Riaditeľka Vagusu Alexandra Kárová: „Chodiť do práce je nemožné, ak sa nemáte kde vyspať.“

Alexandra Kárová je riaditeľkou občianskeho združenia Vagus, ktoré sa zameriava na pomoc ľuďom bez domova. Ako zvláda zimu a koronakrízu táto riziková skupina ľudí a aké sú najčastejšie predsudky, s ktorými sa stretávajú? Prečítajte si v našom rozhovore.

Zima je pre bezdomovcov všeobecne veľmi ťažké obdobie. V čom je ale táto zima kvôli pandémii pre ľudí bez domova iná, náročnejšia?

Vonku je zima, prší a mrzne, takže život na ulici je ešte náročnejší. Navyše počas sviatkov býva menšia dostupnosť služieb. Tento rok bude ešte náročnejší, pretože prišiel ďalší lockdown, nákupné centrá alebo zberné dvory sú opäť zatvorené, a tak sa ľudia nebudú mať kde ohriať. Sociálne služby boli nútené znížiť svoje kapacity, takže ešte menej ľudí sa dostane k potrebnej pomoci.

Sú Slováci voči ľuďom bez domova štedrí? Sú ochotní pomáhať?

V rámci našej zimnej kampane, sme si spravili prieskum medzi Bratislavčanmi na tému ľudí bez domova a pomoci organizáciám. Jednou z otázok bolo aj to, akým organizáciám je podľa nich potrebné pomáhať. Medzi prvými troma sa ocitli aj organizácie pomáhajúce ľuďom bez domova.

Postupom rokov si všímame, že ľudia sú ochotnejší pomáhať aj tejto cieľovej skupine a že stále viac ľudí sa chce stať našimi dobrovoľníkmi.

Súčasťou streetworku je aj poskytnutie základného zdravotného ošetrenia alebo sprevádzanie človeka na vyšetrenie či do nemocnice.

Vieme vôbec vyčísliť, koľko ľudí na Slovensku je aktuálne bez domova? Rastú alebo klesajú tieto čísla?

Na Slovensku žije podľa údajov Štatistického úradu z roku 2015 až 23 tisíc ľudí bez domova a ďalším 4 až 8% hrozí vylúčenie z bývania. V Bratislave žije približne 4 000 ľudí bez domova.

Veľkým problémom v riešení situácie ľudí bez domova je nedostatočné množstvo sociálnych služieb. A absencia potrebnej prevencie pred stratou bývania.

V našom elektronickom systéme máme od začiatku otvorenia denného centra evidovaných 4 748 ľudí. Toto číslo každý rok narastá, avšak darí sa nám aj ukončovať bezdomovectvo jednotlivcov. Za rok 2020 ide o 29 ľudí. Pod ukončením bezdomovectva si môžete predstaviť napríklad umiestnenie chorého človeka v útulku, nájdenie vhodného sociálneho zariadenia, nájdenie cenovo dostupného bývania.

Povedzme, že idem po ulici a vidím na studenej zemi ležať človek bez domova. Ako v takejto situácii najlepšie zareagovať?

Najlepšie je sa prihovoriť, zistiť, či človek reaguje, hlavne sa nebáť dotyčného osloviť. Opýtať sa, či potrebuje pomoc a čo by mu v danej chvíli pomohlo. V rámci znižovania rizík je napríklad dobré opýtať sa, či by si nedal vodu, čaj alebo jedlo, opýtať sa, či pozná nejaké zariadenie, kam by mohol/a ísť. Poradiť, kde by mohol/a nájsť pomoc, napríklad v našom dennom centre Domec na Mýtnej ulici alebo v nocľahárni.

Ak človek nereaguje, treba čo najskôr zavolať sanitku. V takýchto prípadoch nevieme ani my inak poradiť a tiež kontaktujeme zdravotníkov.

Ľuďom bez domova asistujú pracovníci Vagusu aj s hľadaním si práce. V uplynulom roku sa zamestnalo na trvalý pracovnný pomer 22 ľudí, 27 ľudí na dohodu.

Ak vidíte ležiaceho alebo akútne zdravotne ohrozeného človeka, najprv sa osobne presvedčte, či reaguje na vaše oslovenie, čí dýcha alebo dokáže pohnúť končatinami a podobne. Ak nie, kontaktujte linku 155, kde vám poradia alebo priamo vyšlú sanitku. V prípade, že bolo potrebné privolať pomoc na linke 155, môžete následne kontaktovať Vagus. Terénni sociálni pracovníci zvážia užitočnosť prítomnosti na mieste. SOS linka OZ VAGUS Na číslo 0949 655 555 m­ôžete vždy, keď viete o človeku bez domova, ktorý je v núdzi a neviete, ako mu pomôcť, pretože sa môže nachádzať v situácii ohrozujúcej jeho život. Aj vtedy, ak Vagusu chcete dať tip na miesto o ktorom viete, že sa na ňom zdržiavajú ľudia bez domova. Ľuďom nachádzajúcim sa mimo mesta Bratislava poskytne Vagus telefonické konzultácie, prípadne prepojenie na lokálnu organizáciu.

S akými predsudkami voči ľuďom bez domova sa najčastejšie stretávate?

Najčastejšími predsudkami sú, že všetci pijú a že sa im nechce pracovať.

Veľakrát nevieme, čo bolo prvé – či závislosť neprišla až po tom, ako už ľudia na ulici žijú. Zrazu ste sám, okruh priateľov sa radikálne zúži alebo sa zredukuje na ľudí, ktorí sú v rovnakej situácii ako vy. Ste frustrovaný, deprimovaný, nemáte rodinu, o ktorú by ste sa mohli oprieť, zázemie, žiadny životný cieľ. Preto sa často stáva, že sa ľudia uchýlia k závislosti. Nielen alkoholovej.

Čo sa týka práce, veľmi veľa ľudí bez domova pracuje, bohužiaľ, nelegálne. Dôvodov je niekoľko. Často nemajú doklady a bez dokladov prácu legálne nezískate. Veľa z nich je vo vyššom veku, majú zdravotné problémy, či sú rómskeho pôvodu, takže už len preto majú veľký́ problém zohnať si zamestnanie. A ten najväčší problém je v podstate samozrejmý – žijú na ulici.

Chodiť do práce z ulice je priam nemožné. Nemáte sa kde vyspať, takže ste stále unavení, v noci vám je zima, čo ešte znásobuje únavu a zhoršuje zdravotný stav. Nemáte sa kde poriadne najesť, umyť, oholiť, oprať si oblečenie.

Kde sú najčastejšie príčiny, prečo ľudia v 21. storočí na Slovensku stále končia na ulici?

Na ulici sa ocitajú rôzne skupiny ľudí. Mladí aj starší ľudia, seniori, ľudia so zdravotnými a psychickými problémami, týrané ženy, odchovanci z detských domov.

Častými príčinami sú strata zamestnania, rozvody, zlá sociálna situácia, neisté bytové podmienky, zadlženosť, závislosti.

Väčšinou ide o súbor udalostí, okolností, ktoré postupne vedú až k strate bývania. Najväčší problém však je, že na Slovensku chýba prevencia pred stratou bývania. Neexistuje funkčný systém, ktorý by zabránil, aby sa ľudia ocitli na ulici, napriek tomu, že štát má možnosti, ako identifikovať skupiny ohrozené vylúčením z bývania. A ak sa tam už ocitnú, existuje len veľmi málo služieb, ktoré sa venujú ľuďom bez domova.

V Domci, dennom nízkoprahovom centre, môžu ľudia bez domova riešiť svoje najdôležitejšie potreby: jedlo, teplo, zdravotné ošetrenie a pod.

Povedzme, že stretnem človeka na ulici. Čo je pre neho lepšie, ak mu darujem peniaze alebo mu kúpim jedlo? A je vôbec správne klásť si otázku takto?

Je dôležité klásť si otázku, či vieme niečo spraviť ako jednotlivci. Najlepšie je opýtať sa čo, by mu pomohlo, čo by potreboval. Ja osobne peniaze nedávam a ani to neodporúčam, pretože ide o jednorazovú záležitosť. Vhodné je sa opýtať, či poznajú nejakú dostupnú službu pre ľudí bez domova a odporučiť im nejakú. Vo väčšine služieb je dostupné sociálne poradenstvo, vďaka ktorému môžu ľudia zmeniť svoju sociálnu situáciu.

Ak si neviete rady, môžete tiež kontaktovať našu linku na pomoc ľudom bez domova.

6 188 kusov vydaného šatstva, to je približný počet rozdaných kusov čistého oblečenia v rámci prevádzky sociálneho šatníka.

Akú spätnú väzbu dostávate na prácu, ktorú robíte? Stretávate sa aj s hejtom trebárs na sociálnych sieťach?

Väčšinou dostávame pozitívnu spätnú väzbu. O našej práci sa snažíme veľa komunikovať a vysvetľovať verejnosti, prečo je dôležitá. Prečo je dôležité otvárať túto tému a zaujímať sa o ňu. Ale samozrejme, nájdu sa aj ľudia, ktorí si myslia, že ľudia bez domova si za to môžu sami a preto im netreba pomáhať.

Možno častým názorom je, že ak chce človek bez domova slušne bývať, nech najprv začne pracovať. Prečo ale takýto prístup nefunguje?

V rámci spomínaného prieskumu na tému bezdomovectva, na otázku, čo by ľuďom pomohlo dostať sa z ulice, vyše polovica účastníkov odpovedala, že nájsť si prácu. To sa však nedá. Je to presne naopak: najskôr je bývanie, až potom sa dá pracovať.

Chodiť do práce z ulice je veľmi náročné. Ste nevyspatý, stále unavený, je vám zima, váš zdravotný stav sa postupne zhoršuje, nemáte sa kde poriadne najesť, umyť, oholiť, oprať si oblečenie.

Až keď máte bývanie, máte zrazu priestor na prácu.

Už nemusíte riešiť, kde budete v noci spať, kde a čo budete jesť, či na to budete mať peniaze. Nemusíte sa báť, že vás niekto v noci napadne, okradne alebo zbije.

Stretli ste sa už s ľuďmi bez domova, ktorí boli covid pozitívni? Je vôbec vypracovaný nejaký plán zo strany štátu, ako sa postarať o týchto ľudí bez domova?

V rámci našich služieb pracujeme každý deň s množstvom ľudí. Každé ráno pri vstupe do denného centra Domec meriame ľuďom teplotu a pýtame sa na ich zdravotný stav. Tiež sme sa zapojili do celoplošného testovania, počas ktorého sme otestovali viac ako 220 ľudí, z ktorých nebol nikto pozitívny. Ani v ostatných organizáciách, ktoré sa tiež zapojili do testovania, nemali nikoho pozitívneho. V decembri sme tiež spravili ďalšie testovanie a tiež nebol nikto pozitívny.

Na jednu stranu je to dobré, pretože ľudia bez domova patria k ohrozenej skupine obyvateľov. Na druhú stranu to vypovedá o ich extrémnom vylúčení zo spoločnosti. A ako veľmi sú vzdialení bežným obyvateľom.

Raňajky alebo obed v DOMCI sú pre niektorých ľudí bez domova jedinou kvalitnou stravou počas dňa.

Aké je podľa vás riešenie bezdomovectva na Slovensku?

Ako som už spomínala, naším najväčším problémom je chýbajúca prevencia.

Môžeme budovať nové služby na pomoc ľuďom bez domova, avšak ak nezačneme pracovať na tom, aby sa už ďalší neocitli na ulici, tieto služby nám už stačiť nebudú.

Tiež je potrebné zamyslieť sa nad budovaním cenovo dostupného bývania. Výstavbou mestských nájomných bytov a sociálneho bývania, tak, aby všetci obyvatelia mali prístup k bývaniu.

Rovnako dôležité je prehodnotiť výšku príspevku na bývanie, pretože v jeho momentálnej podobe je nevyhovujúci. Celoplošne je jeho výška rovnaká a vôbec neodzrkadľuje výšku nájmov v rôznych krajoch.

No a v neposlednom rade by bolo vhodné zamyslieť sa nad metódou Housingfirst – teda bývanie ako prvé. Vďaka nej je možné zachytiť ľudí, pred tým ako sa ocitnú na ulici. A s podporou sociálnych poradcov a poradkýň môžu začať efektívne riešiť svoju situáciu.

Koľko ubytovní sa nachádza v Bratislave pre ľudí bez domova? Sú miesta, kde dostane človek bez domova teplé jedlo?

V Bratislave žije na ulici okolo 4 000 ľudí bez domova. Iba 11% z nich môže využiť niektorú z dostupných služieb, akými sú napríklad denné centrá, útulky alebo nocľahárne. Celkovo je počet služieb pre ľudí bez domova nepostačujúci.

V rámci služieb je väčšinou dostupné teplé jedlo, hygiena, čisté oblečenie a ošetrenie.

Na akých aktivitách a projektoch pracuje vaše združenie?

Momentálne prevádzkujeme tri programy a to denné nízkoprahové centrum pre ľudí bez domova – DOMEC na Mýtnej ulici, terénnu sociálnu prácu – STREETWORK a Integračný program.

V dennom centre si môžu ľudia bez domova dať raňajky alebo obed, osprchovať sa, zobrať si čisté oblečenie alebo navštíviť ošetrovňu. Najdôležitejšou službou je sociálne poradenstvo, vďaka ktorému dokážu ľudia meniť svoju sociálnu situáciu. Témou poradenstva môže byť napríklad riešenie zdravotného stavu, vybavenie si dokladov, hľadanie práce, hľadanie bývania, kontaktovanie rodiny a pod.

Sociálne poradenstvo je tiež základom v Streetworku, kedy naši kolegovia prichádzajú za ľuďmi bez domova na miesta, kde žijú. Pre mnohých ľudí zo vzdialenejších mestských častí nie sú služby až tak dostupné a preto využívajú skôr terénnu prácu. V teréne vieme tiež poskytnúť čisté oblečenie, zdravotné ošetrenie alebo transport do zariadenia či do nemocnice.

V júni 2018 spustil Vagus program Housing Cverna, ktorý v pilotnej verzii umožňuje ľuďom bez domova vytvoriť si domov v troch bytových jednotkách.

Hlavnými piliermi Integračného programu sú prevencia pred stratou bývania, zamestnávanie a poskytovanie bývania na princípoch Housingfirst, s dlhodobou podporou sociálnych poradcov.

Na čo ste najviac hrdí a aké sú vaše vízie pre rok 2021?

Sme veľmi radi, že napriek ťažkej situácii s pandémiou sa nám podarilo udržať naše služby otvorené a ľudia bez domova tak majú stále prístup k hygiene, ošetreniu a sociálnemu poradenstvu.

V priebehu roka sa nám podarilo získať ďalších 8 bytov, takže celkovo ich máme k dispozícii už 11, ktoré môžeme poskytnúť ľuďom na ceste z ulice.

Tiež sa nám ku koncu roka podarilo otvoriť denné centrum Domec aj počas víkendov.

Výzvou naďalej ostáva udržanie našich projektov v dobe pandémie a zabezpečenie plnohodnotných služieb pre ľudí bez domova. Našimi cieľmi v novom roku bude ďalšie navyšovanie bytových jednotiek a počtu ľudí, ktorým dokážeme pomôcť. A projekty zamerané na s citlivovanie témy ľudí bez domova.

Alexandra Kárová, výkonná riaditeľka OZ Vagus.

Alexandra Kárová je výkonnou riaditeľkou a štatutárkou občianskeho združenia Vagus, ktoré sa zameriava na prácu s ľuďmi bez domova a ukončovanie bezdomovectva. Tím OZ Vagus podáva pomocnú ruku tisíckam ľudí bez domova od roku 2011. Sociálni pracovníci OZ Vagus pomáhajú ľuďom bez domova získať a udržať si prácu, bývanie či zbaviť sa dlhov. Najmä ale Vagus poskytuje ľudom bez domova odborné poradenstvo a ľudský prístup s láskou a výsledkami. Pomoc človeku bez domova totiž nepredstavuje iba jedlo a šatstvo. Ozajstná pomoc znamená zabezpečenie základných potrieb a odborné poradenstvo, vďaka ktorému majú možnosť sa vrátiť do bežného života.