Nenáročné jesenné túry na Slovensku, ktoré stihnete zdolať počas prázdnin

Je to jasné. Zjesenieva sa! A to poriadne. Otvárajte mapy, berte špendlíky, zaznačte si svoje ciele a zbaľte batoh. Ideálne obdobie na slnkom zaliatu, oblakmi popretkávanú nenáročnú túru je práve teraz. Pozerali ste sa už na nekonečný výhľad, preskúmali najhlbšiu tiesňavu Slovenska či sedeli na romantickej lavičke a dívali sa pred seba so zatajeným dychom? Ak je vaša odpoveď nie, ponúkame vám inšpiráciu, ako môžete svoje resty napraviť. Pozrite si 7 tipov na poldňové výlety naprieč Slovenskom od východu až po západ.

Sninský kameň

Táto prírodná dominanta vznikla sopečnou činnosťou a patrí k vyhľadávaným miestam. V oblasti Vihorlatských vrchov sa radí k síce najnižšej vihorlatskej tisícovke z piatich, no rozhodne stojí za návštevu. Ak chcete mať východné Slovensko ako na dlani, vyberte sa na známu tunajšiu túru. Sninský kameň sa skladá z dvoch samostatných skalných brál – Malého a Veľkého Sninského kameňa. Keď sa lesom dostanete pod ich vrcholy, hore vás zavedú železné rebríky. Počká si na vás majestátny panoramatický výhľad. Nebudete vedieť, kam sa skôr pozrieť.

Sninský kameň sa pýši nad Morským okom – tretím najväčším prírodným jazerom na Slovensku. Vidieť odtiaľ tiež bočné hrebene Vihorlatských vrchov, Bukovské vrchy spolu s Vodárenskou nádržou Starina. Západným smerom zazriete Slanské vrchy a za priaznivého počasia dovidíte aj na Tatry. Cesta hore by vám mala zabrať približne hodinu a pol, dole vám to pôjde aj rýchlejšie.

Ak chcete mať východné Slovensko ako na dlani, vybehnite si na Sninský kameň.

Vedeli ste, že: Starina sa pokladá za najväčšiu vodnú nádrž na pitnú vodu na Slovensku a je najväčším zdrojom pitnej vody v strednej Európe?

Zádielska tiesňava

Grand kaňon slovenskej prírody. Tento neprehliadnuteľný unikát sa oplatí z blízka vidieť aspoň raz za život. Jedinečná prírodná rezervácia Zádielska Tiesňava predstavuje najhlbšiu tiesňavu na Slovensku. Ohúria vás skalné útesy a dychberúce mohutné bralá. Táto krása je ukrytá v Slovenskom krase. Vyberiete sa na pokojnú nenáročnú trasu, na ktorej sa striedajú skaly so zalesneným povrchom. Budete mať tiež možnosť poprechádzať sa po rozsiahlych pastvinách, cesta vám preto nepríde monotónna.

Pozoruhodná lokalita v sebe ukrýva ešte ďalšie poklady. Preteká tadiaľ Blatnický potok, vytvárajúci množstvo vodopádov. Môžete sa k nim dostať po vlastných, a to z obce Háj, odkiaľ vedie lesný chodník. Terén je vhodný aj pre deti. Jednoducho zídete k vodopádom, ktoré vás zaujmú. Priemerným tempom vám túra bude trvať okolo 2,5 hod.

Zádielska tiesňava = Grand kaňon slovenskej prírody.

Prosiecka a Kvačianska dolina

V dolináááách, každá lúka na stráni je náš vzácny liek, či ako to Karol spieva? Pre tvrdých zdolávačov vrcholov môže byť dolina zdanlivo nepríťažlivým cieľom. No verte či nie, ukrýva v sebe novú perspektívu. Nachádzame sa v oblasti Liptova. Prosiecku dolinu by sme mohli charakterizovať ako odľahčenú, menej frekventovanú verziu Jánošíkových dier. Len si to predstavte: zurčiaci potok, drevené mostíky, skalnaté bralá, zeleň a vy uprostred tejto rozprávky. Pokojnú prechádzku ozvláštnia 2 nenáročné rebríky.

Vyhliadka Malý roháč sa nachádza nad korytom rieky Kvačianka. Naskytne sa vám odtiaľ výhľad na zalesnené bralá Kvačianskej doliny. Ideálne miesto na fotku do rodinného albumu.

Kameňmi sa ďalej prederiete až na lúku, ktorá spája Prosiecku dolinu s Kvačianskou. Tam sa môžete (za vysokohorskú prirážku) občerstviť a najesť. Ale neprejedzte sa, ak chcete pokračovať do susednej doliny. Pri vstupe vás uvíta Ráztocký vodopád. Kvačianska dolina je citeľne viac navštevovaná, pretože ju vyhľadávajú najmä rodiny s deťmi. Hlavným lákadlom sú drevené mlyny v lokalite Oblazy. Jeden z nich – Dolný mlyn je zreštaurovaný a funkčný, môžete ho obdivovať zvnútra. No a cestou tiež narazíte na nádhernú vyhliadku Malý Roháč, kde si určite urobte fotku. Okružný chodník s oboma dolinami vám zaberie okolo 5 hodín času.

Kľak

Keď sa zďaleka zapozeráte na Kľak, pýšiť sa pred vami bude neprehliadnuteľné mohutné skalnaté bralo. Tento obor leží na hlavnom hrebeni južnej časti Malej Fatry. Je to nenáročná poldenná turistika, so štedrými 360° výhľadmi. Splývať medzi sebou budú tri línie: skaly, les a nebo, ktoré sa dotýka vykúkajúcich kopcov. Na vrchole sa nachádza oceľový dvojkríž a pravdepodobne dosť veľa turistov. Vetru sa tu len ťažko vyhnete. Ak však zídete o kúsok nižšie, môžete tieto skalnaté útvary sledovať zboku, čo prináša ešte úchvatnejšie pohľady a menej ľudí aj vetra. Cesta hore vám zaberie približne 2 hodiny, dole to pôjde jednoduchšie, preto budete pravdepodobne rýchlejší.

Keď sa zďaleka zapozeráte na Kľak, pýšiť sa pred vami bude neprehliadnuteľné mohutné skalnaté bralo.

Vápeč

Už z diaľnice zreteľne viditeľný, menší brat vrchu Strážov – Vápeč. Svojou polohou v rámci Trenčianskeho kraja poskytuje naozaj rozsiahle, priam nikde nekončiace výhľady. Nesúvislý terén vápencových brál na vrchole ponúka množstvo miest v závetrí, kde sa môžete skryť pred fučaním. Kam všade odtiaľ dovidíte? Ak vám počasie dopraje, zahliadnuť môžete Považský Inovec, Biele Karpaty, Javorníky, Súľovské vrchy, Malú a Veľkú Fatru či tajomný Tribeč. Už počas výstupu hore sa vám naskytne zopár atraktívnych vyhliadok. Trasa z Hornej Poruby nie je náročná, trvá približne do troch hodín.

Nikde nekončiace výhľady z vrchu Vápeč.

Čipčie

Vrch Čipčie sa nachádza len 9 km od Žiliny južne. Je to taká klasická túra pre dvoch, s romantickou lavičkou na vrchole. Aj keď vaša polovička by mohla spočiatku dosť nadávať. Cesta sa začína prudkým stúpaním popri kameňolome. Ďalej vedie výstup už len lúkami a lesom s nízkym porastom a je nenáročný, možno to nebude až také zlé. Navyše si môžete zvoliť jednu trasu hore a inú dole, aby ste mali vždy čo objavovať. Na dosah máte kúpeľne mestá, takže predtým ako zaľahnete do teplých termálnych prameňov v Rajeckých alebo Trenčianskych Tepliciach, prevetrajte sa na tejto túre. Pohodovým tempom ste dole do dvoch hodín.

Klasická túra pre dvoch, s romantickou lavičkou na vrchu Čipčie.

Vršatské bradlá

Pozoruhodnú oblasť Považia obkolesuje očarujúce bradlové pásmo. Dá sa tu absolvovať prechádzka Vršatským chodníkom, ktorá je okružná a je možnosť z nej vystúpiť na druhý najvyšší vrch Bielych Karpát – Chmeľová (925 m.n.m.). Počas tejto trasy sa pripravte na kratšie úseky so stúpaním, no prevažovať bude hlavne klesanie. Zablatené chodníčky ukryté pod chrumkavým lístím, jemný opar nad zemou a neuveriteľná spleť farieb. Presne to sú indície, ktoré predpovedajú úspešný jesenný deň v prírode. Síce sa neviete dostať úplne na vrcholky Vršatských bradiel, ale tento klenot si postupne obzeráte z každej strany. Absolvujete cestu cez les a tiež po asfaltke. Stretnete cyklistov, starších ľudí, rodinky s deťmi či mladých. Okruh, aj s výstupom na vrch Chmeľová, sa dá zvládnuť za približne 2 a pol hodiny.

Nenechajte si ujsť ani zaujímavú zrúcaninu hradu Lednica, ktorú nájdete v susednej dedinke. Vysokým železným rebríkom sa dostanete do časti hradu, odkiaľ vedú do kameňa vytesané schody nahor. Prostredníctvom nich, sa ocitnete na najvyššie položenej prírodnej pozorovateľni. Najmä na jeseň sú odtiaľ magické výhľady.

Prechádzka Vršatským chodníkom je okružná a je možnosť z nej vystúpiť na druhý najvyšší vrch Bielych Karpát – Chmeľová (925 m.n.m.), odkiaľ budete mať takýto výhľad.

Keď zdoláte rebrík a do kameňa vytesané schody, hore na pozorovateľni hradu Lednica sa vám naskytne tento pohľad.

A čo vy? Rozmýšľali ste už o tom, ako strávite voľný čas počas nasledujúcich jesenných dní? Predĺžený dušičkový víkend bude ideálnou príležitosťou na vybehnutie do prírody. Určite ho využite, pokiaľ sú ešte stromy obalené listami a občas vykukne slnko. Inšpiráciu nájdete aj v našej kategórii Horská turistika.

Pozrieť pobyty na horách