Vstupenka na divadelné predstavenie OPITÍ, ÍDOMENEUS alebo VZKRIESENIE

Súčasný text jedného z najrešpekto­vanejších osobností ruskej drámy, výnimočného i rozporuplného Ivana Vyrypajeva Opití spája niekoľko osudov v jeden večer. Obyčajní ľudia, opantaní chvíľou slobody a pravdy, prežívajú v alkoholickom opojení momenty, ktoré posúvajú hranice, menia ich životy a vytvárajú množstvo komických, no mrazivo úprimných situácií. Na dne pohárika sa ukrýva tá najzákladnejšia túžba. Túžba po láske, pravde, po niečom ozajstnom a intenzívnom. Hra Opití je jedinečným a odvážnym pokusom pozrieť sa na človeka v momente, keď sa cíti zraniteľne a božsky zároveň. V momente opojenia ducha a oslobodenia mysle – pretože stúpajúce množstvo vypitého alkoholu robí z obyčajných ľudí prorokov, schopných vidieť pravdu a aspoň nachvíľu sa dotknúť skutočnosti.

Vyrypajevova hra zaujme nielen svojím názvom a odvahou napísať text, v ktorom sú všetky postavy počas celej hry v značnom alkoholickom opojení. Odvážne sú najmä samotné názory, ktorých sú Vyrypajevovi opití hrdinovia nositeľmi. Vyrypajev sa pohráva s myšlienkou, že Boh sa prihovára k svetu cez tých, ktorí sú opití. Režisér Eduard Kudláč o mimoriadnosti Vyrypajevovho textu uviedol: „Celý čas sú postavy prechádzajúce príbehom opití, nie sú to však postavy závislé na alkohole. Sú to ľudia, ktorým autor potreboval rozviazať ústa. Vzťahy a kontexty týchto ľudí sa alkoholom rozplynuli do hmly. To znamená, že títo ľudia nie sú ukotvení ani vo vzťahoch, ani v nejakom priestore, ani v nejakých dôsledkoch svojich činov. Nachádzame sa v stave absolútnej prítomnosti, a tým pádom aj v stave absolútnej artikulácie tých najvnútornejších problémov, ktoré s nimi idú. Vyrypajev použil metaforu, že Boh rozpráva ústami opitých, že vlastne v stave absolútnej opitosti človek stráca nielen zábrany, ale aj svoj existenciálny kontext. To znamená zodpovednosť voči svojim činom, zodpovednosť voči tomu, čo poviem. A to je podľa mňa nesmierne zaujímavé, pretože sa dostávame do dialógov, ktoré priamo riešia problém. Nezaoberajú sa dôsledkami alebo kontextom tých problémov.“

Jeden z najuvádzanejších súčasných nemeckých dramatikov Roland Schimmelpfennig oživuje vo svojej hre antický mýtus o krétskom kráľovi Ídomeneovi, ktorý sa po desiatich rokoch vojny vracia víťazne domov z vyplienenej Tróje. Blízko krétskych brehov však zastihne jeho loďstvo silná búrka a on, aby sa zachránil, prisľúbi obetovať božstvám mora prvú živú bytosť, ktorú na Kréte stretne. Keď však na jedinej lodi, ktorá sa v búrke nepotopí, pristane na domovskom brehu, prvý, koho uvidí, je jeho vlastný syn Idamantes.

Schimmelpfennig v hre invenčne a súčasným jazykom rozohráva rôzne variácie tradovaného mýtu. Obrazmi vášne, zrady a krvavej obety nečakane preblesne prekvapivý humor. Alternatívne verzie príbehu, ktoré sa dopĺňajú alebo si navzájom protirečia, sa na javisku vynárajú prostredníctvom mnohohlasého zboru, ktorý evokuje antický chór. Autor z jednotlivých hlasov chóru a rôznych nití príbehu rafinovane splieta dramatickú báseň s otvoreným, nejednoznačným koncom. Osudový sľub a to, čo po ňom nasledovalo (ale aj to, čo mu predchádzalo), sú pre Schimmelpfenniga zároveň príležitosťou, ako nastoliť otázky, ktoré presahujú konkrétny mýtus a dotýkajú sa univerzálnej ľudskej existencie.

Vzkriesenie autora Daniela Doubta prináša inteligentný humor, miestami možno trochu drsný a suchý. Ústrednou témou je tu osudovosť lásky a viera v Boha. Vtipná hra je plná slovnej komiky a situačných gagov a tiež odkazov skrytých pod povrchom banálneho príbehu. Avšak táto banalita je tu podaná s iróniou a vzápätí prevrátená na ruby a prekvapujúco vystupňovaná do polohy odporujúcej logike.  Vzkriesenie sa odohráva v ruskom vydavateľstve, ktoré je existenčne závislé na slávnom spisovateľovi, ktorého knihy vydáva. A práve tento človek stagnuje. Až po uši zaľúbený do šéfky vydavateľstva  je však ochotný pokračovať v práci a písať. Písať na jej nahé telo nový román, a to doslova.  Alebo nás napríklad udivuje vrátnik, ktorý verí, že ho celý život miluje žena, ktorú pozoruje iba z diaľky. Jednoznačný „prípad“ pre múdreho psychológa, ktorý má v prípade takéhoto čudáctva úplne jasno, rovnako ako vo veciach lásky. Vzťahy ôsmich hrdinov príbehu pripravia prekvapivé rozuzlenia. Niektorí prežívajú stavy ako na hojdačke, kolíšu sa z rozumnosti do neuveriteľna a zas späť a iných intuícia neochvejne vedie k viere v božiu prozreteľnosť.  

Hru uvedie Mestské divadlo Žilina s finančnou podporou Nadácie Tatra banky.