Mestské divadlo Žilina – december na divadelných doskách

Námetom hry Triedny nepriateľ je vzbura študentov maturitnej triedy proti svojmu novému triednemu profesorovi, učiteľovi nemčiny. Dôvodom ich vzbury je nekompromisný postoj učiteľa k ich študijným výsledkom, jeho vysoké nároky na vzdelanie a vedomosti, ale nielen na ne. Jeho metódy ostro kontrastujú s benevolentným, priam kamarátskym prístupom predchádzajúcej triednej učiteľky. Zaužívaný zvyk a očakávania študentov, že budú triednym učiteľom vypočutí, rešpektovaní a pochopení, ale bez dôrazu na svoju vlastnú zodpovednosť bádať po skutočných príčinách emocionálnych výkyvov, extrémnych názorov, často až cynizmu, tu naráža na stoický pokoj nového učiteľa, ktorý uznáva iba pravdu, aj keď je škaredá alebo bolestná a ju pokladá za povinnú výbavu pre študenta, ktorý síce zmaturoval, ale v živote zostáva študentom i naďalej. Napätie medzi ním a triedou výrazne vzrastie po samovražde, ktorú za nevyjasnených okolností spácha jedna študentka. Triedny nepriateľ je citlivá dráma o problematickom období dospievania, o dôležitosti výchovy, ktorá nás dokáže pripraviť na život aj s ťažkými situáciami, ktoré prináša. O zradnosti a nebezpečenstve jednoduchých riešení a súdov, ktoré sme často náchylní prijímať – a možno najviac práve v mladom veku.

Text v preklade Miram Kičiňovej a v adaptácii Michaely Zakuťanskej je upravený na slovenský „rozmer“ a naplno zasiahne svojim odkazom. Naliehavým posolstvom, že podhubím, z ktorého rastie nenávisť a nevraživosť je vlastne nevedomosť a skutočná nepoznanosť seba samého. Jasne naznačuje nutnosť klásť dôraz na príčiny a nie následok. Na okamihy v ľudskom živote, keď sa utvára alebo ustaľuje  osobný životný názor, filozofia. Spravidla to býva obdobie dospievania, a preto má táto hra ambíciu, že osloví svojim obsahom hlavne mladých ľudí. No samozrejme, nielen ich. 

Majiteľ, konateľ a bohatý muž prosperujúcej firmy by mal byť nadmieru spokojný so sebou a dosiahnutým spoločenským statusom. Má rodinu, manželku a syna, ak by na to prišlo, môže si dovoliť i milenku.  Je v strednom veku a na vrchole síl, no aj na ich pokraji. V práci i súkromí. Raz, pred Vianocami, sa rozhodne, že si splní svoje tajné želanie a zmizne.  Chce sa stať novým a šťastnejším človekom, ktorý sám a v ústraní chová holuby. Jeho rozhodnutie je ako kameň, keď padne do vody – rozbúri pokojnú hladinu navôkol. Je však otázne, či mu zámer vyjde. Ako hlboko je zakorenený vo svojom predchádzajúcom živote? Hrdinovia hry Davida Gieselmanna pripomínajú tragikomické obete vlastných nenaplnených očakávaní, svojich zvykov, ambícií a kariéry, mobbingu a paranojí. Dej príbehu graduje cez vtipné dialógy, jednotlivé scény prebiehajú a rozhovory vedú postavy medzi sebou paralelne na rôznych miestach, ich slová, otázky a odpovede  sa vzájomne preplietajú v rýchlom slede až do groteskného, chaotického slovného ping-pongu.

Súčasný text jedného z najrešpekto­vanejších osobností ruskej drámy, výnimočného i rozporuplného Ivana Vyrypajeva Opití spája niekoľko osudov v jeden večer. Obyčajní ľudia, opantaní chvíľou slobody a pravdy, prežívajú v alkoholickom opojení momenty, ktoré posúvajú hranice, menia ich životy a vytvárajú množstvo komických, no mrazivo úprimných situácií.

Na dne pohárika sa ukrýva tá najzákladnejšia túžba. Túžba po láske, pravde, po niečom ozajstnom a intenzívnom.

Hra Opití je jedinečným a odvážnym pokusom pozrieť sa na človeka v momente, keď sa cíti zraniteľne a božsky zároveň. V momente opojenia ducha a oslobodenia mysle – pretože stúpajúce množstvo vypitého alkoholu robí z obyčajných ľudí prorokov, schopných vidieť pravdu a aspoň nachvíľu sa dotknúť skutočnosti.

Vyrypajevova hra zaujme nielen svojím názvom a odvahou napísať text, v ktorom sú všetky postavy počas celej hry v značnom alkoholickom opojení. Odvážne sú najmä samotné názory, ktorých sú Vyrypajevovi opití hrdinovia nositeľmi. Vyrypajev sa pohráva s myšlienkou, že Boh sa prihovára k svetu cez tých, ktorí sú opití.