vtipná, satirická reflexia mediálnej a politickej pretvárky. Na firemnej oslave sa stretne päť moderátorov priemernej televízie Bomba, ktorá oslavuje 10. výročie svojho vzniku. Každý z nich je unavený a deprimovaný tým, čo každodenne pomocou overených trikov predáva divákom. Od hviezd na počkanie až po politikov v doživotnej funkcii. Vo vzájomnej, no prázdnej komunikácii, hľadajú protagonisti ventil a pochopenie pre svoju prácu. Tá sa na verejnosť dostáva v povrchnej a optimistickej forme. Ich úsmev je pritom len ďalším trikom na odpútanie našej pozornosti.

Televíziu často zapíname preto, aby sme sa vypli. Kúzlo moderátorov, čarovné slovíčka, to všetko k vám príde aj na divadelných doskách v ironickej a odpútanej podobe s príchuťou ozajstných trikov. Varietný sled kúzelníckych čísiel, ktorý sa odohráva paralelne s estrádnymi výstupmi, trefne upozorňuje nielen na to, že žilinskí herci sú dobrí kúzelníci, ale hlavne na to, že dnešný konzumný svet je len jedna veľká ilúzia. Každý správny kúzelník, rovnako ako „správny“ politik a biznismen, využíva ilúziu reality a ovláda umenie, ako najlepšie odvrátiť pozornosť. Mediálna tvár je len povrch, pod ktorou sa skrýva to, čo žiadny smrteľník neobjaví.

Kontroverzná, provokatívna a štipľavo-vtipná čierna komédia o tom, ako sa navzájom duševne a telesne mrzačíme. Šteklivá inscenácia hry Sexuálna perverzita v Chicagu v réžii Jána Štrbáka rozpráva o kvartete hrdinov, ktorí sa zábavou, sebavedomým jazykom a snahou vybočiť z normy bránia pred zlyhaním v láske.

Rafinovane a najradšej bez záväzkov sa snažia ovládať svoju žiadostivosť a túžby. Akékoľvek hlbšie vzťahy sú už vopred odsúdené na zánik.

Ich sexuálne úlety a energia výrečnosti len maskujú osamelosť a neschopnosť naozajstných citov. Zvodca Bernie a jeho nesmelý kolega Danny si nenechajú ujsť jedinú príležitosť na to, ako zbaliť nejakú babu. A aj keď sa zdá, že sa staneme svedkami budovania nejakého vzťahu, vlastným pričinením hrdinov nakoniec nemá šancu na prežite.

Gangsterská komédia o peniazoch, diere v stene a svojráznych chlapíkoch s nevyberaným slovníkom a dosť nevyrovnaným čchi. Partia zlodejov sa rozhodne dokončiť jednu starú fušku. Pre drsných mužov so skúsenosťami  by to nemal byť problém. Odpratať mŕtvolu, zohnať zbíjačku, vybaviť pár telefonátov a zbaliť Pamelu však nebude také ľahké.  

Inscenácia je vhodná pre divákov starších ako 18 rokov.
Inscenácia obsahuje expresívne výrazy.

Dĺžka predstavenia: 85 minút bez prestávky

Súčasný text jedného z najrešpekto­vanejších osobností ruskej drámy, výnimočného i rozporuplného Ivana Vyrypajeva Opití spája niekoľko osudov v jeden večer. Obyčajní ľudia, opantaní chvíľou slobody a pravdy, prežívajú v alkoholickom opojení momenty, ktoré posúvajú hranice, menia ich životy a vytvárajú množstvo komických, no mrazivo úprimných situácií. Na dne pohárika sa ukrýva tá najzákladnejšia túžba. Túžba po láske, pravde, po niečom ozajstnom a intenzívnom. Hra Opití je jedinečným a odvážnym pokusom pozrieť sa na človeka v momente, keď sa cíti zraniteľne a božsky zároveň. V momente opojenia ducha a oslobodenia mysle – pretože stúpajúce množstvo vypitého alkoholu robí z obyčajných ľudí prorokov, schopných vidieť pravdu a aspoň nachvíľu sa dotknúť skutočnosti.

Vyrypajevova hra zaujme nielen svojím názvom a odvahou napísať text, v ktorom sú všetky postavy počas celej hry v značnom alkoholickom opojení. Odvážne sú najmä samotné názory, ktorých sú Vyrypajevovi opití hrdinovia nositeľmi. Vyrypajev sa pohráva s myšlienkou, že Boh sa prihovára k svetu cez tých, ktorí sú opití. Režisér Eduard Kudláč o mimoriadnosti Vyrypajevovho textu uviedol: „Celý čas sú postavy prechádzajúce príbehom opití, nie sú to však postavy závislé na alkohole. Sú to ľudia, ktorým autor potreboval rozviazať ústa. Vzťahy a kontexty týchto ľudí sa alkoholom rozplynuli do hmly. To znamená, že títo ľudia nie sú ukotvení ani vo vzťahoch, ani v nejakom priestore, ani v nejakých dôsledkoch svojich činov. Nachádzame sa v stave absolútnej prítomnosti, a tým pádom aj v stave absolútnej artikulácie tých najvnútornejších problémov, ktoré s nimi idú. Vyrypajev použil metaforu, že Boh rozpráva ústami opitých, že vlastne v stave absolútnej opitosti človek stráca nielen zábrany, ale aj svoj existenciálny kontext. To znamená zodpovednosť voči svojim činom, zodpovednosť voči tomu, čo poviem. A to je podľa mňa nesmierne zaujímavé, pretože sa dostávame do dialógov, ktoré priamo riešia problém. Nezaoberajú sa dôsledkami alebo kontextom tých problémov.“ 

Inscenácia obsahuje expresívne výrazy a je vhodná pre divákov starších ako 18 rokov.
Dĺžka predstavenia: 90 mi­nút bez prestávky

Mestské divadlo Žilina uvedie novú dramatizáciu nemeckého bestselleru Timura Vermesa A je tu zas. Takmer sedemdesiat rokov po svojom páde sa Adolf Hitler za záhadných okolností prebúdza v súčasnom Berlíne. Vojna skončila, jeho politická strana aj verní spolupracovníci sú preč. Napriek tejto nepriaznivej situácii je Adolf Hitler vo vynikajúcej kondícií, pripravený pokračovať  v práci a urobiť z Nemecka opäť veľkú ríšu. Čoskoro ale zisťuje, že svet okolo neho sa radikálne zmenil. Až na jednu vec. V niektorých názoroch ostal prekvapivo radikálnym. Vďaka tomu si Hitlerove plamenné vyjadrenia a kontroverzné témy nájdu miesto v televízii a získavajú čoraz väčšie publikum. Producenti aj samotní diváci ho spočiatku považujú za vtipného imitátora a glosátora. To, na čom sa tak zabávajú, však naberá na intenzite. Vtipné vystúpenia sa nenápadne menia na Hitlerov nový politický program. Jeho mediálna sláva mu umožňuje povedať prakticky všetko. Okrem televízie ovládne aj youtubový kanál a webové stránky. Nebezpečný zločinec sa za pomoci nových spolupracovníkov a nadšených divákov stáva charizmatickou mediálnou hviezdou. Narastajúcemu počtu fanúšikov sa zdá, že za čias toho „skutočného“ Hitlera predsa nebolo všetko až tak zlé.

Vermesova drsná satira provokuje a obnažuje politické zlo ukryté za nezištnou maskou zábavy. Ukazuje mediálnu moc a jej ambície, skúma vzťah spoločnosti k populizmu a nostalgii starých čias. Hoci je príbeh Hitlerovho zázračného prežitia na prvý pohľad absurdný, jeho mediálny príbeh je naopak mrazivo pravdivý a deje sa aj na našich obrazovkách. Sme dostatočne obozretní?

Dĺžka predstavenia: 145 minút s prestávkou

„Inscenácia Hana je projektom, cez ktorý sa chceme pozrieť sami na seba. Vrátiť sa k väzbám, ktoré si ctíme, a ktoré aj tak trochu môžu za to, že sme tu a teraz práve my. Chceme to zvládnuť so svojským nadhľadom, odstupom, v plnej zodpovednosti a prostriedkami nám vlastnými. Je to úsilie vytvoriť originál, cez ktorý sa majú šancu nájsť aj naši diváci. Hana nám ponúka priestor pre konfrontáciu so 60 ročnou minulosťou tohto divadla a ľudí, ktorí v ňom existovali, ale hlavne existujú dnes. Hana Hegerová sa stala istým symbolom cesty, po ktorej sa dá kráčať tak,  aby sa po niekoľkoročnom ohliadnutí dalo povedať, že to stálo za to.„ Anton Šulík, riaditeľ divadla a režisér inscenácie Hana.

Najnovšia hra Petra Pavlaca, ktorú napísal na telo žilinského súboru, nás zavedie do zákulisia regionálneho divadla, v ktorom sa pripravuje hudobno-divadelný večer o Hane Hegerovej. Hlavná hviezda súboru, na ktorej je celá produkcia postavená, sa však nečakane rozhodne z divadla odísť. V predstavení ju má narýchlo nahradiť mladá absolventka herectva z hlavného mesta. Jej príchod rozvíri zdanlivo pokojné provinčné vody a postupne sa dozvedáme, že nie všetko je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Príbeh mladej herečky, ktorá sa ocitla v zložitej životnej situácii, spoznávame prostredníctvom silných Hegerovej piesní vo výnimočnom podaní herečky a speváčky Lucie Lužinskej a Veroniky Strapkovej.

Hudobná inscenácia HANA je návratom žilinského divadla k väzbám, ktoré si ctí. Je veľkou poctou Hane Hegerovej, ktorá začínala svoju profesionálnu dráhu v päťdesiatych rokoch minulého storočia (1953 – 1958) práve na doskách žilinského divadla. Cez jej skladby, ktoré ukrývajú príbeh a tajomstvo, chceme hovoriť o vzťahoch a únikoch do intimity ticha a slov na hranici spievania.

Študentka Connie a mladý cestovateľ Tristan sa stretávajú ako dobrovoľníci pri testovaní nového druhu antidepresív. Lekári zvyšujú dávky liekov a vzťah Connie a Tristana prerastá do niečoho väčšieho a prekvapivo intenzívneho. Zbližujú sa a stávajú spiklencami v drobných únikoch z prísneho režimu nemocnice. Všetko by vyzeralo ako začiatok krásneho vzťahu, no vzplanutie dvoch mladých ľudí je lekármi považované len za vítaný vedľajší účinok nového lieku. Pochybnosti postupne nahlodávajú aj Connie a Tristana. Ani informácia, že jeden z nich dostáva placebo, situáciu nerieši. Práve naopak. Experiment začína narážať na hranice lekárskej vedy a krízu vedúcej lekárky. Sú city len predvídateľnou chemickou reakciou? Poznáme naše vlastné emócie? Provokatívna súčasná hra o ambíciách a etike medicíny a ľudskej odvahe cítiť niečo skutočné.