Montessori lektorka: „Veľa hračiek vytvára neporiadok v izbičke aj v hlavičke.“

Ak ste videli niekedy dieťa pohrúžené do hry, viete, že v tej chvíli neexistuje preň nič dôležitejšie. Avšak dieťa, ktoré sa pokojne hrá na koberčeku celý deň a pritom nekričí, neťahá súrodenca za vlasy, neháda sa o hračky, nerozhadzuje, nič nerozleje a nerozbije, je legenda z televíznej reklamy. Rodičia detí z mäsa a kostí sa skôr stretávajú s nudou, nesplniteľnými požiadavkami a bytom obráteným hore nohami.

Ako zorganizovať či usmerniť detskú hru a je to vôbec potrebné? Pomôžu v tomto smere montessori hračky? A dokážu vôbec hračky „zabiť nudu“ či naopak môže byť prebytok hračiek jej strojcom? O nude, hraní sa a hračkách sme sa rozprávali s Luciou Kociánovou, zakladateľkou eshopu montemama.sk a certifikovanou montessori lektorkou, ktorá sa montessori pedagogike venuje viac než 10 rokov.

Lucia Kociánová je matkou troch detí.

„Nudím sa“,   je veta, ktorú pozná dôverne každý rodič. Čo s nudou ? Má sa rodič snažiť nudu dieťaťa zahnať aktivitami alebo je prospešné nechať dieťa, aby sa vynašlo samé?

Nuda je príležitosť pre kreativitu. Som rada, keď sa dieťa nudí. Keď dieťa povie „nudím sa,“ pýtam sa, že teda čo s tou nudou bude robiť. Väčšinou príde odpoveď: neviem, nič ma nebaví. A aj to je v poriadku. Deti sa potrebujú nudiť a naučiť sa, čo s nudou robiť. A aj s tým potrebujú pomôcť. Je dobré deťom dať inšpirácie, čo môžu robiť a s čím nám môžu pomôcť. No nie je dobré im hneď celý čas zaplniť a zorganizovať – o to neskôr sa naučia, čo s nudou. O čo v mladšom veku sa naučia, čo s nudou robiť, o to ľahšie to bude s nimi neskôr. 

Napríklad 5-ročného dieťaťa sa môžete spýtať, čo by chcelo robiť a ponúknuť mu nejaké hry (stavať si z kociek, maľovať vodovými farbami či vystrihovať obrázky z reklamných letákov.) Ak ich z ponuky nič nezaujme, tak im skúsiť povedať, že teda keď sa nudia, tak nech ten čas využijú na povysávanie izbičky či kuchyne. Väčšinou sa im nechce vysávať a zrazu sa nudiť prestanú.

Samozrejme s deťmi je dôležité tráviť čas aj spolu. Rozprávať sa, zaujímať sa o to, čo Vaše deti zaujíma a nedržať ich v izolácii od každodenného života, ale primerane k veku ich zapájať. Deti sa učia spoznávať svet cez svoje praktické skúsenosti. Je zbytočné deťom vysvetľovať, ako sa leští zrkadlo, pochopia to, až keď si to vyskúšajú, zistia, koľko je s tým práce, kým je lesklé. 

Podľa psychológov je nuda veľmi prospešná pre kreativitu.

Ako zorganizovať domácu hru detí tak, aby sme neboli 24 h denne animátorom a mohli si aj na chvíľu vydýchnuť?

Veľmi záleží, o akom veľkom dieťati hovoríme. No keď deťom venujeme svoj čas plnohodnotne, tak tiež si od nás „potrebujú oddýchnuť.“ Pod plnohodnotným časom myslím to, že sa venujeme v daný čas len dieťaťu. Robíme to, čo dieťa robí rado, nevenujeme sa ničomu inému a svoju pozornosť smerujeme len na dieťa. Počúvame ho a odpovedáme mu na otázky. Takýto čas nemusí trvať dlho, no keď si dieťa zvykne, že sú chvíľky, keď nás má naplno, ľahšie zvláda chvíle, keď sa mu venovať nemôžeme.

Čiže otázkou je, či keď sa s dieťaťom hráme, tak či tam s ním naozaj sme. A nie to, či mu program animujeme. No celodenné animácie sa nám môžu skôr vypomstiť, pretože nenaučíme dieťa nudiť sa.

Hračky, ktoré stoja minimum? Vyrobte si ich podľa našej mama blogerky. Postup krok za krokom nájdete TU.

„Pomôž mi, aby som to dokázal sám/sama,“ je jedna zo zásad montessori pedagogiky.

Deti sú fascinované tým, čo robia rodičia a imitujú ich.„

Je dôležité deti od malička zapojiť do domácich prác?

Skôr je dobré deťom v malom veku nebrániť pomáhať. Deti okolo jedného roku sú fascinované tým, čo robia rodičia a imitujú ich. Túto ich „hru“ je dobré podporiť tak, že ich necháme robiť veci „naozaj.“ Ročné dieťa vidí, ako hádžete oblečenie do práčky, do koša na bielizeň. Nechápe, čo robíte, no chce to robiť tiež. Namiesto jeho odvedenia mu stačí ukázať, čo má robiť. Dovoliť mu byť súčasťou prostredia, do ktorého sa narodilo. Ak začnete naozaj v malom veku, pre dieťa je úplne prirodzené, že keď niečo rozsype, tak si ide pre metlu a vysávač a uprace, je pre neho normálne, že keď niečo vyleje, vie to poutierať. Taktiež sa s ním dá neskôr dohodnúť, že čo spraví ono a čo vy pred tým, než sa pôjdete spolu hrať.

Pre deti môžu byť hrou aj domáce práce. Chcú robiť všetko, čo aj dospeláci.

V súčasnosti sa veľa hovorí o minimalizme. Je veľa hračiek deťom na škodu?

Určite áno. Veľa hračiek vytvára neporiadok v izbičke aj v hlavičke. Keď je toho veľa, deti si nevedia vybrať, s čím sa majú hrať. A buď sa nehrajú s ničím alebo so všetkým tak, že to rozhádžu a potom si to reálne nedokážu upratať. Aj keď sú hračky akokoľvek edukačné, vo veľkom množstve nefungujú, pretože sa s nimi deti hrajú povrchne a nejdú o hĺbky. Súčasné deti sú presýtené podnetmi a keďže majú všetkého veľa, vyzerá to tak, že si nič nevážia a pritom stále niečo chcú. Pri deťoch platí vždy, že menej je viac. Určite je lepšie, ak majú menej hračiek. Niekoľko hračiek podporujúcich kreativitu a zopár obľúbených „vzťahových“ hračiek. Je zbytočné, ak má dievčatko 15 rôznych bábik, omnoho hodnotnejšia je jedna, s ktorou prežíva rôzne zážitky.

Príliš veľa hračiek v dome? Prečítajte si článok od našej mamy blogerky s tipmi, čo robiť so staršími hračkami.

Prečo sú montessori hračky pre deti prospešné, čím sa odlišujú od bežných hračiek, ktorých máme doma plnú skriňu?

Montessori hračky neexistujú. Montessori pedagogika je celý koncept, ktorý vychádza z dieťaťa a jeho túžby po poznaní a schopnosti učiť sa veci, ktoré ich zajímajú a už v skorom veku objavujú, čo sú ich silné stránky. Učia sa spoznávať svet cez svoje skúsenosti a majú obrovskú slobodu v tom, že sa učia na vlastných chybách. V spoznávaní sveta im pomáhajú Montessori pomôcky, ktoré sú podľa veku rozdelené na tematické celky. Pomôcky samé o sebe nič neprinášajú. Dôležitým prvkom je sprievodca detí, ktorý deti s pomôckami zoznámi a navedie ich na samostatnú prácu. 

Dieťa má možnosť venovať sa tomu, čo ho zaujíma, a preto sa v montessori materských školách bežne stáva, že takmer všetci predškoláci sa naučia písať a čítať, ovládajú základné matematické operácie a s radosťou Vám porozprávajú množstvo informácií o prírode. No každé dieťa je iné a práve preto Vás každé dieťa prekvapí inými informáciami.

Montessori pedagogika hovorí, že deti sú samostatné individuality, ktoré sa najlepšie učia vlastnou činnosťou.

V súčasnosti sa hovorí mnoho o tzv. helikoptérových rodičoch – preháňajú to so starostlivosťou, krúžia nad deťmi ako helikoptéry a sú pripravení v ktorejkoľvek chvíli okamžite zasiahnuť, len aby dieťa neutrpelo nijakú ujmu. Ako vnímate tento fenomén?

Áno, tento fenomén tu je a neviem si predstaviť, čo sa stane s týmito deťmi, keď raz budú oni rodičmi. Deti do predškolského veku si vytvárajú vzorce správania a učia sa zvládať emócie v bezpečnom prostredí. Keď ich rodičia robia všetko pre to, aby ich deti nezažili nič zlé, tieto deti sa nemajú šancu naučiť, čo robiť, ak sa situácia nevyvíja tak, ako očakávajú. Aj keď sa rodičia usilujú o maximálne pohodlie týchto detí, tak či tak sa raz dostanú do situácie, že to za nich rodičia nevyriešia. A o čo neskôr to bude, o to ťažšie si vytvoria v sebe vzorec na riešenie krízových situácií. Práve pre to je pre deti dôležité, aby robili chyby a učili sa z nich. Zbytočne budeme malému dieťaťu vysvetľovať, že keď si bundu nedá, bude mu zima, keď si nevie predstaviť, čo to znamená, že mu je zima. Potrebuje si túto situáciu zažiť na vlastnej koži a bundu si s radosťou dá. A tak je to pri všetkom. Nestačí deťom dovoliť robiť chyby, ale treba im aj pomôcť, čo s nimi. Ako sa opäť postaviť na svoje nohy a ísť ďalej. Dobré je deťom neutekať hneď na pomoc, ale naučiť ich, aby si o pomoc vedeli požiadať, keď ju budú potrebovať. 

Už niekoľko mesiacov rodičia prebrali na seba úloh učiteľa, popritom sa starajú o domácnosť, pracujú z domu… Čo by ste odkázali rodičom, ktorí majú v súčasnej situácii pocit, že je toho na nich príliš veľa?

Že v tom nie sú sami, veľa je toho teraz na každého, práve pre to, že ide o nezvyčajnú situáciu, s ktorou nemáme skúsenosti. Nikdy sme si ju ako deti nezažili a nevieme, čo robiť, nevieme odhadnúť, čo sa ešte bude diať. A deti našu neistotu cítia. Je dobre sa s deťmi o situácií primerane k veku, ale otvorene rozprávať. Nie len o víruse ako takom a o umývaní rúk, ale aj o tom, čo prežívate. Deťom to pomôže urobiť si v poriadok v tomto chaose, ktorý je okolo nich. To môže viesť k zmierneniu celkového napätia.

Pri deťoch je potrebné zmieriť sa s tým, že uprataný a čistý byt na čas nahradia iné priority.

O Lucii Kociánovej Je zakladateľkou prvého slovenského montessori eshopu – montemama.sk a montessori detského centra. Aktívne sa podieľa na tvorbe slovenských pomôcok a pri vzdelávaní rodičov. Špecializuje sa na deti vo veku 3–6 rokov. Je absolventkou Národného kurzu pre vek 3–6 rokov, medzinárodného AMI kurzu v Prahe asistent pre vek 0–3 roky a mnohých ďalších kurzov. Montessori pedagogike sa venuje viac než 10 rokov. Je matkou troch detí.