Nepáčilo sa nám veľa vecí:
– aj napriek tomu, že všade boli upozornenia (po česky a j nemecky), že do sauny sa nechodí nahý a ani v plavkách, hostia (asi z Rakúska) boli v saune v bermudách, alebo úplne nahí, pritom tam predvádzali rôzne telesné cvičenia.
– pri príchode (vo štvrtok, prišli sme o deň skôr) sme sa museli objednať do vírivky, voľný termín bol iba v piatok na obed. Napriek tomu sme si všimli, že celý čas bola vírivka, či cez deň alebo večer, neobsadená?
– máme pocit, že hostí z nemecky hovoriacich krajín asi nemá kto upozorniť ako sa má chodiť do sauny a čo sa tam robí. Jeden pán celý čas v odpočívárni čítal knihu alebo spal. Čím blokoval lehátko, ktorých je tam menej ako je kapacita sauny?
– šokoval nás podivuhodný dizajn interiéru hotela. Sú tam na jednom mieste všetky možné farby, dezény dekorácii, typy svietidiel, typy stoličiek a pohoviek. Kto sa čím inšpiroval? Odkiaľ to odkopíroval? Černošský štýl (New Orleans) do Európy v súčasnosti asi nepatrí, alebo sa mýlim? Cítili sme sa tam dosť zmätene. Za čo ten hotel dostal cenu? Načo je v izbe na stene zrkadlo, keď vo výške očí je prerušené obrazom? Logiku vypínačov osvetlenia na izbe sme taktiež nepochopili.
– strava bola celkom obstojná, ale keď ste prišli na raňajky o 9.30 veľa Vám toho nezostalo. Zrejme tak dopadli hlavne „zľavomaťáci“, lebo pokiaľ tam bola konferencia „obchodníkov s diamantami“ všetko bolo v poriadku.
– ak v reštaurácii vykonávajú odbornú odbornú prax učni (nemám nič proti tomu, niekde sa to musia prakticky naučiť), je treba aby priamo „na rajóne“ na nich dohliadal a usmerňoval ich majster alebo pedagóg. Nebola to katastrofa, ale na štvorhviezdičkový hotel určite veľmi málo!
– A na záver. Na Slovensku máme jednu veľkú výhodu, v reštauráciách je zakázané fajčiť. Myslím, že ďalej to komentovať nemusím. Milan
