UNESCO pamiatky (časť 3): Vlkolínec láka turistov aj na tradičnú reštauráciu a farmu

Vlkolínec už dávno nie je tá rázovitá horská osada, kde sa žije pôvodným spôsobom života. Dnes tu možno zájsť aj do reštaurácie, múzea či navštíviť farmu s gazdovským dvorom. Niekoľko dreveníc majitelia prenajímajú turistom. Nie je nič nezvyčajné vidieť pred domami drahšie autá či moderné kosačky v dvoroch domčekov. Hoci sa tu dnes nežije ako pred 100 rokmi, Vlkolínec každý rok priťahuje návštevníkov, ktorí zvedavo nakúkajú do dvorov domácich, dychtiac po závane tradičného vidieckeho života.

Pohľad na dedinku Vlkolínec, učupenú na úpätí vrchu Sidorovo.

Čím je Vlkolínec výnimočný?

Podhorská osada sa rozprestiera na úpätí vrchu Sidorovo vo Veľkej Fatre. Pôvodná architektúra je tu nebývalo zachovaná, čo aj hlavný dôvod, prečo je Vlkolínec cenným územím. Ide totiž o najzachovalejší a najucelenejší súbor pôvodných ľudových stavieb na území Slovenska. Zrubové drevenice sú postavené z otesaných kmeňov stromov, ktoré sú poukladané na seba na kamennej podmurovke. Domčeky sú na pohľad veľmi atraktívne – natrené farebným vápenným náterom. Pozostávajú väčšinou z troch izieb – vstupného pitvora, ktorý plnil aj funkciu kuchyne, z komory a hlavnej izby. Tá neraz slúžila i viacerým generáciám. Strechy pokrýva drevený šindeľ. Od roku 1993 je Vlkolínec zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. 45 objektov je chránených. Pôvodných obyvateľov tu zostalo žiť len zopár, turistov je tu však ako maku. Osadu údajne ročne navštívia desiatky tisíc návštevníkov.

Typický pre domčeky je farebný náter vápnom – nájdete tu drevenice natrené na bielo, žlto či zeleno.

Čo sa oplatí vidieť?

Vlkolínec samotný prejdete aj za pol hodinky. Ak prídete autom, zaparkujete na menšom parkovisku priamo pod osadou. Pri vstupe vás popri ceste vítajú drevorezby. Kedysi bol výlet do Vlkolínca len prechádzkou popri domčekoch, dnes ponúka návštevníkom aj reštauráciu, ktorá je otvorená od roku 2019. Zastaviť sa môžete aj na farme a v dome UNESCO, ktorý od roku 2018 plní úlohu turistického informačného centra a ponúka na predaj aj suveníry. Za zastávku určite stoja:

• Roľnícky dom

V tradičnej zrubovej drevenici môžete vidieť typické zariadenie a pochopiť spôsob života, akým kedysi žila roľnícka rodina. Aj tento domček má tradične tri izby – pitvor, komoru a izbu. Zariadenie je skromné, ale účelné. V pitvore a zároveň kuchyni je ohnisko, ktoré vykurovalo aj pec, s pár kusmi riadu a kotlíkom. Nad ohniskom sa bežne údilo mäso. Hlavnú izbu vykurovala murovaná pec – pieklo sa tu, varilo a vyhrievali sa pri nej najmenší členovia rodiny. V kúte je umiestnený stôl s lavicou a drevenými stoličkami, ako bolo zvykom. Nechýba ani „kút“, kultový priestor na posvätené predmet a obrázky s náboženskými motívmi.

Súčasťou roľníckeho domu sú aj priľahlé humná, kde sa príležitostne konajú výstavy ľudových umelcov.

Roľnícky dom – prvý sprava.

Hlavná a jediná izba v typickom roľníckom dome. Skromné a účelné zariadenie.

• Dom UNESCO

Od roku 2018 je verejnosti sprístupnený aj tzv. Dom UNESCO – informačné centrum Vlkolínca s expozíciou. Má za cieľ propagovať Vlkolínec ako jedinečnú UNESCO pamiatku. Uvidíte tu diela maliarov, fotografov, umelcov, dozviete sa niečo z histórie a nechýbajú ani suveníry a darčekové predmety. Expozícia je otvorená celoročne.

Dom UNESCO slúži ako informačné stredisko. Vnútri si kúpite suveníry a darčekové predmety.

• Reštaurácia

Vo Vlkolínci dlho chýbala možnosť občerstvenia, to je dnes už minulosťou. V roku 2019 otvorili novú reštauráciu. Jej kapacita je približne 40 miest a vyrástla ako prístavba v bývalej horárni. Ponuka jedál je skromná, tradičná – halušky, pirohy, haruľa, buchty na pare a podobne. Rozhodne neurazí. Posedieť si možno vnútri aj vonku na drevených laviciach, samozrejmosťou sú toalety. Výzdoba reštaurácie aj servírovanie jedla je dobové, ako u babičky. Hostia si pochvaľujú jedlo i príjemnú obsluhu. Reštaurácia je otvorená denne od 10:30–17:00.

Aj pred vstupom do reštaurácie víta návštevníkov drevorezba.

Zemiaková haruľa, jednoduchá pochúťka, podávaná v miestnej reštaurácii.

Vnútorné posedenie v jedinej reštaurácii vo Vlkolínci.

• Farma – gazdovský dvor
  

Najmä deti sa potešia kontaktu so zvieratkami na miestnej farme. Na farmu je vstupné dobrovoľné. Okrem husí, kačíc, moriek a prepelíc uvidíte napríklad aj obyvateľov, ktorých by ste asi nečakali – napr. líšky polárne a muflóny. Zvieratká si tam žijú pekne „nahromádke“:).

Vstup do farmy nemôžete prehliadnuť.

Návšteva farmy poteší najmä najmenších turistov.

• Zrubová zvonica

Nemožno ju po ceste minúť. Objekt bol postavený v roku 1770. Zvonica je postavená na kamennej podmurovke. Kedysi sa v nej ohlasoval čas na modlitbu, ale i v prípade, ak niekto zomrel. Je tiež akýmsi pomyselným medzníkom medzi „vyšným“ a „nižným“ Vlkolíncom.

Dobová zvonica kedysi vyzváňala na modlitby či pohreby.

• Vlkolínske lúky

Ak nechcete zostať len pri krátkej prechádzka osadu, vydajte sa trošku ďalej nad Vlkolínec. K lúkam vedie strmá kamenistá cesta. Na miesto dorazíte za cca 20 min. Ocitnete sa doslova v objatí liptovskej prírody. Aj napriek miernemu stúpaniu pokojne vezmite aj deti – trasu zvládnu aj tí najmenší. Výhľad do okolia na masívne skaly stoja za to.

Vlkolínske lúky – v lete vhodné na pešiu alebo cykloturistiku, v zime na bežkovanie.

Náš tip: Ak si chcete naplno vychutnať autentickú atmosféru tejto krásnej podhorskej osady, odporúčame vybrať sa sem cez týždeň. Ubytovať sa môžete pár kilometrov od Vlkolínca, v Ružomberku. Výlet do Vlkolínca sa dá skvele skombinovať napr. aj s návštevou Čutkovskej doliny. Približne 8 km od Vlkolínca sa na začiatku doliny nachádzajú koliba, salaš so zvieratkami a ihriská či zábavný park Obrovo. Prejsť sa môžete náučným chodníkom, k vodopádu i priehrade.

Ubytujte sa v Ružomberku v blízkosti Vlkolínca