
Kvíz: otestujte sa, ako dobre poznáte naše veľkonočné tradície
Veľkonočné tradície pomaly ustupujú do zabudnutia. Len málokde sa dodržiavajú, pritom v minulosti mali ľudové zvyky a duchovný rozmer pri každom sviatku kľúčovú úlohu. Ako dobre sa vyznáte vo veľkonočných tradíciách na Slovensku? Viete, čo jedávali mamy našich starých mám, či aký je pôvod názov jednotlivých dní počas Veľkej noci? Otestujte sa a možno sa aj niečo zaujímavé dozviete.
Ako na to? Stačí vziať do ruky ceruzku a papier a za každú správnu odpoveď si zapísať bod (alebo pokojne hviezdičku).
1. Ako sa volá tradičný pokrm, vyrábaný z mlieka, ktorý sa zvykne na Veľkú noc konzumovať hlavne na východnom Slovensku?
a, veľkonočná hrudka
b, veľkonočný syreček
c, veľkonočná gruľa
a, veľkonočná hrudka. Ide o tradičný pokrm, vyrobený z mlieka, vajec a soli. Zvykne sa robiť na slano alebo aj na sladko. Hmota sa na záver scedí cez gázu do výslednej podoby hrudky. Pozrite si video-recept z našej série videí Cesta k tradíciám. ![]() |
2. Šibanie dievča korbáčom je zvyk, ktorý má pôvod v dávnej minulosti. Čo mal symbolizovať?
a, šibanie malo byť trestom za neposlušnosť
b, šibanie rozvinutým prútikom malo preniesť na dievčatá plodnosť, priniesť šťastie a odohnať zlo
c, šibanie pripomína Kristovo utrpenie, keď bol bičovaný
b, veľkonočné šibanie ako zvyk pochádza z predkresťanského obdobia. Šibanie prútikom malo zabezpečiť, aby ženy a dievčence boli ohybné, svieže s plodné – podobne ako prebúdzajúca sa jarná príroda. |
3. Prečo sa zelený štvrtok nazýva zelený?
a, lebo sa vtedy konzumuje niečo zelené
b, štvrtok sa nazýva zelený podľa sviežej zelene Getsemanskej záhrady, kde prišlo k zatknutiu Ježiša Krista
c, lebo kňaz má vtedy zelené rúcho na omši
b, štvrtok pred Veľkou nocou sa nazýva Zeleným štvrtok údajne podľa zelene Getsemanskej záhrady, kde bol Ježiš zatknutý vojakmi. V tento deň si kresťania pripomínajú ustanovenie eucharistie. Zvyk jesť zelené pokrmy prišiel až neskôr. Zvyknú sa jesť jedlá pripravené zo špenátu, kapusty či kelu. |
4. Jedným z tradičných zvykov, ktoré dnes už postupne vymierajú, bolo aj vynášanie Moreny. Viete, v ktorý deň sa zvykla vynášať Morena?
a, na Smrtnú nedeľu
b, na Kvetnú nedeľu
c, na Veľký piatok
a, na Smrtnú nedeľu, t. j. dva týždne pred Veľkou nocou. Zvyk symbolizoval túžbu ľudí ukončiť obdobie nadvlády zimy a privolať teplé jarné lúče. Korene má v období pred kresťanmi, kedy ľudia verili v prírodné živly ako v nadpozemské sily. Morena tu symbolizuje zimu – utopením v potoku sa na dedine lúčili so zimou. |
5. Prečo sa nazýva nedeľa počas veľkonočných sviatkov Kvetná?
a, názov je odvodený od zvyku viazať kvety do kytíc na vysoké tyče, tieto sa potom niesli na posvätenie a k procesii počas slávnostnej liturgie
b, lebo vtedy zvyčajne začínajú kvitnúť bahniatka a iné kvety
c, lebo vtedy sa v kostole rozsypávajú lupene kvetov po zemi
a, názov sviatku je odvodený od palmových ratolestí, ktorými ľud Ježiša nadšene vítal pri vstupe do Jeruzalema. Nazýva sa aj Palmová nedeľa. Slovenské pomenovanie nedele týždeň pred Veľkou nocou ako Kvetná nedeľa pochádza z toho, že v lokalitách, kde už pred Veľkou nocou kvitli jarné kvety, bol zvyk na posvätenie a k procesii počas slávnostnej liturgie niesť aj kvety. Tie boli pripravené do kytíc a naviazané na vysoké tyče. V kostoloch sa vtedy u nás svätia bahniatka. |
6. Čo je to pascha?
a) termín, ktorý sa používa u gréckokatolíkov a pravoslávnych na označenie sviatku Veľkej noci
b) koláč, ktorý sa pečie na Veľkú noc
c) latinský názov pre pokánie
a, aj b, sú správne. Pascha je tradičný veľkonočný koláč, ktorý má okrúhly tvar a býva plnený makom, alebo tvarohom. Na Slovensku sa zvykol piecť v sobotu a v nedeľu posvätiť s ďalším jedlom (hrudkou, šunkou, klobáskou, vajíčkami) v kostole. Pascha je tiež názov, ktorý sa pre Veľkú noc používa v prostredí gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. |
7. Čo sú to judáše?
a, koláče zo zapletaného kysnutého cesta, ktoré mali pripomínať povraz, na ktorom sa Judáš obesil
b, názov platidla, ktorým sa platilo v Jeruzaleme za čias Ježiša Krista
c, obradné piesne, ktoré sa spievajú na Veľký piatok v kostole
a, judáše sú tradičné zapletané koláče. Toto pašiové pečivo patrí k najstarším tradičným veľkonočným pokrmom. Zvyknú sa piecť v stredu a na Zelený štvrtok. |
8. Z koľkých prútov sa pletie veľkonočný korbáč?
a, z 8 prútov
b, z 9 prútov
c, z 15 prútov
a, z 8 prútov. Pozrite si naše video, ako sa to robí. ![]() |
9. Jedna z regionálnych tradícií v okolí Nitry bola obísť dvor štrngajúc zväzkom kľúčov. Prečo tak gazdovia robili?
a, aby zvonivým štrnganím privolali šťastie a hojnosť na celý nasledujúci rok
b, aby vyhnali zlých duchov zo svojich obydlí
c, aby zahnali hlodavce
c, gazdovia a gazdiné týmto zvykom symbolicky odháňali hlodavce od svojich obydlí, aby im neničili úrodu. |
10. Na čo sa počas Veľkej noci používajú rapkáče?
a, ohlasujú príchod jari
b, majú odplašiť škodcov z viníc
c, mali odohnať nečisté sily
c, mali odohnať nečisté sily. Tento zvyk pochádza ešte z predkresťanskej doby. Rapkáče sa používajú počas Veľkej noci od Zeleného štvrtka až do Veľkonočnej nedele. Nahrádzajú zvuk kostolných zvonov, ktoré sú počas týchto dní zviazané. |
Správne odpovede: 1 a), 2 b), 3 b), 4 a), 5 a), 6 a)
b), 7 a), 8 a), 9 c), 10 c)
8 – 10 bodov: Gratulujeme, vo veľkonočných tradíciách sa vyznáte úžasne. Snáď aj vďaka vám nevymiznú z povrchu zemského a budú si ich pamätať a ctiť aj deti našich detí.
7 – 5 bodov: Veľká noc sa vám spája s tradíciami a mnohé z nich ovládate, pri niektorých si však musíte osviežiť pamäť na internete. Nevadí, stále to môžete napraviť a najlepšie činom, nielen slovami. Skúste napríklad túto Veľkú noc upiecť tradičného veľkonočného barančeka či mazanec.
4 – 0 bodov: Ajajaj. Veľký piatok, Biela Sobota, Zelený štvrtok – všetko sa vám to pletie a máte z toho riadny guláš? Veríme, že aj vďaka tomuto kvízu ste o poznanie bohatší. A ak sa vám máli, prečítajte si aj ďalšie zaujímavosti, ktoré ste o Veľkej noci možno nevedeli.
Ako sa vám článok páčil?