Rýchly snack k vínku? Vyskúšajte slané tvarohové tyčinky

Máte chuť na niečo malé pod zub, ale nech s tým nie je veľa práce? Vyskúšajte tieto úžasné tvarohové tyčinky, ktorých prípravu zvládnete raz-dva. A filmový večer môže začať…

SUROVINY

250 g hladkej múky
250 g masla
250 g hrudkového tvarohu (ide to aj s mäkkým)
1 vajce (žĺtok do cesta, bielok na potretie)
1 čajovú lyžičku soli
rascu alebo sezamové semienka alebo celý mak na posypanie

POSTUP

Z hladkej múky, masla, tvarohu, žĺtka a soli vypracujeme mäkké cesto. Valčekom ho na pomúčenej doske rozvaľkáme na hrúbku asi 0,5 cm. Pozor, cesto je veľmi lepivé, pomúčte ho preto kvalitne…

Cesto potrite bielkom (netreba ho šľahať, stačí ak ho opatrne rozotriete) a posypte rascou. Môžete použiť tiež ľanové či sezamové semienka alebo celý mak – podľa toho, čo máte radi. Odporúčam cesto najprv potrieť a posypať a až potom vykrajovať tyčinky, ušetríte si tým prácu.

Najlepšie je na to radielko, kto nemá (ako ja), postačí aj obyčajný nôž. Tyčinky vykrajujte asi 1 – 1,5 cm široké a ukladajte ich v rozostupe na plech, vystlaný papierom na pečenie. Vykrajovať môžete aj formičkami na medovníky, ale potom postupujte opačne: najprv povykrajujte srdiečka, kvietky či iné tvary a až hotové krekry na plechu potierajte bielkom.

Než začnete vykrajovať, môžete si už nechať vyhriať rúru na 180 °C. Z jednej dávky vyjdu niečo menej ako dva veľké plechy.

^{Cesto svojou kvalitou po upečení pripomína hrubšie
lístkové, ale je oveľa viac mastnejšie. Ak použijete hrudkový tvaroh, už
pri pečení budete pozorovať, ako sa jemne oddeľujú jednotlivé
vrstvy.}

Slaná dobrota bude hotová asi za 20 minút. Pečte ich len do zlatista, nie do hneda, inak by boli vyschnuté. A ešte jedna dobrá rada na záver: Zjedzte ich ešte v ten deň, v ktorý ste ich upiekli. Tvarohové cesto rýchlo tvrdne a na druhý deň to už nie je ono. Servírujte s olivami a dobrou náladou.

Ako sa vám článok páčil?

Chcete článok ohodnotiť? Prihláste sa.

Zuzana Holubcová

Som spoločenský introvert a snáď ešte viac než písať milujem debatovať. Rada objavujem miesta s autentickým geniom loci a bohom zabudnuté dedinky, v ktorých dáva líška dobrú noc (a krčmár pozná každého po mene). Nikdy ma neprestane udivovať, v akej krásnej krajine to žijem a vždy, keď odchádzam, teším sa na chvíľu, kedy sa budem môcť vrátiť.