Cesta k tradíciám: Ako vyzerá ručné tkanie kobercov na krosnách?

Napriek tomu, že remeslo už u nás už nemá také zlaté dno, aké malo v stredoveku,  remeselníci na Slovensku ani v moderných dňoch rozhodne nevymreli. S remeselníkmi a remeslami na nás v dnešnej dobe dýcha závan akéhosi dobrého starého sveta neanonymných výrobkov, za ktorými stála zručnosť a hodiny práce konkrétnych ľudí. Na ktorú tradičnú výrobu sa pozrieme dnes?

KEDYSI SA TKALO VŠADE, DNES JE TO RARITA

Už len pár zanietených remeselníkov dnes udržuje vymierajúcu, no donedávna ešte chýrnu tradíciu tkania. V minulosti boli krosná v každom dome. Všade sa tkalo a každý bol v tomto smere sebestačný. Ľudia si najprv dopestovali konope, potom ho spracovali a spriadli do nití. Z tých potom utkali plátno na oblečenie či doplnky. V súčasnosti je to však veľmi ojedinelé.

OD OSNOVANIA PO ZNAKY… AKO SA VLASTNE TKÁ?

Samotnému tkaniu predchádza osnovanie na snovadlinách. Bavlnené alebo umelé vlákno sa navíja na smertku (drevené tyče). Následne nám vznikne kľúč, ktorý je takým predznačením vzoru kobercov. Kľúč sa pozberá a prenesie na krosná. Potom sa nite naberajú do ničelníc a z ničelníc do berda. Prechodom cez berdo sa vlákna zaviažu a zaistia.

Takto sa tkajú koberce obyčajné a vykladané. Pri vykladaných tvorí vzor tkáčka a je to náročnejšie. „Znak“ je jednotka, v ktorej sa meria množstvo natkaných kobercov. 1 znak = 4 metre. Z jedného druhu sa zmestí na krosná asi 6 znakov koberca. Tak čo, trúfnete si?

Pani Mária Pavlíková z Cejkova je jedna z mála, ktorá sa ručnému tkaniu ešte stále venuje. Keď si sadne za krosná (zariadenie na tkanie) radosť z práce a samozrejme aj pekného výsledku jej dáva chuť venovať sa tomu aj naďalej.

Nám nezostáva iné, iba obdivne uznať šikovnosť pani Pavlíkovej a popriať tradičnému tkaniu, aby naň ľudia nezabudli a s láskou ho využívali aj po ďalšie generácie.