Otvorená vstupenka platná do konca divadelnej sezóny
Prehľad ponuky
Kto nechodí do divadla, nech radšej začne. Zľavomat vám prináša otvorenú vstupenku! To znamená, že si môžete vybrať divadelné predstavenie, aké len chcete.
Otvorená vstupenka na jedno vybrané divadelné predstavenie platí do konca divadelnej sezóny.
Vybrať si môžete z nasledujúcich predstavení:
-
Falošná minca nie je na Slovensku príliš známa hra a svojím rozsahom patrí skôr k autorovým komornejším dielam. Maxim Gorkij ju napísal v období, keď hľadal nové formy pre svoje hry. Nápad v ňom údajne vzbudil Stanislavskij, keď ho v rokoch 1910–1912 navštívil v emigrácii na Capri, kde spolu diskutovali o potrebe vytvorenia novej formy melodrámy a rovnako o improvizačnom materiáli pre štúdio MCHAT-u. Prvá verzia hry vznikla v roku 1913. Gorkij však s hrou nebol spokojný a znovu sa k nej vrátil v dvadsiatych rokoch minulého storočia. V roku 1926 vznikla druhá, výrazne prepracovaná verzia, ktorá vyšla knižne roku 1927 v Berlíne. Pre žilinskú inscenáciu vznikol z pera samotného režiséra nový preklad, ktorý prepojil obe verzie textu. Falošnú mincu prvýkrát uviedla divadelná skupina Tatiany Pavlovovej v Ríme a Neapole v roku 1928.
Do zapadnutého mestečka niekde v provincii prichádza tajomný cudzinec Stogov. Ubytuje sa ako nájomník v prevažne ženskej domácnosti u hodinára Jakovleva. Niekde v okolí vyčíňa falšovateľ peňazí. Prišiel ho chytiť? Je s ním v spojení? Alebo má jeho návšteva ešte úplne iný účel? Takmer hitchcockovská atmosféra a psychologická drobnokresba postáv, to sú devízy Falošnej mince, ktorá svojím rozsahom patrí k autorovým komornejším hrám. Chamtivosť, egoizmus, a trhové „handlovanie“ s citmi sa v nej stretáva s túžbou po vášni, radosti zo života, či len po pokojnom nažívaní. Čo je však ozajstné a čo falošné? Čo naozaj žijeme, a čo nám len nahovárajú? A čo si nahovárame sami? Je ťažké rozoznať pravé city, keď aj falošné mince dokážu tak ľahko zmiasť. Doba od Gorkého čias sa príliš nezmenila, len na falošných minciach či bankovkách pribudlo niekoľko núl. A odlíšiť ich od tých pravých, je – podobne ako pri ľuďoch – o niečo ťažšie.
-
Fascinujúca adaptácia výnimočného Dostojevského románu o prekročení hraníc. Sám Dostojevskij ho označil ako„psychologický záznam o jednom zločine.„ Mladý chudobný študent Raskoľnikov, ktorého vylúčili z univerzity, podľahne svojmu ľahkomyseľnému presvedčeniu, že je výnimočný a odváži sa v mene dobra zabiť. Výnimoční ľudia predsa môžu prestupovať zákon, aby zmenili poriadok sveta. Dávno pred F. Nietzschem pestuje v sebe teóriu dvojitej morálky. Morálku „obyčajných“ ľudí a „neobyčajných“ jedincov, ktorí zákon prestupujú len preto, aby pohli svetom a priniesli niečo nové. Zločiny, ktoré páchajú na ceste k cieľu, sú preto relatívne. Po spáchaní zločinu však mučí Raskoľnikova vedomie, že nevydržal skúšku, že jeho poslaním nie je zmeniť beh života, že nepatrí medzi vyvolených. Neúnavná konfrontácia s vyšetrovateľom Porfirijom, éterická Soňa, ktorá sa stala prostitútkou, aby zachránila svojich nevlastných súrodencov a rodinu pred najväčšou biedou, oddaný priateľ Razumichin či bezpodmienečne milujúca matka a sestra Duňa sa postupne stávajú hovorcami jeho vlastného svedomia. -
Prvá časť rozsiahleho projektu, ktorého ambíciou je divadelná adaptácia slávneho Dostojevského románu. Kruto prorocké dielo o kríze modernej civilizácie, bude v novej dramatizácii, resp. dramatizáciách, Daniela Majlinga realizované v dvoch samostatných inscenáciách. V centre záujmu prvej sa ocitá jednotlivec. Besi I. zobrazujú udalosti románu s dôrazom na jeho osobnú rovinu, intímne a rodinné vzťahy jeho hrdinov. V nasledujúcej časti Besi II. bude ťažiskom spoločnosť a inscenácia sa sústredí na spoločensko-politickú rovinu Dostojevského diela.
Nová dramatizácia Daniela Majlinga sa zo širokej látky románu sústreďuje na životný pocit predčasne vyhorenej generácie, ktorá na to, aby sa vymanila z rutinnej morálky svojich rodičov, neváha použiť akékoľvek prostriedky. Pretvárku a konformistické pokrytectvo salónov svojich rodičov nahradili mladí úprimnosťou, ktorá sa však v ich podaní mení na bezostyšný cynizmus. Tradičná hierarchia hodnôt, ktorú predchádzajúce generácie podľa nich akceptovali výlučne z nevedomosti, zbabelosti alebo obyčajného prospechárstva, je pre nich neprijateľná. Nie sú však schopní nahradiť ju niečím novým, a tak nastupuje dekadentný nihilizmus, ktorý nerešpektuje nič a nikoho. Tento víchor otrasie starým svetom, neponúka však pevnú pôdu, na ktorej by sa dal stavať svet nový. Vyprahnuté osobné vzťahy tak ženú protagonistov do čoraz väčších extrémov v snahe pocítiť zmysel vlastnej existencie a zaplniť prázdnotu a nudu života.
-
Jeden z najuvádzanejších súčasných nemeckých dramatikov Roland Schimmelpfennig oživuje vo svojej hre antický mýtus o krétskom kráľovi Ídomeneovi, ktorý sa po desiatich rokoch vojny vracia víťazne domov z vyplienenej Tróje. Blízko krétskych brehov však zastihne jeho loďstvo silná búrka a on, aby sa zachránil, prisľúbi obetovať božstvám mora prvú živú bytosť, ktorú na Kréte stretne. Keď však na jedinej lodi, ktorá sa v búrke nepotopí, pristane na domovskom brehu, prvý, koho uvidí, je jeho vlastný syn Idamantes.
Schimmelpfennig v hre invenčne a súčasným jazykom rozohráva rôzne variácie tradovaného mýtu. Obrazmi vášne, zrady a krvavej obety nečakane preblesne prekvapivý humor. Alternatívne verzie príbehu, ktoré sa dopĺňajú alebo si navzájom protirečia, sa na javisku vynárajú prostredníctvom mnohohlasého zboru, ktorý evokuje antický chór. Autor z jednotlivých hlasov chóru a rôznych nití príbehu rafinovane splieta dramatickú báseň s otvoreným, nejednoznačným koncom. Osudový sľub a to, čo po ňom nasledovalo (ale aj to, čo mu predchádzalo), sú pre Schimmelpfenniga zároveň príležitosťou, ako nastoliť otázky, ktoré presahujú konkrétny mýtus a dotýkajú sa univerzálnej ľudskej existencie.
-
Slávny taliansky autor Alessandro Baricco už viac ráz potvrdil, že je nielen majstrom románu, ale aj dialógov. Jeho hra Smith & Wesson pripomína, že umelecká forma je najmä umeleckou fikciou a opisuje aj to, čo je nepravdepodobné. Hrdinovia drámy sa rozhodnú narušiť zdanlivý pokoj svojich životov, za ktorým sa skrýva ich strach a opúšťajú pohodlnú pozíciu pozorovateľov. Okolnosti ich donútia podstúpiť riziko a zažiť najväčšie dobrodružstvo, v ktorom ide o ľudský život. Dvaja muži s menami výrobcov zbraní si zahrajú „ruskú ruletu“. Životný plán každého z nich je stereotyp a nemá svoj cieľ. Smith je samozvaný kronikár predpovedí počasia a Wesson je záchranár, ktorý nikdy nikoho nezachránil. A tak hoci riziko podujatia je obrovské, je tu tiež šanca na zásadnú zmenu so šťastným koncom. Paradoxom je, že podujatie nesie v sebe potenciál šťastia aj v prípade neúspechu. Novej šance pre dvojicu Smith & Wesson.
Hru uvádzame s finančnou podporou Talianskeho kultúrneho inštitútu v Bratislave.
-
Autorská inscenácia mladej režisérky Sivie Vollmannovej vznikla na objednávku žilinského divadla v rámci snahy poskytnúť priestor začínajúcim divadelným tvorcom. Tragikomická výpoveď mladých ľudí rýchlej a zdanlivo povrchnej generácie.
Generácie stratenej niekde medzi vysokou školou a tridsiatkou. S prácou a bez bytu, alebo naopak.
Napriek tomu, že sú oficiálne dospelí, pokračujú v študentskom živote spolubývajúcich. Ich slovník a životné postoje nevyberaným spôsobom prezrádzajú, že sú stále stratení.
A to vo všetkom – vo vzťahoch, v láske, v práci, na internete. Aj keď možno nie je všetko v pohode (a už vôbec nie je nič jasné), táto štvorica je napriek všetkému stále zábavná a nerozlučná.
-
Nová hra mladej slovenskej autorky a dramaturgičky Lenky Garajovej je alúziou na Smrť obchodného cestujúceho od Arthura Millera a ukazuje, že témy, ktoré rezonovali v polovici minulého storočia, sú nástojčivo aktuálne aj pre nastupujúcu generáciu. Hra sa snaží prostredníctvom vybraných motívov pokračovať v príbehu dvoch bratov a jedného ťaživého odkazu ich otca. Dvaja bratia sa po pohrebe na dlhší čas lúčia a volia si rôzne životné cesty. Okrem toho ich delí odlišný pohľad na otcovu smrť. Billy vie, že otec sa zabil kvôli životnej poistke a cíti podobné bremeno na svojich pleciach. Pre Jeffa je otcova samovražda nemysliteľná, nechce žiť s pocitom otcovej slabosti a rezignácie. Títo dvaja bratia sú vzdelaní, no priemerní, v širšom spoločenskom meradle bezvýznamní, no potrební jeden pre druhého, sympatickí, no málo úspešní, milujúci, no voči sebe bezcitní. V snahe nájsť pracovné uplatnenie a spoločenské uznanie podliehajú ich krehké povahy tlaku minulosti a vlastnej tvrdohlavosti. Hra má ambíciu klásť otázky o váhe malého ľudského života v mýtickom tvorovi zvanom súčasná kapitalistická spoločnosť.
Túto divadelnú hru podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
-
Kontroverzná, provokatívna a štipľavo-vtipná čierna komédia o tom, ako sa navzájom duševne a telesne mrzačíme. Šteklivá inscenácia hry Sexuálna perverzita v Chicagu v réžii Jána Štrbáka rozpráva o kvartete hrdinov, ktorí sa zábavou, sebavedomým jazykom a snahou vybočiť z normy bránia pred zlyhaním v láske.
Rafinovane a najradšej bez záväzkov sa snažia ovládať svoju žiadostivosť a túžby. Akékoľvek hlbšie vzťahy sú už vopred odsúdené na zánik.
Ich sexuálne úlety a energia výrečnosti len maskujú osamelosť a neschopnosť naozajstných citov. Zvodca Bernie a jeho nesmelý kolega Danny si nenechajú ujsť jedinú príležitosť na to, ako zbaliť nejakú babu. A aj keď sa zdá, že sa staneme svedkami budovania nejakého vzťahu, vlastným pričinením hrdinov nakoniec nemá šancu na prežite.
-
Ivan Vyrypajev patrí medzi neprehliadnuteľných súčasných dramatikov na ruskej aj európskej scéne. Po úspechu hry Opití uvádzame jeho ďalší výnimočný text Ilúzie. Každou svojou hrou hľadá Ivan Vyrypajev nový spôsob komunikácie medzi javiskom a hľadiskom, nový vzťah herca a diváka. To obzvlášť platí pre hru Ilúzie, ktorú autor označil ako komédiu. Spolu s hercami prechádzame príbehmi dvoch manželských párov, ktorí sa pred smrťou vyznávajú zo vzájomných citov a rekapitulujú svoj končiaci sa život. Realita sa prelína s ilúziami. Má vôbec zmysel znovu interpretovať svoj život? Je láska silnejšia než smrť? Existuje niečo nemenné v tomto studenom vesmíre? Predsa len musí byť niečo stále, pretože odkiaľ by sa potom vzala nestálosť?
Režisér Eduard Kudláč uviedol tento titul s veľkým úspechom u divákov aj odbornej verejnosti v slovenskej premiére v roku 2014 v Činohre Slovenského národného divadla v Bratislave, kde príbeh divákom rozprávali herci staršej generácie – Emília Vášáryová/ Zuzana Kocúriková, Božidara Turzonovová, Dušan Jamrich a Martin Huba. Táto inscenácia bola nominovaná na Cenu Dosky 2014 v kategórii Najlepšia inscenácia sezóny 2013/2014.
Inscenácia je vhodná pre divákov starších ako 15 rokov.
Dĺžka predstavenia: 90 minút bez prestávky -
Vtipná, satirická reflexia mediálnej a politickej pretvárky. Na firemnej oslave sa stretne päť moderátorov priemernej televízie Bomba, ktorá oslavuje 10. výročie svojho vzniku. Každý z nich je unavený a deprimovaný tým, čo každodenne pomocou overených trikov predáva divákom. Od hviezd na počkanie až po politikov v doživotnej funkcii. Vo vzájomnej, no prázdnej komunikácii, hľadajú protagonisti ventil a pochopenie pre svoju prácu. Tá sa na verejnosť dostáva v povrchnej a optimistickej forme. Ich úsmev je pritom len ďalším trikom na odpútanie našej pozornosti.
Televíziu často zapíname preto, aby sme sa vypli. Kúzlo moderátorov, čarovné slovíčka, to všetko k vám príde aj na divadelných doskách v ironickej a odpútanej podobe s príchuťou ozajstných trikov. Varietný sled kúzelníckych čísiel, ktorý sa odohráva paralelne s estrádnymi výstupmi, trefne upozorňuje nielen na to, že žilinskí herci sú dobrí kúzelníci, ale hlavne na to, že dnešný konzumný svet je len jedna veľká ilúzia. Každý správny kúzelník, rovnako ako „správny“ politik a biznismen, využíva ilúziu reality a ovláda umenie, ako najlepšie odvrátiť pozornosť. Mediálna tvár je len povrch, pod ktorou sa skrýva to, čo žiadny smrteľník neobjaví.
-
Súčasný text jedného z najrešpektovanejších osobností ruskej drámy, výnimočného i rozporuplného Ivana Vyrypajeva Opití spája niekoľko osudov v jeden večer. Obyčajní ľudia, opantaní chvíľou slobody a pravdy, prežívajú v alkoholickom opojení momenty, ktoré posúvajú hranice, menia ich životy a vytvárajú množstvo komických, no mrazivo úprimných situácií. Na dne pohárika sa ukrýva tá najzákladnejšia túžba. Túžba po láske, pravde, po niečom ozajstnom a intenzívnom. Hra Opití je jedinečným a odvážnym pokusom pozrieť sa na človeka v momente, keď sa cíti zraniteľne a božsky zároveň. V momente opojenia ducha a oslobodenia mysle – pretože stúpajúce množstvo vypitého alkoholu robí z obyčajných ľudí prorokov, schopných vidieť pravdu a aspoň nachvíľu sa dotknúť skutočnosti.
Vyrypajevova hra zaujme nielen svojím názvom a odvahou napísať text, v ktorom sú všetky postavy počas celej hry v značnom alkoholickom opojení. Odvážne sú najmä samotné názory, ktorých sú Vyrypajevovi opití hrdinovia nositeľmi. Vyrypajev sa pohráva s myšlienkou, že Boh sa prihovára k svetu cez tých, ktorí sú opití. Režisér Eduard Kudláč o mimoriadnosti Vyrypajevovho textu uviedol: „Celý čas sú postavy prechádzajúce príbehom opití, nie sú to však postavy závislé na alkohole. Sú to ľudia, ktorým autor potreboval rozviazať ústa. Vzťahy a kontexty týchto ľudí sa alkoholom rozplynuli do hmly. To znamená, že títo ľudia nie sú ukotvení ani vo vzťahoch, ani v nejakom priestore, ani v nejakých dôsledkoch svojich činov. Nachádzame sa v stave absolútnej prítomnosti, a tým pádom aj v stave absolútnej artikulácie tých najvnútornejších problémov, ktoré s nimi idú. Vyrypajev použil metaforu, že Boh rozpráva ústami opitých, že vlastne v stave absolútnej opitosti človek stráca nielen zábrany, ale aj svoj existenciálny kontext. To znamená zodpovednosť voči svojim činom, zodpovednosť voči tomu, čo poviem. A to je podľa mňa nesmierne zaujímavé, pretože sa dostávame do dialógov, ktoré priamo riešia problém. Nezaoberajú sa dôsledkami alebo kontextom tých problémov.“
-
Pohľad súčasnej generácie na jánošíkovský mýtus, slovenské dejiny aj politickú súčasnosť, ktorý je vzdialený od všetkých zaručených právd o Jánošíkovi, ktorými nás kŕmia od malička. Jánošík idealizovaný, Jánošík odidealizovaný, Jánošík mýtus, anarchista, a dokonca aj politický vzor. Jánošík bez ornamentov, bez vrkočov, ostrihaný, vyzlečený z typického kroja, zbavený valašky, ale zato vybavený novými zbraňami. Každá doba potrebuje svojho hrdinu. Kto sú súčasní slovenskí hrdinovia? Čo majú spoločné s Jánošíkom a prečo má Slovač taký vrúcny vzťah k zbojníkom? Inscenácia preplieta motívy jánošíkovskej tradície so zvyšnou slovenskou históriou, hamletovským príbehom a súčasnými fenoménmi popkultúry a politiky. Vtipne zvolený hudobný leitmotív s rôznymi obmenami národných šlágrov; kravata ako základná časť kostýmu, či háky, na ktorých sa spúšťajú rekvizity, to všetko dodáva inscenácii súčasný charakter. Odmalička nás kŕmia zaručenými pravdami o Jánošíkovi, ktoré sa zakladajú na legendách. A my prinášame našu pravdu. O Jánošíkoch. O hrdinoch. O nás.
Tvorcovia inscenácie hry Michaely Zakuťanskej Jánošík 00 7 v réžii Mariany Ďurčekovej a Jána Luterána získali Zvláštnu cenu poroty festivalu Nová dráma/New Drama 2013, a to za pozoruhodný počin mladého autorského a inscenačného tímu, ktorý prostredníctvom hravého pohľadu na jánošíkovský mýtus priniesol vtipnú a zároveň angažovanú generačnú výpoveď.
Inscenácia je vhodná pre divákov starších ako 15 rokov.
Dĺžka predstavenia: 100 minút bez prestávky
