Mestská veža Brezno

Mestská veža patrí k mladším stavbám a dominantám mesta. Slúžila ako zvonica a strážnica. Je v poradí treťou vežou aj jej predchodkyne boli umiestnené v inej časti námestia. Stavali ich z dostupných materiálov, väčšinou z dreva, len na kamennej podmurovke a tak buď podľahli požiarom alebo ich poznačil zub času. Zvyšný stavebný materiál zvykli použiť aj na iný objekt. Základný kameň súčasnej veže položili v roku 1830, v blízkosti miesta, kde kedysi stál prvý kostol v meste. Obnovou prešla na prelome troch storočí – 19., 20. a 21. storočia. Dôkaz o položení základného kameňa je viditeľný dodnes. Stačí zdvihnúť zrak a lepšie sa prizrieť. 

Spomienka na M.R. Štefánika

Z každého podlažia veže sa vám naskytne pohľad na monumentálnu sochu M. R. Štefánika. Rozhodnutie o jej výstavbe sa zrodilo pred sto rokmi. Myšlienka ozvláštniť promenádu na námestí, kde v nedeľu korzovalo množstvo ľudí, vyústila v roku 1923 do rozhodnutia zástupcov mesta zvečniť v priestore parku, kde v tom čase nestála žiadna socha, pamiatku práve na osobnosť M. R. Štefánika. Ideálnym dôvodom na odhalenie sa stalo 10. výročie vzniku Československa. Aký pohnutý osud sprevádzal sochu, čo zostalo v pamäti mesta a čo spojilo Brezno s mestom v cudzine, ktoré Štefánik považoval takmer za svoj domov, sa dozviete na treťom podlaží.

Zvony zvonia, mier vítajú

Zvolávali Brezňanov k modlitbám, signalizovali nebezpečenstvo, ohlasovali požiare. Oznamovali ohrozenie mesta, samy však boli ohrozované – požiarom aj vojnovými udalosťami, kedy sa z nich stávali kanóny. Smutná udalosť z roku 1779 je dodnes zachovaná v nápise na plášti najväčšieho zvona. Využite možnosť prehliadky trojice zvonov z bezprostrednej blízkosti, dozvedieť sa ich príbeh, spoznať odkaz z minulosti a tiež oceniť prácu tesárskych a zvonolejárskych majstrov. Ocitnete sa v srdci a spoznáte srdce zvonice.

Na návšteve u zvonára i na kávičke v útulnej kaviarni

Pozerali sa na svet z výšky a neboli pri tom pyšní, žili v majestátnom priestore napriek tomu, že boli nemajetní, ich funkcia a povinnosti boli mimoriadne dôležité, hoci nepotrebovali vzdelanie. Takí boli breznianski zvonári. Prekonávali denne niekoľkokrát takmer stovku schodov, nielen kvôli zvoneniu, ale aj preto, že veža bola ich domovom. Na najvyššom podlaží prežívali aj so svojou rodinou každodenný život, ktorý signalizoval stúpajúci dym z komína na streche veže. Vystúpte až do izby zvonára a ocitnete sa v úlohe jej obyvateľov. Zoznámte sa s mestom z vtáčej perspektívy, tak, ako ho nedokážete vnímať zo zeme. A keď už budete na návšteve vo zvonici a vo veži, zastavte sa aj v infocentre a kaviarni na prvom a druhom podlaží, k osvieženiu tak nebudete mať ďaleko.