Námetom hry Triedny nepriateľ je vzbura študentov maturitnej triedy proti
svojmu novému triednemu profesorovi, učiteľovi nemčiny. Dôvodom ich vzbury
je nekompromisný postoj učiteľa k ich študijným výsledkom, jeho vysoké
nároky na vzdelanie a vedomosti, ale nielen na ne. Jeho metódy ostro
kontrastujú s benevolentným, priam kamarátskym prístupom predchádzajúcej
triednej učiteľky. Zaužívaný zvyk a očakávania študentov, že budú
triednym učiteľom vypočutí, rešpektovaní a pochopení, ale bez dôrazu na svoju vlastnú zodpovednosť bádať po skutočných príčinách emocionálnych
výkyvov, extrémnych názorov, často až cynizmu, tu naráža na stoický
pokoj nového učiteľa, ktorý uznáva iba pravdu, aj keď je škaredá alebo bolestná a ju pokladá za povinnú výbavu pre študenta, ktorý síce
zmaturoval, ale v živote zostáva študentom i naďalej. Napätie medzi ním
a triedou výrazne vzrastie po samovražde, ktorú za nevyjasnených okolností
spácha jedna študentka. Triedny nepriateľ je citlivá dráma
o problematickom období dospievania, o dôležitosti výchovy, ktorá nás
dokáže pripraviť na život aj s ťažkými situáciami, ktoré prináša.
O zradnosti a nebezpečenstve jednoduchých riešení a súdov, ktoré sme
často náchylní prijímať – a možno najviac práve v mladom veku.
Text v preklade Miram Kičiňovej a v adaptácii Michaely Zakuťanskej je
upravený na slovenský „rozmer“ a naplno zasiahne svojim odkazom.
Naliehavým posolstvom, že podhubím, z ktorého rastie nenávisť a nevraživosť je vlastne nevedomosť a skutočná nepoznanosť seba samého.
Jasne naznačuje nutnosť klásť dôraz na príčiny a nie následok. Na okamihy v ľudskom živote, keď sa utvára alebo ustaľuje osobný životný
názor, filozofia. Spravidla to býva obdobie dospievania, a preto má táto
hra ambíciu, že osloví svojim obsahom hlavne mladých ľudí. No samozrejme,
nielen ich.
|