Hra Poďme, čaká nás auto… ruského dramatika Jurija Klavdijeva (1974) sa snaží s pochopením a občas aj s vtipom skúmať životné rozpoloženie súčasnej násťročnej generácie, ktorá balansuje medzi svetom tínedžerov a povinnosťami dospelých. (Autor na vlastnej koži si zažil, aké je to byť futbalovým chuligánom a narkomanom.)
Dve hlavné hrdinky, najlepšie kamarátky, sa rozhodnú prežiť jeden deň „absolútne slobodne“ len podľa svojich predstáv. Chcú sa správať ako „beštie“, pre ktoré neplatia žiadne pravidlá. Jedna z nich fantazíruje aj o dobrovoľnej smrti ako úniku z tohto nezmyselného a stereotypného života. Cieľom ich tripu je periféria mesta. Tento odvážny krok ich však zavedie do konfliktu s bandou chuligánov, ktorí žijú mimo zákon. Dievčatá pochopia, že ich naivné predstavy majú ďaleko od reality a zmenia svoj pohľad na život. Všetkým pôjde naozaj o život a nie všetci to prežijú. Predstavenie pojednáva o racionálnom pôvode násilia medzi mladými ľuďmi. Pozerá sa na násilie prostredníctvom krutého jazyka, konania ale i humoru.