
UNESCO pamiatky (časť 2): Vzácne drevené chrámy, postavené bez jediného klinca
Drevo. Typický a dostupný materiál, ktorý s remeselnou zručnosťou vedeli používať a opracúvať už naši dávni predkovia. V 16. – 18. storočí vzniklo na našom území niekoľko krásnych sakrálnych stavieb z dreva, ku ktorým sa dnes opäť vraciame a obdivujeme ich krásu. Patria medzi ne i jedinečné drevené kostolíky a cerkvi v slovenskej časti Karpatského oblúka, ktoré sú pre svoju výnimočnosť zapísané i na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Ide o tieto chrámy:
- gréckokatolícky Chrám sv. Mikuláša v Bodružali
- gréckokatolícky Chrám sv. Michala archanjela v Ladomirovej
- gréckokatolícky Chrám Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša v Ruskej Bystrej
- rímskokatolícky Kostol sv. Františka z Asisi v Hervartove
- rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne
- evanjelický Kostol Najsvätejšej Trojice v Kežmarku
- evanjelický artikulárny kostol v Leštinách
- evanjelický artikulárny kostol v Hronseku
NIE JE KOSTOL AKO KOSTOL
Pôvodne bolo na Slovensku údajne až okolo 300 sakrálnych stavieb z dreva, z nich sa však zachovalo niečo menej než 60. Najpočetnejšiu skupinu z nich tvoria tzv. cerkvi (gréckokatolícki a pravoslávni veriaci nepoužívajú pre svoje chrámy pomenovanie „kostol“, ale cerkev alebo cerkva). Zachovaných drevených cerkví máme 42, zvyšné náboženské stavby z dreva sú rímskokatolícke kostoly a evanjelické artikulárne chrámy. Cerkvi na Slovensku od kostolov rozoznáte aj podľa typu kríža. Trojramenné kríže sú charakteristické práve pre cerkvi. Spodné rameno môže byť buď rovné alebo šikmé. Ďalším typickým znakom je tzv. ikonostas (bohato zdobená stena s ikonami), ktorý vo vnútorných priestoroch oddeľuje loď od svätyne.Gréckokatolícka cerkev sv. Nikolaja v obci Bodružal. Pochádza z roku 1658, patrí k najstarším dreveným sakrálnym stavbám byzantského obradu na Slovensku.
STAVBY BEZ JEDINÉHO KLINCA
Pomerne komplikované okolnosti vzniku majú artikulárne kostoly. Vznikli za čias náboženskej neslobody protestantov. V 17. storočí bolo na území Uhorska povolené stavať evanjelické chrámy len v niektorých vybraných lokalitách a museli byť postavené podľa veľmi prísnych obmedzení, formulovaných v tzv. artikulách (článkoch). Tieto artikuly boli prijaté v roku 1681 na šopronskom sneme.
Na kostoloch nesmel byť použitý ani jeden klinec či kovový spoj a tak si majstri stavitelia museli vymyslieť namiesto kovových odolné drevené spoje. Chrámy museli byť postavené na okraji obce, nesmeli mať vežu, vchod nesmel byť priamo z ulice a aby výstavbu ešte viac skomplikovali, museli byť postavené za nanajvýš 1 rok. Niet preto divu, že ich na našom území ostalo zachovaných len 5: v Istebnom, Svätom Kríži, Leštinách, Kežmarku a Hronseku. Posledné 3 menované patria na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Tie, ktoré odolali zubu času, dnes vydávajú svedectvo o majstrovstve a šikovnosti vtedajších tesárov. Drevo ako materiál bolo dostupnejšie, no aj menej trvalejšie, častejšie podliehalo kazom či požiarom. Postupne drevené kostolíky nahradili murované, z ktorých sa zachovalo viac.
Radi by ste sa dozvedeli viac aj o ďalších slovenských skvostoch, zapísaných na zoznam svetového dedičstva UNESCO? Prečítajte si aj článok o našich výnimočných jaskyniach . |
UNIKÁTNA SÚHRA LATINSKÉHO A BYZANTSKÉHO STAVEBNÉHO ŠTÝLU
Keď sa rozhodovalo, ktoré z našich sakrálnych drevených stavieb si zaslúžia zápis na zoznam svetového dedičstva UNESCO, jedným z kritérií bolo aj to, že v súbore stavieb majú byť chrámy troch najviac zastúpených náboženstiev. Preto boli vybrané chrámy rímskokatolíkov, evanjelikov a gréckokatolíckych veriacich. Štýlovo sa v nich miešajú brokové, gotické i renesančné prvky. Už pri prvom pohľade bije do očí, že tieto chrámy pôsobia akosi viac orientálne. Badať v nich spájanie východnej a západnej kultúry, miešanie latinského a byzantského stavebného štýlu.
NAJBOHATŠÍ NA DREVENÉ SAKRÁLNE STAVBY JE VÝCHOD SLOVENSKA
Drevené stavby sakrálneho charakteru na východnom Slovensku tvoria osobitnú skupinu v pamiatkovom fonde Slovenska. V tomto súbore je ich zapísaných až 27. Ide prevažne o gréckokatolícke cerkvi. Ide zväčša o zrubové stavby z červeného smreku, namiesto klincov sú drevené hranoly pospájané dubovými klinmi.
Ak niekedy budete cestovať na východ Slovenska a budete mať možnosť pozrieť si aspoň pár z týchto pamiatok, určite sa neponáhľajte rýchlo preč a vychutnajte si prítomnú chvíľu. Stavby sú väčšinou zasadené do pekného prírodného prostredia a keďže sú z dreva, pôsobia s okolitou zeleňou veľmi harmonicky. Možno budete prekvapení, že mnohé z nich sú ukážkovo udržiavané v dobrej kondícii a dodnes využívané na obrady. Na dverách chrámu by ste mali nájsť okrem rozpisu otváracích hodín aj kontakt na správcu objektu. Nehanbite sa vytočiť jeho telefónne číslo a požiadať o krátky osobný výklad. Oplatí sa!
Každý kút Slovenska v sebe ukrýva jedinečné pamiatky. Skvostom východu sú bez pochýb drevené kostoly a cerkvi. Aj napriek spoločným znakom nájdete len ťažko dva podobné. Namiesto pompéznosti oslovujú návštevníkov svojou skromnosťou a spirituálnou atmosférou. Snáď toto vzácne dedičstvo zostane zachované aj pre nasledujúce generácie…
Ako sa vám článok páčil?