Nová divadelná rozprávková hra pre deti LABYRINT PRÍSLOVÍ – v nedeľu 18. 12. 2016 o 14:00 hod.
Prehľad ponuky
Kto hľadá, ten nájde. Rovnako ako ste práve vy našli super divadelný program! Zoberte svoje deti na novú divadelnú rozprávku Labyrint prísloví!
Pôvodná rozprávková hra pre deti od 6 rokov, inšpirovaná zbierkou Petra Adolfa Zátureckého „Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia“.
Učiteľ povedal:
„Nikto učený z neba nespadol. Tak je to! Viete, nespím už sedemsto rokov, pretože som si nevedel na nič spomenúť. A už si spomínam: všetko musím robiť od srdca…“ Čítajte viac TU.
|
„Čo nejde od srdca, to nejde do srdca“, utrúsil Gregor. Učiteľ dodal: „Správne. A keď to tak bude, všetci sa ku mne vrátia naspäť a budú ma poslúchať. Najprv písmenká, a potom aj lavice. A keď sa vrátia aj lavice, neskôr aj žiaci. Ďakujem, že ste ma to naučili. Každý sa musí učiť, aj učiteľ… lebo: Nikto učený z neba nespadol. A čo sa za mladi naučíš, to v starobe…“ Agáta dokončila: „…nepochopíš.“ – „pretože lepšie znať…“, pridal učiteľ- „Ako mať, dokončila veselo Agáta.- „Ale zapamätajte si: nie je učený ten, ktorý veľa vie, ale kto vie…“ „…čo mu treba. V knihe je už všetko na svojom mieste“, povedala Agáta. „ Ozaj vzácna kniha. Dám vám za ňu celú moju knižnicu, „ povedal učiteľ.
Hrajú:
„…pre poznanie našich duševných darov, ale aj pre milú zábavu a cvičenie umu mládeže našej.“ Adolf Peter Záturecký sa narodil v roku 1837 v Liptovskej Sielnici. Pochádzal zo šľachtického rodu Zaturecký zo Záturčia (Zathureczky de Zaturcsa). Súkromne ho vzdelával otec, študoval na gymnáziu v Kežmarku, v Modre. Od roku 1854 pôsobil ako učiteľ v Liptovskej Sielnici a od roku 1865 v Brezne. Odrazom jeho pedagogickej činnosti a záujmu o výchovu ľudu sú početné články a state vo viacerých novinách, časopisoch a kalendároch (Národné noviny, Obzor, Dom a škola, Priateľ školy a literatúry, Včelka, Škola a život); pre školy a samoukov zostavil a vydal Slovenskú mluvnicu (1891). Aj Zátureckého literárne ambície zostali poznačené ľudovýchovným a didaktickým pôsobením: je autorom adaptácie nemeckej náboženskej poviedky Tomáš Nápravník (1873), pre deti zveršoval mravné poučenia Hájiček (1879), pre potreby učiteľov v školskej praxi zostavil zbierku príležitostných vinšov Vinšovník (1880). Za najprínosnejšiu oblasť jeho pôsobenia sa považuje zbieranie a vydávanie slovesného folklóru. Špecializoval sa na krátke formy, hádanky a frazeologické útvary. Pod pseudonymom Borovohájsky vydal v roku 1894 zbierku Slovenské hádanky, ktorá dlho predstavovala jediné vydanie tohto žánru folklórneho materiálu; v roku 1897 vydal zbierku „Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia“. Táto monumentálna zbierka obsahujúca približne 13 000 položiek je výsledkom autorovho viac ako tridsaťročného bádateľského úsilia v oblasti príslovníctva. |
