7 menej známych tipov na zníženie ekologickej stopy

Zodpovedná spotreba, znižovanie ekologickej a uhlíkovej stopy, trvalá udržateľnosť, cirkulárna alebo zdieľaná ekonomika. To sú témy, ktoré nielen na Deň Zeme, ale počas celého roka čoraz viac rezonujú spoločnosťou, vyvolávajúc plamenné diskusie a strety protichodných názorov.

Popri nich sa vynára aj otázka: Má vôbec zmysel a reálny dopad aktivita jednotlivca, ak rozhodnutia na úrovni nadnárodných inštitúcií či štátu ignorujú naliehavosť potrebnej zmeny? Má zmysel prispieť svojou „kvapkou v mori?“

Slovníček pojmov Ekologická stopa - metóda, ktorá meria vplyv ľudských aktivít na planétu Zem. Možno ju vypočítať pre jednotlivca, organizáciu či štát. Meria celkové množstvo územia, potrebného na vyprodukovanie všetkého, čo ľudstvo potrebuje (energia, voda, potraviny, uskladňovanie odpadov a pod.). Férový podiel plochy Zeme na jedného človeka by bol 1,7 globálneho hektára. V súčasnosti má však priemerná ekologická stopa jedného človeka hodnotu 2,8 globálnych hektárov. Spotrebúvame teda v prepočte viac planét, než máme k dispozícii. Uhlíková stopa – tvorí podmnožinu ekologickej stopy. Vyjadruje objem emisií plynov, ktoré majú dopad na podnebie Zeme a sú spôsobené človekom. Na internete si môžete nájsť množstvo kalkulačiek, ktoré vám vypočítajú uhlíkovú stopu na základe priamych emisií. Trvalá udržateľnosť - Pod trvalo udržateľným rozvojom rozumieme koncept rozvoja ľudskej spoločnosti, pri ktorom hospodársky pokrok berie do úvahy limity životného prostredia. 6R – šesť zásad zero waste životného štýlu: Refuse – Odmietni, čo nepotrebuješ. Reduce – Zredukuj, čo skutočne potrebuješ a nemôžeš odmietnuť. Recycle – Zrecykluj, čo nemôžeš odmietnuť, zredukovať, alebo znovu použiť. Reuse – Znovu použi, čo sa dá. Repair – Čo môžeš, oprav. Rot – Zvyšok skompostuj.

Je nás veľa, ale planétu máme len jednu

Graeme Maxton vo svojej knihe Zmena alebo kolaps píše: „Počet ľudí za posledných 50 rokov rapídne stúpol a ľudstvo zaťažilo planétu takým obrovským znečistením, že dnes čelíme ekologickej kríze, ktorá rozsahom a naliehavosťou presahuje naše predstavy. Ohrozuje prežitie ľudského druhu a v nasledujúcich desaťročiach nás nečaká žiadna ružová budúcnosť.“

Na svete žije 7,79 miliardy ľudí. Ale Zem je len jedna. A hrozí, že ak sa k nej budeme správať tak, ako doteraz, ničivé dôsledky už nebudeme sledovať len v hollywoodskych filmoch, ale zažijeme ich na vlastnej koži. Napokon, dlhšie trvajúce suchá, extrémne horúčavy, prívalové dažde a následné povodne, pokles zásob pitnej vody a ďalšie nepriaznivé dôsledky klimatickej krízy sledujeme na Slovensku už dnes.

Nemôžeme čakať so založenými rukami. Uvedomujeme si, že nezodpovedná spotreba je len časťou komplexnejšieho problému, ktorý potrebuje hlavne riešenia „zhora.“ No na druhej strane aj my, jednotlivci, máme ako občania a spotrebitelia veľkú silu.

Keby Európania dokázali znížiť svoju celkovú spotrebu len o 10 %, malo by to obrovský vplyv na mnohé z najviac znečisťujúcich odvetví.

graeme Maxton

7 tipov na zníženie ekologickej stopy pre pokročilých

Dnes už našťastie čoraz viac ľudí separuje odpad, nosí si do obchodu plátenné tašky, kupuje lokálne potraviny a preferuje ekologickejšie spôsoby dopravy. Ako sa posunúť, keď už istú úroveň eko-gramotnosti máme? V spolupráci s projektom Čierna labuť vám prinášame tieto menej známe tipy, ako ešte viac znížiť svoju ekologickú stopu.

1. Zoomujte bez kamery a znížte rozlíšenie prenášaného videa.

Množstvo emisií skleníkových plynov z dochádzania do práce či lietania na konferencie počas pandémie síce pokleslo, narástla však úroveň emisií spôsobených prevádzkou internetu. Tie vieme ovplyvniť veľmi jednoducho – znížením množstva dát, ktoré cez internet prenášame. Porada s kolegami, kde nemáme zapnutú kameru, ale iba zvuk, ušetrí až 96 % emisií CO₂. Pomôže tiež zníženie kvality prenášaného videa pri pozeraní seriálov či filmov. A samozrejme, vypínanie všetkého, čo skutočne nepotrebujeme, či už je to video pesničky na YouTube hrajúcej v pozadí alebo aj samotný počítač v čase, keď ho nepoužívame.

2. Pri kúpe auta uprednostnite menšie.

Potrebujete používať auto? Čím menšie, tým lepšie. Kým pred rokmi si len tí najmajetnejší mohli dovoliť kúpu veľkého, ťažkého terénneho auta a používať ho na prepravu po meste, s rastúcou efektivitou motorov a zapájaním hybridných pohonov sa SUV stali dostupnými aj širokým masám. Dnes sú najpredávanejšími typmi áut. Svojou vyššou váhou a väčším odporom vzduchu a kolies však spôsobujú, že ich spotreba je vyššia ako u iných, menších či ľahších modeloch. Zvyšujúca sa efektivita tak nepriamo spôsobila nárast spotreby. Len 13 % SUV sa pritom niekedy za svoj život vyberie aj do terénu.

3. Vetrajte nárazovo.

Aj počas vykurovacej sezóny je dôležité v byte či kancelárii zabezpečiť prísun čerstvého vzduchu. Ak však nechceme plytvať teplom, vetrať by sme mali nárazovo, otvorením okien dokorán na krátky čas. Takéto vetranie vám v priestore nespôsobí väčšie ochladenie, ako keď otvoríte iba vetračku, práve naopak. Vzduch sa rýchlo vymení, ale priestor a jeho zariadenie nestihne ochladnúť, preto teplota nepoklesne tak, ako pri pomalom a dlhom vetraní.

4. Znížte spotrebu mäsa a živočíšnych produktov.

Veľmi efektívny spôsob, ako zmenšiť svoju ekologickú stopu, je minimalizovať konzumáciu mäsa, mliečnych výrobkov a vajec. Prevádzka intenzívnych veľkochovov má veľký vplyv na životné prostredie, keďže emisie metánu z chovu dobytka a masívne poľnohospodárstvo pre pestovanie zvieracieho krmiva prispievajú ku zmene klímy. A to ešte nehovoríme o zbytočnom utrpení zvierat. Jednoducho, čím menej živočíšnych produktov spotrebujete, tým menší bude váš dopad na životné prostredie.

Čím nahradiť mäso v strave? Jedzte napríklad viac šošovice! Šošovica je jednou z najnízkouhlí­kovejších potravín. Nepotrebuje žiadne hnojivá na báze fosílnych palív ani špeciálne zavlažovanie. Kým celému procesu vypestovania 1 kilogramu šošovice zodpovedá 0,9 kg emisií CO₂, v prípade rovnakého množstva napr. kuracieho mäsa je to 6,9 kg emisií a bravčového dokonca až 12,1 kg! Podľa FAO je práve živočíšna výroba zodpovedná za 14,5 % celosvetovo vyprodukovaných emisií ročne, čo je viac ako všetka doprava dokopy.

5. Zamyslite sa, akú stopu chcete na svete zanechať po smrti.

Nie je cintorín ako cintorín a pohreb ako pohreb. Drahé náhrobné kamene z exotických krajín, umelé nerecyklovateľné ozdoby – to je bežná podoba slovenských cintorínov. Dá sa to robiť aj inak, v súlade s prírodou, napríklad na našom prvom slovenskom prírodnom cintoríne Záhrada spomienok.

6. Mažte nepotrebné e‑maily.

Životné prostredie môžete šetriť aj tým, že si budete pravidelne čistiť e‑mailovú schránku od nepotrebných e‑mailov, reklám a spamov a odhlásite sa z nadbytočných e‑mailingov. Aj ukladanie e‑mailov totiž zanecháva uhlíkovú stopu a spotrebúva elektrickú energiu. S používaním internetu sú spojené až 4% emisií skleníkových plynov. Zvážte aj odosielanie mailov. Ak by každý používateľ neposlal jeden zbytočný mail denne, uhlík v ovzduší by mohol klesnúť až o 16 tisíc ton ročne. Obzvlášť zbytočné sú jednoslovné maily alebo „preposielavačky“ s bezvýznamným obsahom, ktorý slúži len na pobavenie adresáta.

7. Zahĺbte sa.

Nájdite si čas, vezmite si pero, papier, podložku a vyjdite von. Pohodlne sa usaďte pod stromom. Zamyslite sa. Skúste napísať odpovede na otázky: Kedy sa cítim šťastne? Čo a kedy ma robí šťastným? Kto a kedy ma robí šťastným? Ako často potrebujem kupovať, aby som sa cítil naplnený/naplnená? Čo ma naozaj napĺňa? Čomu chcem venovať svoju energiu, čas a prečo? Vyberavý minimalizmus nie je o ukrajovaní si z pôžitkov, je to o možnosti plne si vychutnať to, čo je v živote dôležité.

Ako to vidia greenfluenceri Ako sa posunúť, keď už istú základnú úroveň „eko-gramotnosti“ máme a chceme urobiť ešte niečo naviac pre svoju planétu? Na čom sa napríklad ešte Vy osobne chystáte popracovať? Michal Sabo, greenfluencer, iniciátor petície Klíma ťa potrebuje Vždy je priestor na zlepšenie. Minule som v mojom obľúbenom podcaste (Green Dreamer) počul myšlienku – absolútna dokonalosť je návrat do jaskyne, tam, kde sa to všetko začalo. To je však nereálne a preto je našou úlohou konštantné zlepšovanie sa. Úprimne si však myslím, že najlepšie je neporovnávať sa. Nie je cieľom robiť veci lepšie ako Denisa, byť viac eko než Marek, prebrať Zuzke žezlo ministerky udržateľnosti, či poraziť v množstve vyprodukovaného kompostu susedu z tretieho. Rovnako podľa mňa nie je OK ten súčasný fenomén shamingu, ktorý sa šíri sociálnymi sieťami, kde sa ľudia obviňujú z toho, kto v oddelení environmentálnej zodpovednosti podvádza, klame, či je pozér alebo pozérka. Už len to základné vedomie, že človek chce byť súčasťou zmeny, je chvályhodné. Tu nie je priestor na súťaž a predháňanie sa. Keď si uvedomíme, koľko ľudí dovedna nerobí doslovne nič. Iba z rukáva vytiahnem náhodný ilustračný fakt – na Slovensku triedime iba tretinu odpadu. O akých heroických výkonoch hŕstky jednotlivcov sa tu chceme potom rozprávať, keď ako spoločnosť zlyhávame v takej elementárnej disciplíne? A áno, vnímam to aj ako moje zlyhanie, keďže odpadové hospodárstvo je jednou z mojich tém. Jakub Filo, novinár a spisovateľ, venujúci sa témam životného prostredia Okrem úplne klasických činností ako snaha o separovanie odpadu, zníženie nakupovania plastových obalov (ale nenakupujem úplne bežne v bezobalových obchodoch) je mojou hlavnou oblasťou uvažovania znižovanie uhlíkovej stopy. Keďže ako hlavný ekologický problém súčasnosti vnímam klimatickú zmenu, snažím sa znižovať svoju uhlíkovú stopu. Keďže hlavnými štyrmi oblasťami, ktoré dokáže človek najviac ovplyvniť je – doprava autom, doprava lietadlom, energetická efektívnosť domácnosti a stravovanie, je to v tejto oblasti. Výrazne som obmedzil jazdu autom, posledné roky sa po meste presúvam na bicykli alebo MHD, posledný rok výlučne na bicykli. Auto stále ešte mám, ale využívam ho obmedzene. Snažím sa uvažovať nad svojou mobilitou pri dlhých cestách, uvidíme, ako sa to zrazí s realitou po odoznení pandémie. Snažím sa znižovať objem svojich spotrebičov – nemáme napríklad sušičku na oblečenie, neuvažujeme nad klimatizáciou. Aj keď som v minulosti bol niekoľko rokov vegetariánom, v súčasnosti ním nie som. A práve v tejto oblasti vidím svoje rezervy. Netvrdím, že nevyhnutne každý musí prejsť na absolútne rastlinnú stravu, ale znižovanie spotreby mäsa a zároveň znižovanie odpadu z potravín dokáže výrazne znížiť osobnú uhlíkovú stopu.

Od zodpovednej spotreby k zodpovednému občianstvu

Tvrdiť, že zodpovedná spotreba jednotlivcov spasí svet a sama o sebe pribrzdí následky klimatickej krízy, by asi nebolo správne. Zodpovedná spotreba je dôležitá, ale je potrebný je aj tlak na vyvodenie politickej zodpovednosti za rozhodnutia, vplývajúce na stav životného prostredia.

Naštartujte zmenu Keď zmeníme svoje myslenie a začneme meniť aj svoje denné zvyky v prospech udržateľného spôsobu života, dá to zabrať. Musíme sa vzdať svojho pohodlia, odrieknuť si niektoré pôžitky. Ktorá zo zmien bola pre vás osobne najťažšia? Čo vám táto zmena dala? Michal Sabo, greenfluencer, iniciátor petície Klíma ťa potrebuje Opravím Vás, ak dovolíte. Nedá to zabrať. Pri všetkej úcte – žiť udržateľnejší, striedmejší život nie je obeta, trýzeň, ani mučenie. Žijem nie udržateľne, ale udržateľnejšie už viac ako štyri roky a nemám pocit, že krvácam, lebo som vyslovil ortieľ nad svojim pohodlím. Zbavil som sa väčšej časti šatníka, nakupujem v sekáčoch, bol som vegetariánom, som vegánom, jazdím mestskou hromadnou dopravou, pri lepšom počasí na bicykli, kráčam trošku viacej, keď som na elektromobile a nechávam ho nabíjať sa vo verejnej dobíjacej stanici. A tak ďalej, a tak podobne… Keď sa na to celé pozriem z ekonomického hľadiska, za posledné štyri roky sa mi darilo šetriť tak, ako nikdy predtým. A tu chcem podčiarknuť, že žiť udržateľne neznamená, že treba nakupovať napríklad výhradne organic, bio, raw, fair-trade potraviny. Žiť udržateľne znamená napríklad šošovicový prívarok na večeru. Výrobná cena: jedno euro. Čo mi táto zmena dala? Viac ušetrených peňazí, viac času pre seba, spomalenie. Vážim si to, čo mám. Vážim si seba. Chcem to najlepšie pre seba, pre svoje okolie, pre prírodu. Jakub Filo, novinár a spisovateľ, venujúci sa témam životného prostredia Snažím sa to nevnímať ako „odriekanie si pôžitkov“ ale ako „spôsob života“. Musím však transparentne povedať, že v prvom rade očakávam zásadnú zmenu verejných politík, ktoré umožnia jednotlivcom jednoduchšie meniť svoje návyky. Keď chceme ľudí dostať z áut, musíme mať kvalitnú a dostupnú alternatívnu dopravu – MHD, vlaky, alebo cyklistické cesty. Keď chceme znížiť objem odpadu, musíme vytvoriť dostupný a zrozumiteľný systém cirkulárnej ekonomiky. Keď chceme znížiť objem leteckej dopravy, musíme vytvoriť fyzicky, a podľa možnosti aj ekonomicky, dostupnú sieť vlakovej dopravy. Atď. A v tomto smere, napriek rozšafným rečiam politikov, je stále vidieť obrovské medzery. Preto si myslím, že nie je férové očakávať od ľudí, že sa pôjdu doslova zblázniť za trvalo udržateľným životom, budú trpieť depresiami na jednej strane z toho, aké to je náročné a čo si musia upierať, na druhej strane z toho, aký to má minimálny dopad na skutočné ekologické problémy, a pritom štát a politici, ktorí sú na to volení a nakladajú so širokou škálou zdrojov, nebudú vytvárať podmienky, aby ľuďom umožnili sa správať skutočne ekologicky. A preto si myslím, že táto zmena je pre mňa najťažšia – ako pristúpiť k tomu, aby som aj z pozície bežného občana, začal vyvíjať tlak na politikov, aby konečne začali robiť zásadné systémové zmeny na to, aby sme všetci mohli skutočne žiť ekologickejšie?

Čo ešte môžeme ako občania urobiť?

• zúčastňovať sa na mestských zasadnutiach a sledovať lokálnu politiku
• klásť otázky mestským poslancom – napr. o tom, ako plánujú znižovať uhlíkovú stopu obce či mesta
• sledovať politické rozhodnutia, týkajúce sa energetiky a poľnohospodárstva
• protestovať: napríklad online, zapojením sa do petícií alebo aj fyzicky, samozrejme, pokojne a nenásilne
• spolupracovať s aktivistami, členmi združení a voličmi a žiadať potrebné reformy
• vystupovať proti využívaniu energie z neobnoviteľných zdrojov

Na záver máme pre vás ešte jeden tip: Ak sa radi posúvate v udržateľnom spôsobe života vpred, určite vám nie je ľahostajné, ako nakladáte s odpadom. Urobte si tento kvíz a otestujte sa, ako ste na tom s vedomosťami o triedení odpadu. Podarí sa vám získať všetkých 10 bodov?

Kvíz? Idem na to!