Vždy iný dátum či dni pomenované podľa farieb. Čo ste o Veľkej noci možno nevedeli?

Veľká noc patrí jednoznačne k najvýznamnejším a najstarším sviatkom kresťanov. Tieto dni však nie sú iba o Kristovi, oblievačkách a rôznych dobrotách. Málokto už totiž dnes vie, že tento sviatok má korene v dávnej pohanskej histórii. Ako Veľká noc vznikla, ako ju slávia v iných častiach sveta a aké sú naše vlastné tradície?

VEĽKÁ NOC JE KRESŤANSKÝ SVIATOK. NAOZAJ?

Historici sa zhodujú, že sviatky jari oslavovali už naši pohanskí predkovia. Prví kresťania preto pochopili, že je oveľa jednoduchšie pohanský sviatok pokresťančiť, než ho zakázať. V náboženstve tak Veľká noc nadväzuje na židovský sviatok Pesach, ktorý pripomína vyslobodenie Izraelitov – na čele s Mojžišom – z otroctva po starovekých 10 ranách egyptských.

Veľká noc nadväzuje na židovský sviatok Pesach, ktorý pripomína vyslobodenie Izraelitov zo starovekého Egypta.

AKO TO TEDA JE S TÝM DÁTUMOM?

Keďže sa nevie presný dátum Ježišovej smrti, ani dátum Veľkej noci nie je presný. Ide o pohyblivý sviatok, ktorý prebehne medzi 22. marcom – 25. aprílom. Jeho dátum určí prvý spln po jarnej rovnodennosti, teda po 21. marci. Prvá nedeľa po splne je Veľkonočná nedeľa a následne sú jasné aj dátumy Zeleného štvrtka, Veľkého piatku, Bielej soboty a Veľkonočného pondelka.

VEĽKONOČNÉ (FAREBNÉ) DNI A ICH SYMBOLIKA

Keby sme mali veľkonočné dni zhrnúť v skratke: Kvetnou nedeľou si pripomíname vstup Ježiša do Jeruzalema, kde ho vítali palmovými vetvami. Zelený štvrtok sa stal dňom poslednej večere Ježiša, keďže na Veľký piatok zomrel na kríži. Na Bielu sobotu bol pochovaný do hrobu a Veľkonočná nedeľa je dňom Kristovho zmŕtvychvstania. Zvyky na Veľkonočný pondelok – oblievanie vodou, šibanie korbáčmi, darovávanie veľkonočných vajíčok – nemajú kresťanský pôvod.

Zdroj: aktuality.sk

Zelený štvrtok

Už ste možno počuli, že by ste počas tohto dňa mali zjesť čosi zelené, ale to nie je podstatou názvu. Štvrtok pred Veľkou nocou sa nazýva Zeleným štvrtok údajne podľa zelene Getsemanskej záhrady, kde bol Ježiš zatknutý vojakmi. Druhé alternatívne vysvetlenie názov dňa pripisuje prekladu z nemeckého názvu Greindonnerstag (plačlivý štvrtok) na Gründonnerstag (zelený štvrtok). Plačlivý bol preto, že sa v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov, no dnes je už iba zelený. Na podporu tohto názvu sa niekde používa zelené rúcho na omšiach. Ľudia tiež zvyknú konzumovať „zelené“ jedlá: špenát, kel, medvedí cesnak či brokolicu, pripravené na rôznorodé spôsoby.

Na Zelený štvrtok by ste si mali dať na obed niečo zelené.

Biela sobota

Biela sobota je dňom, kedy sa končí pôst, no to jej belosť nevysvetľuje. Traduje sa, že názov vznikol z upratovania, ktorým je sobota povestná. Príbytky sa čistia, chystajú, až „bielia“. Opäť tu môže byť aj súvis s nosením bieleho rúcha počas kresťanských bohoslužieb.

PREČO ZAJAC A VAJÍČKA?

Kuriatka, kačiatka, jahniatka a vôbec všetky mláďatká sú typické pre jarné sviatky, keďže sú samé o sebe predstaviteľmi života a plodnosti. Jeden z najznámejších symbolov Veľkej noci – zajac – je často zobrazovaný spolu s ďalším symbolom – ozdobenými vajíčkami. Toto na prvý pohľad zvláštne spojenie je staré tisíce rokov. V antickej mytológii sa objavuje príbeh vtáka, ktorý zomiera od chladu. Bohyňa jari sa nad ním zľutuje a premení ho na zajaca, aby si zachránil život. Aj keď je vták v tele králika, stále znáša vajcia, ktoré zdobí pestrými farbami a z vďačnosti ich darúva bohyni.

TRADÍCIE NA SLOVENSKU

V našej krajine je prastarou tradíciou hodovanie, polievanie a šibanie. Slovensko sa symbolicky rozdeľuje na dve časti – kým na západe sa viac šibe, na východe sa dievčatá oblievajú studenou vodou. Na strednom Slovensku ide väčšinou o kombináciu týchto zvykov.

Na Veľkú noc nesmieme zabudnúť na tradičný korbáč. Ten sa pletie z ôsmich, dvanástich alebo dvadsiatich štyroch (najčastejšie vŕbových) prútov a zdobí sa farebnými stužkami. Podľa tradície muži pri šibaní prednesú koledy. „Vykorbáčovaná“ žena dáva mužovi maľované vajíčko ako symbol vďaky a odpustenia. Jarné „šľahanie“ jej má zabezpečiť zdravie, plodnosť, šťastie a odohnať zlých duchov. V domoch, kde sa liahla hydina sa korbáč pliesť nesmel, pretože sa verilo, že kačičky a kuriatka by sa nedožili do druhého dňa.

Umenie upliesť korbáč sa odovzdáva z otca na syna. Ak neviete, ako na to, alebo ste to už zabudli, poradíme vám. Pozrite sa, ako jednoducho si šikovné ruky poradia s výrobou korbáča v dedinke Bošáca.

Ako vyzerá Veľká noc vo svete? V USA, Austrálii a vo Veľkej Británii je zvykom, že vajíčka počas noci prinesie veľkonočný zajačik a poschováva ich po dome a záhrade. Deti, ktoré sa zobudia v nedeľu ráno, ich potom hľadajú. V Austrálii sú však zajace považované za škodcov, a tak tam vajíčka roznáša bandikut – malý plachý vačkovec s dlhými ušami. Vo Švédsku počas veľkonočných sviatkov vídajú samé čarodejnice. Za ne sa obliekajú dievčatá, ktoré potom chodia po domoch susedov a pýtajú si sladkosti. V Nórsku sa v poslednej dobe počas veľkonočných sviatkov spopularizovalo riešenie televíznych a knižných vrážd. Noviny uverejňujú články, v ktorých čitatelia hľadajú páchateľa, vychádzajú aj špeciálne knihy. Dokonca aj krabicové mlieko máva v Nórsku potlač s nejakou úlohou. Španielsko: Počas Zeleného štvrtka sa v španielskom meste Verges konajú tance smrti. Obyvatelia sa o polnoci oblečú do kostýmov kostlivcov a tancujú. Takto si pripomínajú ukrižovanie Ježiša Krista. Filipíny: Do filipínskej dediny San Pedro Cutud každoročne prichádzajú turisti, aby si pozreli nezvyčajné zvyky miestnych obyvateľov. Schádzajú sa tu veriaci, ktorí sa po vzore Ježiša Krista nechajú ukrižovať, aby tak činili pokánie. V hlavnom meste Manila sa miestni počas veľkonočných sviatkov nechávajú zbičovať na ulici. Aj keď katolícka cirkev tieto tradície kritizuje, Filipínčania ich konajú z vlastnej vôle.

Ako všetci vieme, sviatky jari sú aj o skutočne bohato prestretom stole. Veľkonočný baránok, mazanec, zemiakový šalát, udené mäso, koláče, plnky či iné tradičné dobroty sú síce postrachom všetkých diét, no spokojným Slovákom úspešne vyčaria úsmev na tvári. Každý kút našej krajiny má svoje overené recepty. Poznáte napríklad Veľkonočnú hrudku?

Veľkonočná hrudka patrí k tradičným sviatočným pokrmom na východnom Slovensku. Pripomeňte si túto tradíciu a pozrite si osvedčený postup na jej výrobu – tak, ako ju s láskou pripravovali naše šikovné prababky.

Hoci táto Veľká noc bude, bohužiaľ, nie úplne tradičná, nezabúdajme si ju užiť najlepšie, ako sa len dá! :)