Mestské divadlo Žilina – september na divadelných doskách

Ivan Vyrypajev patrí medzi neprehliadnuteľných súčasných dramatikov na ruskej aj európskej scéne. Každou svojou hrou hľadá nový spôsob komunikácie medzi javiskom a hľadiskom, nový vzťah herca a diváka.

To obzvlášť platí pre hru Ilúzie, ktorú autor označil ako komédiu. Spolu s hercami prechádzate príbehmi dvoch manželských párov, ktorí sa pred smrťou vyznávajú zo vzájomných citov a rekapitulujú svoj končiaci sa život.

Realita sa prelína s ilúziami. Má vôbec zmysel znovu interpretovať svoj život?

Je láska silnejšia než smrť? Existuje niečo nemenné v tomto studenom vesmíre?

Predsa len musí byť niečo stále, pretože odkiaľ by sa potom vzala nestálosť?

Najnovšia hra Petra Pavlaca, ktorú napísal na telo žilinského súboru, nás zavedie do zákulisia regionálneho divadla, v ktorom sa pripravuje hudobno-divadelný večer o Hane Hegerovej. Hlavná hviezda súboru, na ktorej je celá produkcia postavená, sa však nečakane rozhodne z divadla odísť. V predstavení ju má narýchlo nahradiť mladá absolventka herectva z hlavného mesta. Jej príchod rozvíri zdanlivo pokojné provinčné vody a postupne sa dozvedáme, že nie všetko je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Príbeh mladej herečky, ktorá sa ocitla v zložitej životnej situácii, spoznávame prostredníctvom silných Hegerovej piesní v sugestívnom podaní Barbory Švidraňovej a Veroniky Strapkovej, ktoré sa do povedomia verejnosti dostali aj ako výborné speváčky, finalistky Hlasu Česko Slovensko.

Slávny taliansky autor Alessandro Baricco už viac ráz potvrdil, že je nielen majstrom románu, ale aj dialógov. Vo svojom románe-divadelnej hre Smith & Wesson sa s literárnou bravúrou pohybuje na hrane absurdnej grotesky a existenciálnej drámy.

Silný príbeh vyrozprávaný cez majstrovské dialógy diváka pobaví a dojme zároveň. Hrdinovia drámy sa rozhodnú narušiť zdanlivý pokoj svojich životov, za ktorým sa skrýva ich strach a opúšťajú pohodlnú pozíciu pozorovateľov.

Okolnosti ich donútia podstúpiť riziko a zažiť najväčšie dobrodružstvo, v ktorom ide o ľudský život. Smith a Wesson, dvaja menovci slávnych výrobcov zbraní,  žijú utiahnuto pred svetom v blízkosti mohutných Niagarských vodopádov.

Prvý je neúspešný vynálezca, ktorý sa pomocou štatistických tabuliek snaží vytvoriť metódu predpovedania počasia, druhý je znalec rieky, ktorý spod vodopádov vyťahuje telá samovrahov. Do ich uzavretého sveta vstúpi mladá novinárka Rachel.

Vďaka nej si uvedomia, že ešte majú sny, a spoločne sa pokúsia zmeniť prosté prežívanie na zmysluplnú existenciu. 

Majiteľ, konateľ a bohatý muž prosperujúcej firmy by mal byť nadmieru spokojný so sebou a dosiahnutým spoločenským statusom. Má rodinu, manželku a syna, ak by na to prišlo, môže si dovoliť i milenku.  Je v strednom veku a na vrchole síl, no aj na ich pokraji. V práci i súkromí. Raz, pred Vianocami, sa rozhodne, že si splní svoje tajné želanie a zmizne.  Chce sa stať novým a šťastnejším človekom, ktorý sám a v ústraní chová holuby. Jeho rozhodnutie je ako kameň, keď padne do vody – rozbúri pokojnú hladinu navôkol. Je však otázne, či mu zámer vyjde. Ako hlboko je zakorenený vo svojom predchádzajúcom živote? Hrdinovia hry Davida Gieselmanna pripomínajú tragikomické obete vlastných nenaplnených očakávaní, svojich zvykov, ambícií a kariéry, mobbingu a paranojí. Dej príbehu graduje cez vtipné dialógy, jednotlivé scény prebiehajú a rozhovory vedú postavy medzi sebou paralelne na rôznych miestach, ich slová, otázky a odpovede  sa vzájomne preplietajú v rýchlom slede až do groteskného, chaotického slovného ping-pongu.

Súčasný text jedného z najrešpekto­vanejších osobností ruskej drámy, výnimočného i rozporuplného Ivana Vyrypajeva Opití spája niekoľko osudov v jeden večer. Obyčajní ľudia, opantaní chvíľou slobody a pravdy, prežívajú v alkoholickom opojení momenty, ktoré posúvajú hranice, menia ich životy a vytvárajú množstvo komických, no mrazivo úprimných situácií.

Na dne pohárika sa ukrýva tá najzákladnejšia túžba. Túžba po láske, pravde, po niečom ozajstnom a intenzívnom.

Hra Opití je jedinečným a odvážnym pokusom pozrieť sa na človeka v momente, keď sa cíti zraniteľne a božsky zároveň. V momente opojenia ducha a oslobodenia mysle – pretože stúpajúce množstvo vypitého alkoholu robí z obyčajných ľudí prorokov, schopných vidieť pravdu a aspoň nachvíľu sa dotknúť skutočnosti.

Vyrypajevova hra zaujme nielen svojím názvom a odvahou napísať text, v ktorom sú všetky postavy počas celej hry v značnom alkoholickom opojení. Odvážne sú najmä samotné názory, ktorých sú Vyrypajevovi opití hrdinovia nositeľmi. Vyrypajev sa pohráva s myšlienkou, že Boh sa prihovára k svetu cez tých, ktorí sú opití.