Utulny domcek, bez elektriny – co sme ocakavali.
Z hladiska zazitkovej prespavacky boli nase deti spokojne.
Vybavenie domceka – vecerne osvetlenie – velmi prijemne svetielka vonku aj vnutri domceka dotvarali zaujimavu atmosferu
Pod domcekom hojdacia siet a hojdacka na retazi
Domcek vnutri cisty a upratany (az na pavucinky v stromodome, ktore su asi sucastou), hoci v noci sa nam stalo ze nas zobudilo nejake zvedave zvieratko co suchotalo o odpadove vrece schovane v kuchynskej casti.
Ranajky nachystane v plynovej chladnicke splnili ocakavanie.
Powerbanka na nabijanie mobilov (skoda, ze som o nej nevedela este pred spanim)
Pristupova cesta – opisana ako lesna, treba ist pomaly, no ziadne varovanie, ze s obycajnym autom tam radsej netreba ist. Nas crossover miestami tiez skrabol podvozok, z coho sme neboli nadseni. Rovnako ani z toho, ze lesna cesta bola zarastena, takze k oskretemu podvozku sme mohli pripocitat este aj oskrabane auto zvonka. Nastastie na uzkej ceste sme nestretli oprotiiduce auto. K domceku sme sa pomaly a snazivo opatrne dostali a kedze bola cesta rozmocena po dazdi, auto sa ledva dostalo na kopcek k domceku.
Sirsie okolie domceka takisto zarastene, ziadny vyhlad z lesa na protilahlu stranu – pomedzi stromy sme registrovali naproti nejake kopce, ale cez stromy ich nebolo vidiet, co bola velka skoda.
Po prichode rovno minus – na ceste lezala zabudnuta krabicka od zapaliek a na terase zabudnuta flasa s vodou, co trosku skazilo dojem pripravenosti.
Hluk od cesty – aj ked je domcek situovany v lese, alebo skor na okraji lesa, bolo po cely cas pocut hluk cesty a prechadzajucich aut, z coho sme boli velmi sklamani, kedze ocakavane ‚ticho‘ sme si neuzili, ani vecer, ked uz sme dufali, ze bude pocut aspon ‚zvuky lesa‘.
Vyhlady, moznosti turistiky v okoli domceka – rozhodli sme sa pre preskumanie okolia – cesticka pri stromodomceku nas viedla do ‚divociny‘ a ked uz zacala byt aj samotna cesta zarastena nad moznosti nasich deti, rozhodli sme sa ist opacnym smerom – hore lesnou cestou. Zial okrem bezprostrednej blizkosti stromov, ciastocne presvitajuceho slnka a za pritomnosti hluku od nedalekej hlavnej cesty sme nemali moznost vychutnat si vyhlad na okolite kopce.
Vybavenie domceka – na terase by mozno stalo za to doplnit skladacie stolicky, aby sa aj rodina o 4 ludoch dokazala najest spolu a nie na ‚stojaka‘ alebo na striedacku.
Mozno to bolo aktualnym pocasim, tlakom vzduchu alebo niecim inym, ale sedenie na terase bolo doplnane zavanom z drevenej latriny pri domceku, co ludia s citlivejsim nosom nemusia teda ocenit.
Ako citam v popise, 5 minut autom do Betliara – nuz pokial mate tank alebo vysoku stvorkolku, urcite to mozne je. Navrat lesnou cestou naspat do ‚civilizacie‘ bol tiez velmi opatrny vzhladom na povahu terenu, preto pre buducich navstevnikov by trebalo viac nez zdoraznit, v akom stave je lesna cesta.
