Keď nevládzeš, pokračuj. Ako kancelárska krysa na púť do Santiaga de Compostela šla

Ľudia z celého sveta majú pre absolvovanie Svätojakubskej púte rôzne dôvody. Pre niekoho je to duchovný či cestovateľský zážitok, pre iného výzva posunúť svoje fyzické limity či spôsob, ako na pár dní uniknúť od hektického spôsobu života. Cieľ putovania je vždy ten istý: Santiago de Compostela.

Ja som sa do tohto netradičného dobrodružstva zamilovala najprv len tak jedným okom vďaka záplave neodolateľných fotografií a blogov na internete a potom (po zhliadnutí filmu The Way) úplne z celého srdca. Do Santiaga de Compostela som sa spolu s manželom vybrala v máji 2023 a aj keď som prešla len posledných 100 km, bola to tak príjemná ochutnávka, že si v budúcnosti určite prídem ešte po repete. Rada vám svoju cestu do najznámejšieho kresťanského pútnického miesta krok za krokom priblížim.

Čo na tom Santiagu de Compostela všetci vidia?

Pre kontext sa treba ponoriť trochu do histórie. Ak nie ste jej fanúšikom, rovno celý tento dlhý odsek preskočte. Putovanie do Santiaga de Compostela má dlhú a bohatú tradíciu, ktorá siaha až do 9. storočia. Legenda hovorí, že v Santiagu de Compostela sa nachádza hrob svätého Jakuba, jedného z prvých apoštolov Ježiša Krista. Zostatky jeho tela boli objavené v roku 813 na mieste, kde neskôr vyrástla katedrála sv. Jakuba.

Zaujímavé je, že ani legendy sa celkom presne nezhodujú v tom, ako sa pozostatky Jakubovho tela dostali do Španielska.

Jedna legenda hovorí, že apoštolovo telo bolo po smrti uložené v Jeruzaleme, odkiaľ sa okolo roku 70 dostalo na Sinaj na miesto, na ktorom dnes stojí známy Kláštor svätej Kataríny. Keď bolo miesto pohrebu ohrozené Saracénmi, preniesli ich v 8. storočí kresťanskí pútnici do Španielska. Miestom ich prvého uloženia bolo malé mesto Padrón. O storočie neskôr bola hrobka objavená. Ostatky vybrali a uložili ich v neďaleko postavenej kaplnke, na mieste, ktoré nazvali Santiago.

Iná legenda však hovorí, že Jakub sa vydal hlásať evanjelium do Španielska, no zjavenie panny Márie ho povolalo vrátiť sa späť do Jeruzalema. Tam zomrel mučeníckou smrťou, po ktorej jeho učeníci naložili telo na loďku a pustili ju na more, aby telo nebolo zneuctené. Anjeli potom sprevádzali loďku cez celé Stredozemné more, až ju doviedli k španielskemu pobrežiu. Telo našli španielski učeníci a pochovali ho na mieste, kde dnes stojí Santiago de Compostela.

Hoci legendy nie sú jednotné, faktom je, že po spomínanom objave sa toto sväté miesto stalo jedným z najvýznamnejších pútnických ciest v kresťanskej tradícii. Pozdĺž cesty boli postupne zriaďované kostoly a kláštory so svätými relikviami. Putovanie sa stalo symbolom duchovného hľadania, odčinenia hriechov a osobnej transformácie.

Od stredoveku až po dobu digitálnu

V 11. – 12. storočí nabralo putovanie na popularite a malo naozaj očistný význam. Pútnici sa na cestu pripravili základným vybavením, ktoré bolo skromné: zahŕňalo palicu, čutoru a svätojakubskú mušľu. Keďže si boli vedomí toho, že počas náročnej cesty môžu aj dokonať, niektorí z nich pre istotu spísali záveť. Vrcholom púte bola účasť na obradoch a ceremóniáloch v bazilike v Santiagu de Compostela. Putovanie vtedy bolo naozaj náročné a trvalo aj niekoľko mesiacov. Podľa legendy sa končilo okúpaním v mori na konci sveta a spálením plášťa. Otázku, prečo pálili pútnici svoj plášť, netreba veľmi rozoberať, stačí, keď si prestavíte, v akom stave by boli vaše ponožky po mesiaci na cestách…

V stredoveku začali vznikať prvé ubytovne, ktoré mali poskytnúť útočisko a podporu pútnikom. Cesta sa stala miestom stretávania kultúr a obchodu. Počas tohto obdobia vznikla aj kniha s názvom „Codex Calixtinus“, ktorá obsahovala informácie o Ceste svätého Jakuba a slúžila ako sprievodca pre pútnikov. Obsahovala aj liturgické texty, žalmy a modlitby sa skladala sa z piatich kníh. Stovka dobových, hlavne neskorších kópií sa zachovala dodnes.

V 16. a 17. storočí, počas reformácie a politickej nestability, popularita putovania do Santiaga de Compostela klesla. V 19. storočí sa však začal záujem o túto cestu obnovovať a vznikla prvá organizovaná púť. V 20. storočí sa putovanie začalo stávať populárnym aj pre neveriacich a ľudí hľadajúcich dobrodružstvo a duchovný rast. V súčasnosti je Cesta svätého Jakuba jednou z najznámejších a najpopulárnejších pútnických ciest na svete. Vďaka internetu, rôznym aplikáciám a online navigácii je riešenie základnej logistiky presunov, jedla a pitia jednoduchšie než kedykoľvek predtým. A samozrejme, ako to už býva, na pôvodne čisto duchovný zážitok sa nabalila aj vlna komercie, pretože pozdĺž trasy je dobre živený turistický ruch.

Na druhej strane, ak by ste si mali vybrať, či putovať mesiac bez istoty prístrešku a na konci cesty páliť svoje háby alebo mať vopred zaistené všetky potreby a na konci cesty batoh plný suvenírov, čo by ste si vybrali?

300 tisíc pútnikov ročne

Boom putovania do Santiaga de Compostela tak, ako ho poznáme dnes, nastal po publikovaní známeho Coelhovo bestselleru Pútnik z Compostely. Barbarsky sa priznám, nečítala som ho, no kniha má dnes veľmi silného konkurenta aj vo forme obsahu na sociálnych sieťach či videách. Púť spopularizovalo aj niekoľko filmov, medzi ktorými je najznámejší film Púť (The Way). Nakrútil ho Emilio Estevez a hrá v ňom jeho otec Martin Sheen. Film veľmi civilne a najmä bez pátosu zobrazuje partiu 4 pútnikov, ktorých dala dokopy náhoda. Každý si po ceste nesie svojho vlastného „kostlivca“ z minulosti, ale dramatický happy end na konci sa nekoná. Do tohto filmu som sa zamilovala, videla som ho trikrát a bez hanby priznám, že k ceste inšpiroval aj mňa.

Dnes je púť natoľko populárna, že do Santiaga dorazí okolo 300 000 pútnikov ročne. Takto nejako to vyzeralo pred katedrálou sv. Jakuba v jednu májovú sobotu, kedy sme do Santiaga de Compostela dorazili aj my. Námestie je plné pútnikov s batohmi, bicyklami, vo väčších či menších skupinkách. Všetci si užívajú prítomný okamih a nechávajú sa vyfotiť, alebo len tak posedávajú na zemi. A potom vojdú do katedrály, ktorá svojou výzdobou ohromuje. Denne sa v nej konajú sväté omše pre pútnikov, známe magickým rituálom s obrovským, 60 kg vážiacim kadidlom, ktoré sa húpe cez celú chrámovú loď. Videla som, je to určite zážitok. Ale nechcela by som, aby sa urvalo z lana a pristalo mi na hlave. Bol by to možno „posvätný,“ ale nie veľmi príjemný koniec cesty.

Aké trasy vedú do Santiaga de Compostela?

Putovanie do Santiaga de Compostela sa počas stredoveku vyvíjalo a vytvorili sa rôzne trasy pre pútnikov z celého Európskeho kontinentu. Najznámejšou cestou sa stala Francúzska cesta (Camino Francés), ktorá začína vo Francúzsku, v meste Saint Jean Pied de Port, a pokračuje cez Pyreneje a cez celé Španielsko.

Pútnici, ktorým sa po španielsky hovorí peregrinos, často absolvujú cestu peši, ale niektorí ju podstupujú aj na koni alebo na bicykli. Ak idete peši, mali by ste absolvovať minimálne 100 km, ak idete na bicykli, 200 km. Za celú cestu som videla stovky peších, desiatky cyklistov, ale priznám sa, že na koni nikoho.

Pre pútnikov zo Slovenska je najdostupnejšia, resp. logisticky najjednoduchšia Portugalská cesta. Začiatok v tomto prípade predstavujú mestá Porto alebo Lisabon, kam sa dá poľahky dostať letecky z Viedne. Na prejdenie trasy z Porta až do Santiaga potrebujete okolo dvoch týždňov. Ak máte k dispozícii len týždeň dovolenky, môžete sa z Porta zaviesť vlakom do mesta Vigo, odkiaľ absolvujete posledných 100 km cesty. Toto bola práve naša voľba. Prejsť posledných 100 km trasy peši je podmienkou pre získanie potvrdenia o vykonaní púte – tzv. Compostely, ktorá je vydávaná v latinčine.

Akými trasami sa dá dostať do cieľa? Toto sú tie najznámejšie:

Francúzska cesta (Camino Francés): Táto trasa je najznámejšou a najfrekventovanejšou trasou. Začína v meste Saint Jean Pied de Port vo Francúzsku a pokračuje cez Pyreneje a cez celé Španielsko. Je to trasa dlhá približne 800 km, ktorá zvyčajne trvá približne 30 až 35 dní a prechádza rôznymi ikonickými miestami, ako sú Pamplona, ​​León a Burgos. Francúzskou cestou sa do Santiaga de Compostela vydáva väčšina pútnikov. Je relatívne nenáročná, bez výrazných prevýšení.

Severná cesta (Camino del Norte): Táto trasa sa nachádza na pobreží severného Španielska a ponúka nádherné výhľady na Atlantický oceán. Je známa svojimi strmými úsekmi a krásnou prírodou. Začína sa v meste Irún a pripája sa na Francúzsku cestu v Palas de Rei alebo v Arzúe. Prechádza mestami ako San Sebastián, ​​Bilbao a Gijón. Meria približne 825 km a jej prechod trvá v závislosti od fyzickej kondície 4–5 týždňov. Ak by som si mohla ešte raz vybrať, chcela by som prejsť Camino práve touto trasou.

Portugalská cesta (Caminho Português): Táto trasa sa začína v rôznych miestach v Portugalsku, najčastejšie v Lisabone alebo v meste Porto, a pokračuje cez severné Portugalsko a španielsky región Galícia. Je to druhá najfrekventovanejšia trasa po Francúzskej ceste. Prechádza mestami ako Barcelos, Ponte de Lima a Tui. Spirituálny variant tejto trasy sa v meste Pontevedra odpája od centrálnej portugalskej trasy a vedie k pobrežiu do mesta Vilanova de Arousa, odkiaľ sa dá člnom preplaviť až do Padrónu. Táto plavba sa tiež nazýva Via Crucis – cesta krížov, pretože počas plavby uvidíte 12 krížov a je príjemným spestrením pešieho putovania. Touto spirituálnou trasou som sa vydala aj ja.

Španielska cesta (Camino Andalusian alebo tie Via de la Plata)

Španielska trasa vedie od Sevilly v Andalúzii smerom hore na sever. Medzi pútnikmi nie je veľmi využívaná, je však veľmi dobre značená. Prechádza nenáročným terénom, miestami väčšími mestami, kde môže byť ťažšie sa zorientovať. Trasu je ideálne absolvovať na jeseň, pretože budete mať možnosť pozorovať vtáky, ktoré migrujú zo severu na juh. Naopak v lete je pre úmorné horúčavy panujúce v Španielsku nevhodná. Etapy sú pomerne dlhé a dostupnosť zariadení pre pútnikov je menšia. Trasa meria šialených 1000 km.

Camino Primitivo

Camino Primitivo je jedna z najstarších pútnických ciest a považuje sa za najnáročnejšiu z hľadiska terénu. Je to cesta, ktorú údajne prešiel sám svätý Jakub. Začína vo meste Oviedo v severnom Španielsku a pokračuje cez horské oblasti Astúrie a Galície, prechádzajúc nádhernou prírodou, údoliami a pohoriami. Mnohí pútnici ju vyhľadávajú práve pre fyzickú náročnosť, jedinečné a odľahlé prostredie. Môže to byť fajn varianta pre ozajstných dobrodruhov.

Camino Finisterre

Camino Finisterre je jedinečná cesta zo Santiaga de Compostela na mys Fisterra. Praví „fajnšmekri“ končia púť až tu, prípadne si odskočia na toto miesto aspoň autobusom či požičaným autom ako na fakultatívny výlet. Magické miesto s majákom ponúka výhľady na rozbúrený atlantický oceán. Cesta na koniec sveta trvá zo Santiaga de Compostela peši 4–6 dni, absolvovať ju však môžete aj Flixbusom alebo súkromnými spoločnosťami, ktoré vás tam vezmú zo Santiaga de Compostela „na otočku.“ Takýto výlet si jednoducho zakúpite aj cez TripAdvisor alebo sa stačí nechať osloviť pouličnými predajcami v Santiagu, ktorí vám budú ponúkať lístky na výlet na každom kroku.

Do Santiaga de Compostela vedie viacero európskych trás, toto sú však tie najznámejšie. Neskôr v článku sa budem venovať aj Svätojakubskej ceste zo Slovenska, ktorá ešte nie je veľmi známa, ale možno časom bude konkurovať aj najdlhšiemu pešiemu prechodu na Slovensku – Ceste SNP.

Kedy je najvhodnejšie obdobie na Camino de Santiago?

Moja osobná rada: nelezte tam v lete! Pre putovanie do Santiaga de Compostela sú najvhodnejšími ročnými obdobiami jar a jeseň, teda mesiace máj, jún a potom september a október. Prečo? V čase nášho putovania bolo začiatkom mája v Galícii 17 – 23°C, pri chôdzi takmer celý deň po slnku však bolo pocitovo 28 a viac. Neviem si predstaviť ísť 20–35 km denne v horúcom lete, kedy sa teploty v Španielsku šplhajú k štyridsiatkam. Problémom môžu byť vtedy aj letné búrky z horúčavy, ktoré vedia poriadne skomplikovať cestu.

My sme absolvovali pešiu púť začiatkom mája, pričom sme využili májové sviatky a predĺžené víkendy. Túto voľbu si neviem vynachváliť. Nielenže sme ušetrili deň dovolenky, ale aj príroda bola v Španielsku začiatkom mája úžasná – všetko kvitlo, zelenalo sa, bujnelo. Neustále som fotila. Výlet do Santiaga by sme mohli pokojne premenovať na „50 odtieňov zelenej.“ Španielsky vidiek nás vítal zelenými vinohradmi a zakvitnutými lúkami, v záhradách dozrievali pomaranče a citrónovníky.

Podľa mušle a topánok spoznáš pútnika

Jednou z najúžasnejších vecí na putovaní do Santiaga je, že ste automaticky súčasťou širšej komunity. To, že máte pred sebou pútnika, signalizuje neoficiálny symbol púte: mušľa hrebenatka, ktorú si putujúci pripevňujú na batoh.

My sme na ceste stretli mladých, ľudí v strednom veku i prešedivelé dámy a pánov, ktorí kondične v ničom nezaostávali. Stačila mušľa na batohu a vedeli sme, že „sme v tom spolu.“ Je úplne bežné, že večer pri pive kecáte s ľuďmi, ktorých ste pred 5 minútami ešte nepoznali. Ale i to, že sa uchýlite každý do svojej bubliny a vychutnávate si cestu osamote. Ďalším poznávacím znakom sú otlaky resp. náplaste na nohách. Čím viac náplastí, tým viac kilometrov za sebou.

Mušľu hrebenatku kúpite pozdĺž trasy na každom kroku, ale nikde nie je povedané, že ju musíte nutne kupovať. Postačí vám aj doma prevŕtaná a na motúzik pripevnená mušľa z dovolenky. Ak chcete mať parádnu hrebenatku so slovenským znakom, odporúčam objednať si ju online. Ja som práve takúto nosila na batohu hrdo celé camino. So slovenským znakom som tam bola jediná.

Credencial náš každodenný daj nám dnes

Oficiálnym preukazom pútnika je pútnický credencial, teda pas pútnika, do ktorého počas cesty zbierate pečiatky z rôznych záchytných bodov. Pas vám opečiatkujú v kostoloch a informačných turistických centrách, ale tiež v kaviarňach, reštauráciách a ubytovacích zariadeniach. Ideálne by ste mali mať minimálne dve pečiatky každý deň, ktoré dokladujú váš príchod do daného mesta a aj ranný odchod. Pečiatok môžete mať samozrejme aj viac. Credencial slúži na to, aby ste v Santiagu de Compostela mohli získať oficiálny dokument o absolvovaní púte – takzvanú „Compostelu“. Je zároveň peknou pamiatkou.

Španielsky credencial môžete získať buď v turistických informačných kanceláriách pozdĺž trasy alebo si môžete objednať slovenský credencial. Je rovnocenný so španielskym či inými európskymi credencialmi a nemusíte sa báť, že by vám ho po príchode do pútnickej kancelárie v Santiagu de Compostela neuznali. Je navyše veľmi pekný a nám sa po ceste stalo, že si ho predavač suvenírov aj fotil, pretože podobný nikde nevidel. Nuž, je čas na osvetu!

Odporúčam vziať si na cestu ľadvinku alebo inú náprsnú kapsičku a mať credencial pri sebe, nie vzadu v batohu. Budete ho totiž vyťahovať veľmi často.

Camino de Santiago a ubytovanie

Počas putovania do Santiaga de Compostela máte viacero možností, kde sa ubytovať. Môžete prespávať v súkromných penziónoch a hoteloch ako bežný turista alebo v lacnejších turistických ubytovniach, ktoré slúžia výhradne pútnikom – tzv. alberque. Alberque sú rôznej kvality a cenovej úrovne a ponúkajú základné ubytovanie v zdieľaných izbách so spoločným sociálnym zariadením. Ako hostely. Niektoré ponúkajú trochu intímnejšiu atmosféru s oddelením lôžok, inde sa môžete stretnúť s poschodovými posteľami husto naskladanými vedľa seba, ktoré naša spolupútnička Aneta príznačne označila ako „chráparne.“ Mať tak ešte raz 25, nebojím sa voliť albergy, pretože sa tu určite dáte do reči so skvelými ľuďmi a celé je to proste ako návrat do školských čias na internát. My sme si nakombinovali oba typy ubytovania.

Ubytovanie v alberque stojí približne od 12 do 18 eur za lôžko, ak ste v izbe viacerí. Za penzión sme dali do 25 € na lôžko, 2 x sme rozpočet prekročili, keď nebolo na výber. Na porovnanie izba v súkromnej rustikálnej vile a zdieľaná izba v alberque.

Alberque majú vlastné pravidlá - môžete v nich stráviť len jednu noc, ubytovať sa môžete po 12:00 a opustiť ubytovanie musíte ráno najneskôr do 9:00 h. Preukazujete sa v nich credenciálom, ktorý si hneď po príchode dávate opečiatkovať. Je nutné dodržiavať čistotu a večer rešpektovať súkromie a nočný oddych ostatných. Na bujaré nočné párty teda zabudnite, aj tak sa všetci stretnete niekde v meste na večeri a pri pive. Povinnou výbavou do alberque sú štuple do uší a určite si nezabudnite vziať aj papuče alebo šľapky, do ktorých sa prezujete a poslúžia vám aj ako obuv do sprchy.

Výhodou alberque je, že väčšinou majú aj práčku, kde si môžete špinavé veci každý deň oprať a vysušiť. Prípadne môžete využiť práčovne, na ktoré po ceste určite natrafíte.

Ako si rozplánovať cestu do Santiaga de Compostela?

Na internete nájdete niekoľko portálov, ktoré rozoberajú jednotlivé trasy do Santiaga de Compostela. Podrobný itinerár s popisom jednotlivých etáp nájdete napríklad na:

• www.santiagoways.com
• mobilná aplikácia Camino Ninja - appka, kde nájdete všetky potrebné informácie vrátane dĺžky trás, až po ubytovania s kontaktami
• https://www.pilgrim.es/en/routes/

Odporúčané denné etapy sú všade plus mínus to isté. Aj tak sa podľa mňa nevyhnete bádaniu v Google mapách, s pomocou ktorých sa mi celá cesta vrátane ubytovania plánovala najlepšie.

Orientácia a navigácia

Cesta do Santiaga de Compostela je na značená žltými turistickými značkami so symbolom mušle alebo obyčajnými žltými šípkami nastriekanými na chodníku či betónových stĺpoch. Niekde je značenie pomerne dobré, inde však biedne. Nám sa stalo, že pri štarte v meste Vigo sme takmer zablúdili, takže rozhodne odporúčam uložiť si trasu do mobilnej navigácie a nespoliehať sa len na značky.

Čím bližšie k Santiagu budete, tým viac pútnikov budete stretávať a potom je už cesta jednoduchšia, lebo kráčate v menších či väčších rozostupoch za sebou.

Na orientáciu a navigáciu vám poslúži aplikácia Camino.ninja.app. Môžete si z nej zvoliť trasu, ktorú chcete ísť a aplikácia vám ukáže všetky ubytovanie, reštaurácie, lekárne či potraviny. A samozrejme, je v nej navigácia s mapou, podľa ktorej kontrolujete, či ste na dobrej ceste.

S kilometrami to neprepísknite

Trasu si rozložte tak, že si dáte nejaký rozumný strop v počte kilometrov, ktorý ste za deň schopní prejsť. Itineráre sú robené rozumne, tak, aby denné etapy boli v dĺžke približne od 15 do 30 km. Neskúšajte sa hrať na hrdinov a plánovať si každý deň 30 km. Reálne sa totiž nachodíte viac, než je oficiálna trasa – tam zájdete do chrámu, tam do supermarketu, večer do reštaurácie. Kilometre sa nazbierajú aj pomimo.

My sme za deň prešli 20–30 km a ak sa to blížilo k tridsiatke, mali sme toho už naozaj po krk. Viackrát som bola ku koncu trasy nútená prezuť sa do sandálov, lebo nohy vám pri chôdzi trochu opuchnú. Ako úžasná úľava padlo namočiť si ich napr. do jazierka či potoka, ktorý sme mali po ceste. Takže radšej plánujte opatrne, lebo budete vzývať všetkých svätých od bolesti.

Moja rada č. 1.: Ak pôjdete 14 dní po sebe, nič sa nestane, ak si jeden deň naplánujete aj oddychový, určený na regeneráciu. Pozriete si aspoň mesto, vychutnáte si obchody, jedlo a oddych. My sme tak spravili v Padróne.

Moja rada č. 2: Ak ste v živote neprešli ani 10 km trasu, najprv si to prosím vyskúšajte a až potom kupujte letenky.

Ako riešiť jedlo?

Jedlo budete riešiť priebežne po ceste, žiadne obavy z nedostatku príležitostí na doplnenie zásob… Španieli majú obchody otvorené po 9:00 h, takže raňajky je lepšie kúpiť si v potravinách deň vopred, pretože z ubytovne budete vyrážať skoro ráno. Obed si dáte po ceste a s večerou je to takto: Španielsko ešte stále nezrušilo poobednú siestu, ktorá trvá zvyčajne od 14:00 do 17:00 alebo 18:00 h. Je možné, že v čase, kedy ste zvyknutí večerať, sa v španielskych reštauráciách dostanete akurát k sendvičom a jednoduchým tapas.

Buď teda počkáte do neskorého večera, pretože v niektorých reštauráciách teplé jedlo skôr než po 21:00 h nedostanete, alebo vybavíte večeru nákupom zo supermarketu. Čo ochutnať? Určite si dajte rybu, odporúčam pýtať si v reštike „turbot“ - čo je morská ryba žijúca v pobrežných vodách Európy. Je to delikatesa a odporúčali nám ju vo viacerých reštauráciách. Klasikou je paella, tradičné ryžové jedlo z východného pobrežia Španielska, ktoré sa pripravuje z ryže a morských plodov. Alebo môžete doplniť bielkoviny aj poriadnym kusom mäsa. Čo komu hrdlo ráči…

Street food ani kebaby stánky nečakajte. Počas siesty je v meste jednoducho vymreté. Ceny v potravinách sú podobné tým u nás a rovnako som mala pocit, že je to aj s cenami v reštauráciách. Boli veľmi podobné tým bratislavským.

Ako získať potvrdenie pútnika – Compostelu?

Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že celý proces je dnes extrémne rýchly a zdigitalizovaný. Dostavíte sa do Pútnického úradu (Oficina del Peregrino), pár desiatok metrov od katedrály. Pri vchode sa online zaregistrujete a získate QR kód. Vďaka nemu si vytlačíte poradový lístok. Kým čakáte pár minút v rade, v kancelárii overia váš pútnický pas a ak všetko prejde v poriadku, budete vyzvaní, aby ste si vyzdvihli svoju Compostelu. S poradovým lístkom idete ku kase, kde už máte na vaše meno vygenerované potvrdenie v latinskom jazyku. Vydanie Compostely je zdarma.

Okrem toho si môžete nechať vystaviť aj potvrdenie o počte prejdených kilometrov, ktoré stojí 3 €. Celý proces nám trval menej než 10 minút.

Čo si zbaliť na Camino de Santiago?

Otrepaná rada nad zlato: Neberte si toho zbytočne veľa. Každý ušetrený gram sa ráta, keď kráčate niekoľko dní v kuse. Vezmite si len pár základných kúskov oblečenia, ktoré si operiete na ubytovaní. Alberque sú vždy vybavené práčkou alebo môžete využiť aj mestské práčovne. Tri tričká, jedna mikina, dvoje funkčné kraťasy a dvoje dlhé tenké nohavice úplne postačia. Z vrchných kúskov si pribaľte ešte jednu tenkú šuštiakovú bundu a pršiplášť.

Verte či neverte, na 1–2 týždne sa v pohode dokážete zbaliť aj do takého malého ruksaku ako je na fotke.

Čo si obuť na camino: tenisky alebo trekové topánky?

Najdôležitejšou súčasťou výbavy je vhodná obuv. V diskusných fórach sa najčastejšie stretnete s dilemou, či si vziať tenisky alebo ľahšiu trekovú obuv. Obe možnosti sú fajn. Ja som šla v trekových topánkach, muž v teniskách a obaja sme prežili. Ak pôjdete portugalskou trasou, ktorá má nenáročný terén, nie je dôvod na vysoké a ťažké trekové topánky. Verte mi, už druhý deň by ste ich znenávideli.

Vezmite si aj sandále na teplé počasie a na prezutie večer. Každý deň prejdete značnú trasu, po príchode na ubytovanie budete mať nohy unavené a opuchnuté a prezúvať sa budete do sandálov. Robí to tak každý. V každom prípade si vezmite topánky, ktoré už máte rozchodené a nie nové. Predídete tak zbytočným otlakom na chodidlách.

Nezabudnite si štuple do uší, aby ste sa pohodlne vyspali a nemuseli celú noc počúvať chrápanie spolubývajúcich.

Čo sa mi počas Camina najviac páčilo?

Španielsky vidiek

Očakávala som slnkom spálenú, vyprahnutú krajinu, ale španielska Galícia bola v máji presným opakom. Prechádzka vidiekom mi miestami pripomínala malokarpatskú vínnu oblasť. Všade boli polia s vinohradmi, miestnym v záhradách kvitli jahody, rástli zemiaky, cibuľa, cesnak a iné plodiny. V záhradkách dozrievali miestnym na stromoch citróny enormných rozmerov a pomaranče, ktoré sa chuťou s tými našimi zo supermarketu nedajú ani porovnať.

Kvety a zeleň, kam sa pozrieš

Prechádzky lesom boli pre mňa to najkrajšie z celého camina. Lesy sú tu listnaté a rastú tu háje plné vysokých stromov, ktoré neviem ako sa volajú, ale ich poznávacím znamením je, že sa vyzliekajú z kôry, ktorá im voľne padá na zem. Akonáhle sme vošli do listnatého lesa, bujnú zeleň spestrovali divoké kvety ako zo záhradkárskeho magazínu. Pri cestách, v záhradkách ale i v lese kvitli nadivoko elegantné biely kaly, ktorým sa v tomto podnebí výborne darí. Tipujem, že je to pre miestnych ekvivalent našich ruží, lebo lemovali predzáhradky na každom kroku.

Krištáľovo čisté rieky

Čistotou riek som bola naozaj šokovaná. Na Slovensku som takúto priezračnú vodu videla jedine v Slovenskom raji. Prechádzali sme však viacerými chránenými oblasťami, kde bola príroda naozaj panensky čistá. Odpadky na zemi sú tu tabu. Rieky boli plné malých rybiek a kyprej zelene. Takéto okamihy si užite a nikam sa aspoň 10 minút neponáhľajte.

Výhľady na more

Výhľadov počas spirituálneho variantu nebolo veľa, ale spomeniem pár, ktoré stáli za to. Pri stúpaní z Viga do malého mesta Redondela sa nám naskytli prekrásne výhľady na záliv, ktorému dominuje visutý most Puente de Rande. Je jedným z najfotografovanejších miest v regióne Galícia a svojho času to bol jeden z najdlhších visutých mostov na svete. Galícia je druhá na svete po Kanade v chove mušlí a tak hladinu mora zdobia plávajúce mušľové farmy. Pekné výhľady nás potom čakali napríklad aj na trase Pontevedra – Armenteira. Viď nižšie na fotke pauza na vyhliadkovej plošine Miradouro do Loureiro.

Kamenná architektúra

Nielen kláštory, chrámy či námestia so starobylými kamennými budovami stoja za pozastavenie. Na ceste do Santiaga de Compostela sme sa prvýkrát stretli aj s tzv. „Hórreos, „ čo sú neprehliadnuteľné kamenné alebo drevené konštrukcie, stojace na stĺpoch, určené na uskladnenie úrody. Môžeme ich označiť za sýpky či vonkajšie špajze. Sú typickou formou vidieckej architektúry v Galícii a zaujímavým krajinotvorným prvkom. Nádherné kamenné sýpky sa nachádzajú v rybárskej dedinke Combarro, pri ústí rieky Pontevedra.

Prekonávanie seba samej

Môj bežný týždeň je kombinácia ranného zhonu, dlhého sedenia a večernej rutiny. Preto bolo úžasné tento stereotyp na pár dní vymeniť za možnosť trochu sa zničiť. Zistila som, že moje telo znesie toho viac, než som si myslela. A zároveň, menej ako som myslela. Škrtla som zo svojho hypotetického cestovateľského zoznamu typu "keby náhodou“ Pacifickú hrebeňovku. Lebo je jasné, že je to ďaleko za hranicami môjho komfortu. Zistiť to a akceptovať to je vlastne fajn.

Svätojakubská cesta na Slovensku

A teraz to príde. O Ceste hrdinov SNP ste už určite počuli. Ale vedeli ste, že na Slovensku máme aj Svätojakubskú cestu? Jej budovanie sa začalo len relatívne nedávno v roku 2012. Súvislú trasu zo Slovenska k hrobu sv. Jakuba v Španielsku sa podarilo vytvoriť v roku 2015, no značenie je ešte v procese. Celá trasa je dlhá približne 650 km a pešo zaberie približne 1 mesiac. Že určite vedie krásnymi miestami, to určite netreba spochybňovať…

Budovanie trasy je výsledkom práce komunity dobrovoľníkov, ktorá na tom pracuje s ďalšími partnerskými organizáciami. Značenie v teréne ešte nie je dotiahnuté, ale jednotlivé etapy sú detailne popísané v bedekri (tlačenom sprievodcovi pútnika), ktorý je možné objednať si online.

Zatiaľ je trasa pripravená najmä pre pešiu púť, avšak niektoré nenáročné úseky môžete prejsť aj na bicykli. Odporúča sa najmä napr. menej hornatý úsek Nitra – Bratislava. Verzia trasy Svätojakubskej cesty pre cyklistov ešte nie je dokončená.

Do Santiaga de Compostela sa dá zo Slovenska dostať tromi trasami, a to východnou, západnou a severnou:

• Západná trasa vedie z historickej Trnavy cez Pezinok, Svätý Jur a Kamzík do Bratislavy a následne do Rakúska.
• Severná trasa smeruje zo Žiliny cez Kysucké Nové Mesto do lokality Trojmedzie, kde sa na jednom mieste stretávajú hranice Slovenska, Česka a Poľska.
• Východná trasa sa začína v Košiciach, pokračuje cez Jahodnú, Predné Holisko, Kojšovskú hoľu do Gelnice. Odtiaľ vedie na Plejsy pri Krompachoch na Spišský hrad až do Levoče. Druhá časť na východe republiky vedie z historického mesta Levoča cez Kežmarok, Podolínec, kúpele vo Vyšných Ružbachoch, Litmanovú a napája sa na trasu Jakubskej cesty v Poľsku.

Slovensko je krásne a verím, že podobne ako Cesta hrdinov SNP, aj Svätojakubská cesta má úžasný potenciál. Na oficiálnej webstránke Svätojakubskej púte sa píše:

Trasa Svätojakubskej cesty na Slovensku kopíruje stredoveké pútnické koridory, prechádza cez mestá s patrocíniom sv. Jakuba a tiež cez prírodné, cirkevné či kultúrne miesta. Našim cieľom bolo vytvoriť trasu, ktorá bude vychádzať z historických faktov, bude atraktívna a dostupná pre všetkých pútnikov.

Ako je to s pečiatkami na Slovensku? Nuž, nemôžete ich čakať tak ako v Španielsku v každej druhej reštaurácii… Zatiaľ. Pečiatky sú umiestnené predovšetkým v kostoloch a v ubytovacích zariadeniach. Zoznam pečiatkovacích miest nájdete pri každej etape aj na oficiálnom webe Svätojakubskej cesty na Slovensku. Ceny ubytovania na Slovensku sú vyššie ako v Španielsku, pretože zatiaľ neexistujú albergy. Ubytovať sa môžete v penziónoch a hoteloch, ktoré nájdete aj na Zľavomate.

A čo ti putovanie do Santiaga de Compostela dalo?

Dobrá otázka! Putovanie do Santiaga de Compostela nie je klasická dovolenka, pri ktorej máte nohy vyložené na stole, popíjate si prosseco a listujete časopis. Naopak, každý deň sa musíte trochu prekonať a celú cestu povlečiete všetkých svojich „6 slivák“ na chrbte. Pre niekoho desivá predstava, pre iného čisté stelesnenie slobody. Pre mňa osobne bolo veľmi príjemné len tak ísť, nemyslieť na nič, nenaháňať sa za žiadnymi „must see“ atrakciami a vychutnávať si pohodu a prírodu. Spiatočná zastávka pri mori vo Vigu bola už len príjemným zavŕšením cesty.

Či už máte 25 alebo 50, pokiaľ čo len trochu uvažujete o Svätojakubskej púti, choďte do toho! Keď to zvládla taká kancelárska krysa ako ja, zvládnete to aj vy. Zažijete úžasný detox od zhonu, na ceste stretnete skvelých ľudí a možno aj sami seba. Buen camino!