Hrad krvavej grófky i miesto záhadných zmiznutí: Spoznajte najstrašidelnejšie miesta na Slovensku!

Lákajú i desia – tajomné a strašidelné lokality oddávna priťahovali opatrné pohľady zvedavcov, odvážne srdcia dobrodruhov aj pozornosť bežných smrteľníkov. Vedeli ste, že i u nás o ne nemáme núdzu? Vykročte spolu s nami preskúmať tie najstrašidelnejšie miesta na Slovensku.

V nasledujúcich riadkoch spoločne zavítame na návštevu do mučiarne, zablúdime na tajomný hrad krvavej grófky, stratíme sa v lese, prehodíme pár slov s rytierom bez tváre a vnesieme trochu svetla do temných lokalít našej prekrásnej krajiny. Sľubujeme, že vám pri čítaní aspoň raz stuhne krv v žilách a naskočia zimomriavky. Žiaden strach, pri akýchkoľvek náznakoch strachu či mdlôb vás bezpečne zachytíme. ;)

Čachtický hrad

Najslávnejšou zastávkou na ceste po tajomných a strašidelných miestach je nepochybne Čachtický hrad. Vznikol v prvej polovici 13. storočia a jeho úlohou bolo chrániť západnú hranicu Uhorska. Jeho obranná funkcia voči nepriateľom zvonku mu však žiadnu veľkú slávu nepriniesla. Podľa legiend sa to najväčšie krviprelievanie malo odohrávať v jeho útrobách.

Temný Čachtický hrad bol sídlom neslávne známej krvavej grófky Alžbety Báthoryovej, v našich končinách známej ako „Bátorička“, ktorej život a kruté činy ju preslávili ďaleko za hranicami našej domoviny. S hradom sú spájané desivé príbehy o mučení a vraždách mladých dievčat, grófkino kúpanie sa v krvi panien za účelom dosiahnutia večnej mladosti, príbehy o záhadných zmiznutiach a hradných priekopách plných zohavených tiel nepohodlných osôb, ako aj farbisté opisy nevysvetliteľných udalostí odohrávajúcich sa v podzemí.

O udalostiach hlboko zapísaných v múroch hradu i o paranormálnych javoch, s ktorými miestni turistickí sprievodcovia zápasia dodnes, si nesmelo šepkajú nielen zvedaví návštevníci tohto miesta. Krvavé legendy a pohnutá história hradu už inšpirovala k činu aj nejedného režiséra, spisovateľa či scenáristu. A hoci sa historikom dodnes nepodarilo nájsť hodnoverný dôkaz o krvavých kúpeľoch čachtickej panej, lokalita na veky vekov spojená s krutosťou a mučením, žne celosvetovú slávu na doskách, čo znamenajú svet, v knihách i na filmovom plátne.

Ak sa sem rozhodnete vydať a preskúmať miesta nasiaknuté krvou, bolesťou a strachom osobne, pripravte sa na zimomriavky. Atmosféra zachovalej zrúcaniny, po ktorej sa prechádzala, v ktorej bola väznená a kde nakoniec aj zomrela tajomná grófka, vás rozhodne nenechá chladnými. Hrad je verejnosti prístupný od marca do decembra a dá sa prejsť so sprievodcom i bez. V mesiacoch júl a august sa sem môžete vyviezť aj turistickým vláčikom Báthory. Z hradu sa vám naskytnú naozaj impozantné výhľady. Za dobrého počasia si môžete prezrieť nielen okolité svahy Malých Karpát, ale aj kúsok Myjavskej pahorkatiny či Považský Inovec.

Mariánska Čeľaď

Južne od obce Podhájska, neďaleko Nových Zámkov sa nachádza spustnutý kláštor s poriadne naštrbenou povesťou. Nesie názov Mariánska Čeľaď a okrem toho, že jeho ruiny pôsobia zanedbane, na prvý pohľad by ste na ňom nenašli nič extrémne zvláštne. Trojposchodová budova v tvare písmena C so širokým tunelom a pivnicou však má za sebou desivú históriu s ešte desivejšími následkami.

Miestna legenda uvádza, že mnísi, ktorí kláštor kedysi obývali, si z celibátu ťažkú hlavu veľmi nerobili, ich na oko asketický život v praxi vôbec neexistoval a za múrmi kláštora to skôr pripomínalo horor zmiešaný s filmom pre dospelých. Z okolia sa strácali ženy, a keď sa kde-tu zjavilo telo niektorej z nich, nieslo známky krutého zaobchádzania a sexuálneho násilia. Druhou teóriou je, že za zneužívaním a vraždami nevinných žien stoja zbojníci ukrývajúci sa v okolitých lesoch, ktorí sa preobliekali za mníchov a lákali naivné obete do svojich osídel.

Pravdu o tomto mieste sa už asi nedozvieme, na prechádzku ruinami však pre istotu so sebou vezmite niekoho blízkeho, inak sa vám môže ľahko stať, že vás začne sprevádzať osoba, ktorej telo kedysi zamurovali do múrov kláštora či pohodili len tak voľne v lese. Miestni prisahajú, že v týchto miestach počuť ženské vzlyky a hlboký mužský hlas, ktorý sa prihovára vystrašeným návštevníkom.

Žilinské katakomby

Rozsiahle gotické pivnice rozvetvujúce sa pod Mariánskym námestím v Žiline pochádzajú z 15. storočia. Veľké a temné chodby kedysi slúžili na pochovávanie ľudí, neskôr na uskladňovanie potravín a počas druhej svetovej vojny sa stali úkrytom pre židovské deti. Množstvo z ich priestorov je dnes využívaných na komerčné účely a malá časť z nich je vyhľadávaným cieľom turistov a nadšencov histórie. Konajú sa tu i pravidelné komentované prehliadky, tajomná krása žilinských katakomb sa tak pomaly ale isto derie na svetlo sveta.

A keďže tajomná krása nezvykne po svete chodiť sama, v prípade žilinských katakomb si ju doplníme o jednu z mnohých šťavnatých legiend. Tá najznámejšia sa točí okolo Agáty, veštici, ktorá kedysi žila na Mariánskom námestí. Ľudia sa jej stránili, pretože jej veštby sa zvykli do bodky naplniť. Nikto predsa nemohol riskovať, že práve jemu sa stane to či tamto, ak to práve nezapadalo do plánu.

Raz, v čase konania mestských trhov, to s počasím nevyzeralo ktovieako a vo vzduchu visela riadna búrka. Agáta v snahe nájsť útočisko u miestnych obyvateľov obišla niekoľko domov, no pomoci sa i napriek úpornej snahe nedočkala. Prichýliť u seba doma čarodejnicu sa neodvážil nikto. Zľutovalo sa nad ňou až pár jezuitov, ktorí ju umiestnili do jednej z podzemných miestností. Hneď nato sa však Mariánskym námestím prehnal obrovský ničivý požiar a všetky domy na ňom zhoreli do tla. Bez ujmy obišiel len kostol a kláštor.

📖 Žilina ponúka okrem katakomb a legiend aj ďalšie krásy, o ktorých si môžete prečítať v článku: Kam vyraziť v okolí Žiliny? 3 tipy na nenáročný rodinný výlet.

Krvavé šenky

Na ceste medzi Hlohovcom a Nitrou, v obci Lehota pri Nitre sa nachádza oblasť zvaná Krvavé šenky. Svoje pomenovanie získala kvôli niečomu, čo by sme v dnešnej dobe smelo mohli nazvať kombináciou pokútneho biznis plánu, nekalých praktík a obrovských dôsledkov.

View this post on Instagram

A post shared by Slovander.sk (@slovandersk)

V roku 1848 sa Krvavé Šenky, vtedy ešte nazývané Huszár majer, zapísali do histórie krvavými písmenami. Obec sa nachádzala presne medzi dvomi mestami, a keďže v tých časoch obe mestá zatvárali po zotmení svoje brány, neraz sa stalo, že obchodníci smerujúci do jedného z nich boli nútení v Šenkoch prespať. Útulná krčmička však skrývala nemilé prekvapenie – bandu zbojníkov, ktorá pocestného učičíkala jedlom a pijatikou a potom ho spoločnými silami okradla, zniesla zo sveta a občas aj zakopala nevedno kam. O lup sa členovia skupiny spravodlivo podelili.

Kolujú tu tiež legendy o zabitých mladých dievčatách, podivnej glejovitej zemine, do ktorej keď sa vloží mäso, nerozloží sa, ale zachová sa v nezmenenej forme aj rok. Nechýba ani duch mŕtvej stopárky, vyčíňanie duchov, rytier bez hlavy či zdanlivo rovný úsek častých dopravných nehôd. Skrátka a dobre, na to, aby sa človek tomuto miestu vyhýbal existuje viac než jeden dôvod. Keď už by ste sa však rozhodli opustenú časť obce s chátrajúcimi budovami predsa len navštíviť, nezabudnite si svoju odvahu zvečniť, ten mráz, ktorý vám práve prebehol po chrbte si radšej nevšímajte. Ak patríte skôr k bojkom, dupnite na plynový pedál, v tejto obci sa jazdí sedemdesiatkou.

Sklabinský hrad (Sklabiňa)

Na kopci nad obcou Sklabinský Podzámok v okrese Martin sa týči Sklabinský hrad. Legendy vravia, že i napriek svojej zjavnej opustenosti, má jedného unikátneho (a trochu hlučného) obyvateľa – rytiera bez tváre, ktorému tak trochu uniká význam slov pokojná prechádzka. Návštevníkov na hrade i v jeho okolí zvykne vítať rinčaním zbraní a reťazí, spevom a príliš hlasnou vravou. Ďalšia z legiend zas hovorí o obrovskom hadovi s uhrančivými očami, ktorý žije v zemi pod hradom a živí sa vínom a krvou. Ten, kto sa s ním pokúsi vymeniť si čo i len jeden pohľad, na mieste a naveky skamenie.

Ak sa rozhodnete obzrieť si zrúcaninu zblízka, môžete sa tešiť na pomerne veľkú časť zachovaného muriva kaplnky s gotickými klenbami, časti veže, hospodárskych budov, bášt aj kaštieľa. Prehliadka hradu je spoplatnená a jej súčasťou sú i bohaté expozície v dvoch priľahlých budovách, kde sa dozviete strašidelné fakty i presné odpovede na zvedavé otázky o histórii hradu.

Psychiatrická liečebňa Cajla Pezinok

Vedeli ste, že v blízkosti známej psychiatrickej nemocnice Phillipa Pinela v Pezinku sa nachádza aj jej schátraná predchodkyňa? V hustom poraste sa skrýva mrazivými historkami ovenčený komplex bývalých kúpeľov, ktorý bol v roku 1924 prestavaný na liečebňu pre psychicky chorých mužov, ženy i deti. Nesie názov psychiatrická liečebňa Cajla, alebo psychiatria na Cajle, podľa časti Pezinka, v ktorej sa nachádza.

Ak človek nežije pod kameňom, s vysokou pravdepodobnosťou už aspoň raz niekde zachytil informáciu o nie práve príjemných liečebných postupoch využívaných pri liečbe psychických ochorení v minulosti. Žalostný stav budov ponechaných napospas osudu a dobrodruhom v kombinácii s vyššie uvedeným faktom, sú samé o sebe dôvodom na vytasenie smajlíka s úsmevom naopak. Aj keď ten so slzou kvapkajúcou z oka by bol asi výstižnejší. Návšteva tohto miesta je rozhodne dôvod na zamyslenie a tiež tak trochu návod na instantnú depresiu.

A to ešte neviete, že vraj tam aj straší! Teda, aspoň tak to tvrdia všetci lovci duchov a tí, ktorých pri návšteve nemocnice nečakane sprevádzal jej neviditeľný obyvateľ a vysvetľoval im, že tam býva. Alebo tí, ktorí tam počuli detský plač, hoci široko ďaleko nezazreli ani jedno dieťa.

Bojnický zámok

Bojnický zámok, známy svojím rozprávkovým neogotickým vzhľadom a úžasnou fotogenickosťou, patrí medzi najznámejšie pamiatky na Slovensku. Obľúbený cieľ domácich aj zahraničných turistov postavený na travertínovej kope je ako vystrihnutý z nástenného kalendára. Svoje o tom vedia aj filmári. Natáčalo sa tu viacero filmov a rozprávok: Šialene smutná princezná, Safari, Svet bez konca, seriál Vivat Beňovský či populárny seriál o princeznej Fantaghiro.

Zámok bol postavený v 13. storočí a jedným z jeho slávnych majiteľov bol aj Matúš Čák Trenčiansky. Ale napríklad aj gróf Pálffy, ku ktorému sa viaže aj trochu zvláštna udalosť. Sarkofág grófa Pálffyho, ktorý zomrel v roku 1908, začal po pár rokoch jeho odpočinku produkovať tmavšiu tekutinu s konzistenciou a farbou medu. Povesti tvrdia, že šlo o slzy. Grófa vraj rozosmutnil fakt, že jeho potomkovia ignorovali jeho poslednú vôľu a rozpredali majetok zo zámku.

Ďalšia teória si zas vzala na paškál oltár, ktorý ukradli v roku 1933. Záhadné slzy boli neskôr vedcami vysvetlené, malo ísť o mineralizované pozostatky samotného grófa vzniknuté chemickou reakciou. Keď sa však ukradnutý oltár v roku 1995 našiel a vrátil na miesto, slzy tiecť prestali.

📖 Zámok, hoci krásny a tajomný, nie je jedinou dominantou tohto slávneho mesta. Viac sa o ňom dočítate v článku: Objavte Bojnice, mesto rozprávkových výletov

Ubytovanie v Bojniciach:

Katov dom v Trenčíne

Katov dom z roku 1607 by bol len ďalším renesančným meštianskym domom s okružnou drevenou pavlačou, keby v ňom nestrašilo. Niekdajší príbytok mestského kata priamo pod trenčianskym hradom okrem obytnej časti, disponoval aj väzením a mučiarňou. Najväčšiu slávu dom zažíval v stredoveku, kedy v jeho útrobách kruto umučili a popravili množstvo ľudí.

Záznamy v mestskej kronike svedčia o tom, že svoj koniec tu častokrát našli i nevinní. Ako je už z histórie známe, kat vždy spoľahlivo našiel spôsob ako z podozrivého vymámiť priznanie i bez hry na dobrého a zlého policajta. Na dennom poriadku tu tak bežne bolo napríklad drvenie kostí, bičovanie, rezanie a mnohé iné neľudské praktiky. V mestskej väznici väznili aj viaceré ženy podozrivé z čarodejníctva. Popravy v stredovekom Trenčíne boli populárne až natoľko, že na popravisku nakoniec skončil aj samotný kat, usvedčili ho z krádeže.

Dom premenili na múzeum s galériou a v súčasnosti sa v ňom nachádzajú 3 menšie expozície s mučiacimi nástrojmi a predmetmi spájanými s profesiou kata. Spoznáte tu aj činnosť cechov, tradičné remeslá späté s Trenčínom, ale i bežný život či garderóbu vtedajších mešťanov.

Od roku 2005 si tu však možno všimnúť, respektíve zacítiť aj čosi iné. Návštevníci počas prehliadok popisujú úkazy, ktoré ich utvrdzujú v tom, že v dome straší. Záhadný prievan, ktorý rozhojdáva ťažké predmety v miestnosti bez jediného okna, tlmené zvuky podobné náreku či bolestivým vzdychom. Katov dom dokonca miestni nechali i vysvätiť, no nadprirodzené javy neprestali. Katov dom je možné osobne navštíviť od apríla do októbra.

Tribeč

Pohorie Tribeč s najvyšším vrchom Veľký Tribeč, ktoré sa rozprestiera medzi Nitrou, Zlatými Moravcami a Partizánskym, si kvôli svojim prírodným krásam vyslúžilo mnoho pochvál a obdivných pohľadov, no ušla sa mu i jedna tajomná prezývka. Volajú ho Bermudský trojuholník Slovenska, najmä kvôli zmiznutiam a úmrtiam, ktoré sú do dnešných dní zahalené rúškom tajomstva. Nielen, že doteraz sa ani jedno z nich dostatočne nevysvetlilo, zmiznutia pokračujú aj naďalej. V mimoriadne hustých lesoch sa ľudia nevysvetliteľne strácajú už viac než 90 rokov. Ich celkový počet už prekročil dvadsiatku. Kde-tu sa po nich nájde opustené auto, alebo len skrátka zmiznú bez stopy.

Jedným z prvých nezvestných bol v roku 1929 miestny horár Štefan, o rok neskôr podobný osud postretol i mladučkú, čerstvo dospelú Máriu. Približne o 10 rokov od prvého nahláseného zmiznutia sa stratil 39-ročný Walter, ktorého však o pár mesiacov našli. Bol v bezvedomí, utrpel ťažké popáleniny a už nikdy nebol schopný vypovedať o udalostiach, ktoré ho postretli. Najnovší zdokumentovaný prípad je z roku 2017. Obeťou sa stal mladík, ktorého síce po 30 hodinách intenzívneho pátrania našli, no následne upadol do kómy a zomrel. Záhadné zmiznutia tak nerušene pokračujú ďalej… v tesnom závese za nimi sa držia aj poruchy GPS či problémy so zaľahnutím v ušiach.

Ako racionálne riešenie týchto záhad sa ponúka kombinácia patogénnych zón, silného magnetického poľa a nástrah terénu – Tribeč je posiaty kremencovými skalkami, najrôznejšími dutinami, prepadliskami, starými štôlňami a skrytými jaskyňami, ktoré sa najmä za hmly či nepriazni počasia môžu postarať o nejednu nehodu.

Oblasť v posledných rokoch i napriek vyššie popísaným javom získava na popularite. O vyšší počet turistov v tejto oblasti sa určite postaral aj film a kniha Trhlina z pera slovenského autora Jozefa Kariku.

Hrad Sitno

Zrúcanina stredovekého hradu Sitno, ktorá v 13. storočí vystriedala praveké opevnené hradisko, je skrz naskrz popretkávaná povesťami a mystickými príbehmi. V skalách vraj prebývajú zakliati rytieri, ktorí v prípade akútneho ohrozenia pomôžu tunajším obyvateľom v boji proti nepriateľom. Hrad sa považuje aj za domov nenarodených duší, obdobu antického Olympu so sídlom Bohov, miesto uloženia tajomného zlatého pokladu a dokonca i bránu do pekla.

Z kedysi veľkolepého hradu dnes zostali už len ruiny v objatí krásnej prírody, ktorou sa môžete cestou k nemu dosýta pokochať. Turistická trasa vedie od Počúvadlianskeho jazera alebo z obce Ilija. Na vrchole Sitna nájdete okrem prekrásneho kruhového výhľadu aj obnovenú drevenú rozhľadňu z roku 1727.

Ubytovanie v Banskej Štiavnici:

🎃 TIP: Vraj, kto sa bojí, nech nejde do lesa… a pre istotu ani na temný hrad, do strašidelného kláštora či tajomných katakomb. Ak sa vás po prečítaní článku zmocnil strach, vyskúšajte radšej terapiu (mestskou) hrou alebo si zbehnite do nejakej strašidelnej únikovej izby (escape room). Výborne sa pri nich zabavíte a vystrašíte bez toho, aby ste sa museli obávať o život. Vašou jedinou starosťou pri nich bude neblamovať sa pred spoluhráčmi pri hľadaní indícií. Svoju odvahu si natrénujem pri hre!

📖 Myslíte si, že už poznáte všetky strašidelné miesta na Slovensku? Otestujte sa v našom strašidelnom kvíze!

Pevne dúfame, že sme vás informáciami v článku obohatili a snáď aj inšpirovali k nejakému výletu. Predsa len, aj tie najstrašidelnejšie miesta si zaslúžia lásku a opateru od turistov. Tak ako, už viete, kam povedú vaše najbližšie odvážne kroky? Pre viac tipov sa môžete inšpirovať v našom výletníku. 😇