Už druhé leto budeme pomáhať ľuďom, ktorí to najviac potrebujú. Pridajte sa k nám!
Zuzana Holubcová 
Kam idú peniaze zo Zľavomat zbierok pre Ukrajinu? Rozhovor s riaditeľkou UNICEF, Máriou Sliackou
Charitatívne akcie, zbierky či výzvy na pomoc ľuďom utekajúcim pred vojnou z Ukrajiny sa nestretávajú vždy iba s pozitívnymi reakciami. Najčastejšou námietkou býva, či sa všetky vyzbierané peniaze naozaj dostanú tam, kde majú? Vo februári až máji tohto roku spustil Zľavomat v spolupráci so Slovenskou nadáciou pre Unicef zbierku na pitnú vodu pre deti na Ukrajine. Od 1. júna môžu zákazníci Zľavomatu kúpou voucheru podporiť dodávku zdravotníckeho materiálu do pôrodníc na Ukrajine.
Kam poputujú tieto peniaze a ako pomáha Unicef na Ukrajine? A ako sa táto pomoc v čase vojnového konfliktu distribuuje? O týchto i ďalších otázkach sme sa porozprávali s riaditeľkou Slovenskej nadácie pre Unicef, Máriou Sliackou.
1. Mária, vráťme sa trochu dozadu v čase, k dátumu 24. 2., kedy ruské sily podnikli masívny vojenský útok na Ukrajinu. Ako si spomínaš na tento zásadný zlom?
Situáciu som sledovala už niekoľko týždňov, ale neverila som, že by sa to mohlo vyostriť až do takého masívneho útoku. V ten deň sme mali naplánovanú prvú služobnú cestu od začiatku pandémie COVID –19. Takmer celý tím cestoval do Prahy na stretnutie s českým tímom UNICEF. Vstala som ráno o piatej a môj Facebook bol zaplavený správami z Ukrajiny. Keďže som na Ukrajine strávila 2 roky, mám na sociálnych sieťach ukrajinských kamarátov, bývalých spolupracovníkov z rôznych častí Ukrajiny. Pýtala som sa ich, ako to vyzerá. Preposielali mi príbehy od kamarátov, ktorí boli v oblastiach, kde sa bojovalo. Posielali mi príbehy a fotky detí, ako strašne sa boja a na akých miestach sa skrývajú. Bolo to desivé. Vidieť fotky detí, ukrytých vo vani, so zatvorenými očami a prikrytými ušami. Z každej fotky bolo cítiť obrovský strach. V aute som si pozrela slovenské, ukrajinské aj ruské správy, aby som si porovnala, kto, čo a ako komunikuje. Celý deň sme oba tímy strávili na telefónoch. Okamžite sme začali zbierať financie na pomoc.
Bolo to desivé. Vidieť fotky detí, ukrytých vo vani, so zatvorenými očami a prikrytými ušami. Z každej fotky bolo cítiť obrovský strach.
2. Ozbrojené konflikty na východe Ukrajiny prebiehali už od roku 2014, kedy Rusko anektovalo Krym a následne napadlo oblasť Doneckú a Luhanskú oblasť. Už vtedy pôsobil v týchto oblastiach aj Unicef? Čo zabezpečoval?
UNICEF zabezpečoval to, čo v každej kríze v rámci svojho mandátu. Vodu, hygienu, sanitáciu, vzdelávanie, psychosociálnu pomoc, pomoc pre pôrodnice a detské nemocnice, očkovanie, výživu a programy zamerané na ochranu. To, čo je za tým, má rôzne formy. Napríklad hygienické balíčky sa distribuovali cez lokálne organizácie, ktoré mali rozdelené distribučné oblasti. Buď priamo distribúciou samostatných balíčkov s hygienickými potrebami, alebo prostredníctvom voucherov, či predplatených kariet na nákup hygienických potrieb.
Propagácia hygieny sa niekedy realizovala napríklad cez príjemné zábavné dopoludnia s rozprávkovými postavičkami a hrami pre deti, čo zároveň pomáhalo deťom zabudnúť na to, čo zažili. Voda sa tiež distribuovala rôznymi spôsobmi. V cisternách, opravovali sa poškodené potrubia, zabezpečovali sa nádrže s vodou do škôl či nemocníc alebo sa distribuovala voda vo fľašiach. Trošku neskôr sa začalo hovoriť aj o výstavbe latrín pri check-pointoch. V rade na vstup do mesta ľudia čakali niekoľko hodín. Občas sa stalo, že si odskočili na toaletu na najbližšie pole a stúpili pritom na mínu.
Spomeniem ešte jednu menej známu formu pomoci, a to vzdelávanie detí, aby vedeli rozpoznať rôzne druhy výbušnín či nábojov, a aby ich nedvíhali zo zeme. Stávalo sa totiž, že deti pri hre našli nevybuchnuté náboje a prišli o prsty či celé končatiny. Súčasťou vzdelávania sa stalo aj to, ako reagovať počas streľby, či bombardovania.
3. V humanitárnej kríze sa ocitajú jednak ľudia, ktorí zostali na Ukrajine, jednak vysídlení obyvatelia Ukrajiny. Ako reaguje Unicef na potreby týchto ľudí? Na aký druh pomoci sa zameriava?
Druhy pomoci sú rovnaké, ako som spomenula vyššie. Môžu mať odlišnú formu v závislosti od potrieb. Napríklad, keď sa tento rok konflikt rozšíril, v Kyjeve mnoho ľudí strávilo niekoľko týždňov v metre. V metre je potrebné zabezpečiť prístup k pitnej vode, toaletám, doviezť hygienické potreby, lieky. Ak sa však ľudia z Ukrajiny rozhodli odísť na Slovensko, pitná voda tečie normálne z vodovodného kohútika, všetko je možné kúpiť si. Preto sa riešenia zameriavajú na zabezpečenie finančnej pomoci, ktorá nebude odlišná od existujúcich foriem finančnej podpory pre slovenských občanov – teda rovnaká ako podpora v hmotnej núdzi.
Sú tu však aj rodiny, ktoré majú deti so zdravotným postihnutím. Ak ich rodič opatruje, veľmi ťažko si bude hľadať prácu. Potrebujú dodatočnú finančnú pomoc, ktorú sa snaží nastaviť UNICEF na oboch stranách – teda na Ukrajine, aj v krajinách, kam išli odídenci z Ukrajiny. Aby to bolo v súlade s existujúcimi sociálnymi systémami v krajine, je nevyhnutná spolupráca a spoločná príprava s príslušnými ministerstvami – u nás teda s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Je to možno zdĺhavejší proces, ale keď som pracovala na Ukrajine, tak sme tiež pripravovali technické riešenia na poskytnutie finančnej pomoci na niekoľko mesiacov. Nespomínam si presne, ale trvalo nám to minimálne 3 mesiace od spustenia programu do vyplatenia prvých príspevkov.
UNICEF tiež podporil sociálnu prácu a psychosociálnu pomoc, ktoré poskytujú slovenské organizácie, aby bol zabezpečený čo najkomplexnejší balík služieb. Rovnaké služby sú poskytované vo všetkých okolitých krajinách, kam utekajú odídenci z Ukrajiny, ako aj priamo na Ukrajine. Ich podoba môže byť trošku odlišná v každej krajine, v závislosti od potrieb a situácie v danej krajine, či meste.
V oblasti vzdelávania nejde len o školu, ale napríklad o to, ako zamestnať malé deti a odľahčiť rodičov. Do krytov v metre UNICEF dodáva pomôcky na zábavu, farbičky, hry, organizuje animačné aktivity pre deti. Inde vznikli škôlky v stane, kde mohli na pár hodín mamičky nechať deti. Na Slovensku UNICEF podporil vybavenie priestoru pre deti v asistenčnom centre pomoci v Bratislave.
Na Slovensku UNICEF školil aj policajtov, ktorí pracujú na hraniciach, aby boli lepšie pripravení na to, ako predchádzať únosom, či obchodovaniu s deťmi, sexuálnemu obťažovaniu, ale aj ako komunikovať s deťmi pri prechode hranicami. Je to tiež dôležitá súčasť pomoci, pretože utekajú primárne matky s deťmi, ktoré sú oveľa zraniteľnejšie. Stávajú sa ľahším terčom pre rôzne kriminálne činnosti, ktoré sa v takýchto krízach aktivizujú.
4. S humanitárnou misiou na Ukrajine máš aj osobné skúsenosti. Ako dlho si pôsobila na Ukrajine? Môžeš nám svoje skúsenosti trochu priblížiť?
Na Ukrajine som strávila takmer 2 roky. Pracovala som vtedy pre organizáciu ADRA. S podporou viacerých organizácií sme rozbiehali rôzne formy pomoci – psychosociálnu pomoc vďaka podpore z Kanady, finančnú pomoc cez prostriedky USAID, opravy domov v spolupráci s UNHCR, distribúcie potravinových balíčkov v spolupráci s WFP a distribúcie hygienických balíčkov v spolupráci s UNICEFom. Ja som organizovala najskôr spomínanú finančnú pomoc pre ľudí, ktorí utiekli z Donbasu do Kyjeva, ale ich náhradné bývanie nebolo ideálne. Potrebovali si ho zatepliť alebo dokúpiť zariadenie, aby v ňom prežili zimu. Preto viem povedať, aké náročné bolo naštartovať finančnú pomoc.
Stavebný materiál na opravy poškodených striech. Foto: ©ADRA Ukrajina
Potrebovali sme najskôr vydiskutovať podmienky s bankou, potom vytvoriť telefonické centrum, aby sa ľudia mohli na pomoc registrovať, systém preverenia ich dokumentácie – teda ako overiť, či sú naozaj v takej situácii, že potrebujú finančnú pomoc. Následne zabezpečiť otváranie účtov v banke tak, aby sa netvorili pred bankami obrovské rady a nakoniec samotné administratívne zabezpečenie platy. Okrem toho treba zabezpečiť kontrolný mechanizmus – ako overiť, že peniaze boli naozaj použité na to, na čo boli určené. A do toho riešiť mnoho vznikajúcich problémov. Napríklad, ako zabezpečiť, že rodine, ktorá má v banke dlh, banka peniaze okamžite nestiahne. Po skončení tohto programu som otvárala kanceláriu na Donbase. Mala na starosti opravu poškodených striech, ktoré pokrývali približne 800 domov a bytov. Okrem opráv striech som presvedčila UNHCR, aby nám v jednom meste dovolili vyskúšať aj kompletné opravy. A tak sa nám podarilo nanovo postaviť 8 domov, ktoré boli zrovnané so zemou.
Škody na bytových domoch v prvých mesiacoch konfliktu. Foto: Archív M.Sliacka, 2014
Ja som napríklad bývala v meste Slavjansk, kde sme mali vodu 3 hodiny ráno a 3 hodiny večer. Ak som si chcela oprať alebo sa osprchovať, musela som tomu prispôsobiť svoj život. Niekedy vypli vodu aj na niekoľko dní.
5. Deň po tom, čo Rusko začalo inváziu na Ukrajinu, sme spustili na Zľavomate zbierku na pitnú vodu pre deti na Ukrajine. Ľudia žijúci v oblastiach priamo zasiahnutých bojmi, mnohé škôlky a nemocnice v mestách pozdĺž kontaktnej línie však mali nedostatok pitnej vody už od roku 2014. Je príčina kritického nedostatku pitnej vody v tejto oblasti iba dôsledkom ozbrojeného konfliktu, alebo sú tam aj iné faktory?
Faktory sú rôzne. Ja som napríklad bývala v meste Slavjansk, kde sme mali vodu 3 hodiny ráno a 3 hodiny večer. Ak som si chcela oprať alebo sa osprchovať, musela som tomu prispôsobiť svoj život. Niekedy vypli vodu aj na niekoľko dní. Napríklad počas Vianoc mi voda nešla asi týždeň. Potrubie bolo poškodené a zastaralé ešte pred vojnou, ale mesto nemalo peniaze na opravu. Vojna tomu nepomohla. Bolo to prvé mesto, ktoré bombardovali v roku 2014. Mnoho mladých rodín sa z mesta odsťahovalo. Na mnohých miestach bola poškodená infraštruktúra. Pri útoku na mesto Marinka sa úplne nová filtračná stanica na vodu stala terčom útoku. Bola úplne zničená.
V Luhanskej a Doneckej oblasti, v častiach, ktoré neboli pod vládou Ukrajiny, sa podarilo opraviť infraštruktúru, vrátane umývadiel a záchodov v 15 zdravotných strediskách, 17 školách a 5 sociálnych zariadeniach.
6. Unicef s podporou Európskej únie dodáva pitnú vodu na Ukrajinu už dlhšie. Kde všade sa darí dodávať pitnú vodu a v akom objeme je táto pomoc?
Od februára 2022, UNICEF zabezpečil prístup k nezávadnej vode pre asi 1 349 182 ľudí v postihnutých oblastiach. Vodu prepravuje v cisternách, distribuuje balenú vodu a zabezpečuje nádrže s vodou do kolektívnych zariadení, škôl či nemocníc. Okrem toho 131 002 ľudí dostalo hygienické potreby. Podľa dostupných informácií, UNICEF napríklad v roku 2021 zabezpečoval vodu pre približne pol milióna ľudí, ktorí žili v oblastiach, zasiahnutých konfliktom. Ide o oblasti, ktoré pociťovali vojnu celých 8 rokov. UNICEF dodával potrebné vybavenie, materiál, chemikálie, či technickú pomoc pri hľadaní možnosti opráv poškodenej infraštruktúry. UNICEFu sa podarilo opraviť vodovodné systémy v 55 oblastiach, ktoré pomohli zabezpečiť vodu pre viac ako 61 000 ľudí, pomohol s dodávaním vody k checkpointu Novotroické, a tiež do škôl či nemocníc v oblastiach, kde je ťažší prístup k vode. V Luhanskej a Doneckej oblasti, v častiach, ktoré neboli pod vládou Ukrajiny, sa podarilo opraviť infraštruktúru, vrátane umývadiel a záchodov v 15 zdravotných strediskách, 17 školách a 5 sociálnych zariadeniach.
7. Je dodávanie pitnej vody cisternami udržateľné riešenie? Pokúšajú sa niektoré samosprávy aj o opravu vodovodného potrubia a dodávky vody vo vlastnej réžii alebo je to teraz úplne nemožné?
Voda sa v každej oblasti zabezpečuje tak, ako to je v danej oblasti možné a hľadajú sa riešenia, ktoré zabezpečia vodu pre čo najväčší počet ľudí.
UNICEF sa napríklad snaží pomôcť aj so zlepšením kapacít štátnej pohotovostnej služby Ukrajiny, a to napríklad tým, že im dodal 40 skladovateľných nádrží na vodu, 180 krabíc s dezinfekčnými tabletkami (v každej krabici je asi 16 000 tabliet).
Asi 3 000 fliaš s vodou bolo dodaných vysídlencom v Zaporoží. Ďalšie nádrže na vodu boli dodané do centier pre vysídlených ľudí v Mykolaive. V tomto meste tiež dodal miestnej vodárenskej spoločnosti generátor, ktorý pomôže obnoviť dodávky vody v meste. V mestách ako Avdiivka alebo Charkov pokračujú dodávky vody prostredníctvom cisterien.
8. Je možné dostať humanitárnu pomoc aj do miest v Luhanskej a Doneckej oblasti?
Pokiaľ je situácia pomerne bezpečná, tak sa pomoc zabezpečuje všade, kde je možné sa pohybovať. Vrátane Luhanskej a Doneckej oblasti. UNICEF to nerobí sám. Podporuje prácu miestnych organizácií, ktoré spolupracujú s rôznymi inštitúciami, ktoré na mieste ostali – ako sú napríklad rôzne cirkevné denominácie.
9. Prostredníctvom kúpy voucherov na Zľavomate poskytli darcovia Unicefu na zabezpečenie pitnej vody 12 618 €. Za tieto prostriedky sa dá zabezpečiť 2 804 balíčkov, ktoré obsahujú vedro na vodu a purifikačné tablety na vyčistenie 5 000 l vody. Kam tieto balíčky z našej zbierky poputujú?
Ja viem, že darcovia by najradšej videli konkrétneho človeka, ktorý balíček dostal, ale to nie je možné. A takýto prístup nie je dobrý pre pomoc ako takú. Ak má byť pomoc efektívna, tak sa poskytuje na základe potrieb. To znamená, že keď celá finančná suma dorazí na miesto, tak sa pridá k balíku z ďalších krajín na zabezpečenie tejto formy pomoci. V jednom čase, môžu potrebovať pomoc na rôznych miestach, pretože Ukrajina je obrovská a tento typ pomoci je určený primárne pre ľudí, ktorí sú vysídlení. Aby mali v čom vodu udržiavať a ako ju vyčistiť.
V oblastiach, kde je naozaj ťažký prístup k vode, môžu v prípade núdze vyčistiť dostupnú vodu pomocou špeciálnych tabliet. Prostriedky budú určené tým najurgentnejším prípadom v ktorejkoľvek časti Ukrajiny, lebo aj frontová línia sa presúva.
Organizácie, pastori, či kňazi – ktokoľvek bude tú pomoc zabezpečovať, nemôže zároveň každý deň reportovať o tom, ako pomáhajú. Čiastkové údaje sa sumarizujú na týždennej báze, ale celkové údaje za jednotlivé príspevky za dlhšie obdobie – napríklad 6 mesiacov, alebo rok. Až vtedy je možné sumarizovať, kde presne boli prostriedky využité. Pomoc nemôže závisieť od toho, kedy aký typ podpory príde. Proste sa naplánuje na určitú dobu, podľa potrieb a prostriedkov, ktoré sú k dispozícii, aby bola poskytovaná každý deň. To je možno rozdiel medzi tým, ako funguje UNICEF a ako fungujú menšie mimovládne organizácie. Na druhej strane, pomoc je zabezpečená kontinuálne.
10. Na čo je zameraná aktuálna zbierka Unicefu Modrý gombík?
Verejná zbierka Modrý gombík je určená na pomoc bábätkám a ich mamičkám na Ukrajine. Teda primárne zabezpečenie potrebnej starostlivosti v pôrodniciach. Odhaduje sa, že v najbližších 3 mesiacoch sa na Ukrajine narodí 80 000 bábätiek.
Darí sa Unicefu dodávať humanitárnu pomoc do zdravotníckych zariadení, pôrodníc? O akú materiálnu pomoc ide?
Od začiatku vojny UNICEF dodal zdravotnícky materiál do 49 nemocníc v deviatich regiónoch po celej Ukrajine: kyslíkové koncentrátory, súpravy pre pôrodnú asistenciu a chirurgické súpravy, váhy, ochranné plášte a rukavice. Bol vytvorený balíček pre bábätko, ktorý obsahuje základné vybavenie pre bábätko na prvý mesiac života, do pôrodníc išlo zatiaľ okolo 1680 balíčkov, ale pripravených je ďalších 15 000 pre regióny s najväčšími potrebami.
Dodávky humanitárneho materiálu do Ľvova. Foto: © UNICEF/UN0602646/Moskaliuk
12. Aké sú podmienky v týchto improvizovaných pôrodniciach?
Ženy, ktoré privádzajú deti na svet, sú pod veľkým stresom. Oveľa viac detí sa rodí predčasne. Starostlivosť o predčasne narodené bábätká si vyžaduje dobré prístrojové vybavenie.
Naozaj rôzne. V oblastiach, kde prebiehajú boje, sa pôrodnice sťahujú do podzemných priestorov. Pivnice naozaj nespĺňajú príjemné a štandardné prostredie pre deň, ktorý by mal byť pre budúcu mamičku jedným z najkrajších, napriek bolesti, ktorú pociťuje.
Zdravotnícky personál pracuje pod silným tlakom. Privádza bábätká na svet napriek ostreľovaniu. Niektorí zamestnanci odišli aj so svojimi rodinami. Tí, čo zostali, museli prebrať aj ich úlohy. Ak sa mamičky nemajú kam vrátiť, lebo ich domovy boli zničené, nemocnica sa stáva ich dočasným domovom. Personál okrem zdravotnej starostlivosti pomáha aj v kuchyni.
13. Ukrajina má vyše 40 miliónov obyvateľov, existuje nejaká štatistika o tom, koľko pôrodníc na Ukrajine bolo zničených a koľko má nedostatok materiálnej pomoci a ľudských zdrojov?
Štatistické údaje od obnovenia konfliktu zatiaľ nie sú k dispozícii v ucelenej podobe. A to aj v dôsledku toho, že mnohé organizácie tiež musia presúvať svojich zamestnancov z bezpečnostných dôvodov a stále prebiehajú prieskumy potrieb. Jediný údaj, ktorý som zatiaľ našla od WHO, že len od februára tohto roku do polovice mája došlo k 211 útokom na zdravotnícke zariadenia, sanitky, personál, pacientov či sklady, pri ktorých bolo zranených 55 ľudí a zomrelo ich 75.
14. Vojnový konflikt na Ukrajine sa pravdepodobne tak skoro neskončí. Ako sa pripravuje Unicef na možné dlhodobé obdobie, počas ktorého bude treba poskytovať pomoc ľuďom v núdzi?
V každej humanitárnej kríze, tak ako aj v tejto sa naštartuje koordinačný mechanizmus. Teda všetky organizácie z rodiny OSN spolu s partnermi z mimovládnych organizácií, ale aj zástupcami vládnych inštitúcií, či ambasád si spolu sadnú a vytvoria plán humanitárnej reakcie, týkajúci sa zabezpečenia všetkých základných potrieb – teda vzdelávanie, obnova živobytia a zabezpečenie potravín, zdravie, ochrana, bývanie, voda, sanitácia a hygiena. V rámci toho UNICEF má vytvorený plán v oblastiach, ktoré sme už spomínali. To isté sa udialo zároveň v krajinách, kam smerujú odídenci z Ukrajiny. Pre každú krajinu bol vytvorený takýto predpokladaný plán pre celý región, do ktorého utekajú odídenci z Ukrajiny. Na Slovensku UNICEF pripravuje jednotlivé formy pomoci v spolupráci s ministerstvami či ďalšími inštitúciami.
Za viac ako 10 rokov, čo sa venujem pomoci v humanitárnych krízach, som nevidela štát, ktorý by krízu dokázal zvládnuť bez problémov. Preto je dôležitá spolupráca štátu, mimovládneho sektora a ďalších aktérov, vrátane organizácií z rodiny OSN. Využiť expertízu, nebáť sa priznať, že niečo nevieme.
15. Zvláda štát svoju úlohu pri riešení aktuálnej utečeneckej krízy?
Nie je mojou úlohou hodnotiť štát, pretože to nie je objektívne. Každý štát, ktorý je vystavený takejto kríze je pod veľkým tlakom a je potrebné riešiť strašne veľa vecí naraz. Mnohé si vyžadujú aj legislatívne úpravy. Oveľa menej pripravené sú štáty, ktoré si takouto krízou ešte neprešli. Za viac ako 10 rokov, čo sa venujem pomoci v humanitárnych krízach, som nevidela štát, ktorý by krízu dokázal zvládnuť bez problémov. Pretože každá kríza prináša svoje špecifiká. Ak nemáte v inštitúciách a na úradoch veľa ľudí, ktorí už majú skúsenosť s humanitárnou krízou, tak je to ako keď prijímate nových zamestnancov do zamestnania – je potrebné veľa vecí sa naučiť.
Pri humanitárnej kríze sa učíte za pochodu, a tak sa samozrejme urobí aj mnoho chýb. Ja by som si tiež netrúfla povedať, že by som dokázala zabezpečiť všetky formy pomoci aj napriek 10 ročnej praxi. Preto je dôležitá spolupráca štátu, mimovládneho sektora a ďalších aktérov, vrátane organizácií z rodiny OSN. Využiť expertízu, nebáť sa priznať, že niečo nevieme. Napríklad táto humanitárna kríza je veľmi špecifická tým, že na Ukrajine je mobilizácia a utekajú prioritne ženy s deťmi. Rodiny sú akoby nasilu rozdelené, ženy a deti sú ponechané samy a vystavené ďalším potenciálnym rizikám.
16. Manažovať humanitárnu pomoc v čase neustávajúceho vojnového konfliktu musí byť veľmi náročné. Hovorí sa, že človek má nasadiť kyslíkovú masku najprv sebe, až potom pomáhať ostatným. Čo je tvojou psychohygienou v tomto období?
Mne najviac pomáha viera a šport, ale aj to, že už poznám sama na sebe, kedy konám skratovo a je čas sa zastaviť. Potom si skrátka zoberiem na pár dni voľno a od všetkého sa odstrihnem, aby som mohla fungovať ďalej. Strávim viac času s Bohom, s rodinou, športujem a vrátim sa oddýchnutá a s čerstvou hlavou.
Mária SliackaViac než 10 rokov strávila na humanitárnych misiách vo svete. Začínala ako dobrovoľníčka v Keni, neskôr pracovala na koordinácii projektov v Keni, Južnom Sudáne, na Haiti, v Afganistane a Gruzínsku. Viedla misiu na turecko – sýrskych hraniciach pre ľudí vo vojnou zasiahnutých oblastiach Sýrie, koordinovala humanitárnu pomoc na Ukrajine. Počas spolupráce s ADRA Slovensko bola súčasťou tímu vyslaného na pomoc ľuďom zasiahnutým povodňami v Bosne. Vyštudovala cestovný ruch na Ekonomickej fakulte UMB a pracovala ako hotelová manažérka. Aktívne sa venovala športu – je päťnásobnou majsterkou Slovenska v šprinte, bola slovenskou reprezentantkou v plutvovom plávaní a rýchlostnom potápaní. V roku 2020 sa stala víťazkou prestížnej ankety Slovenka roka v kategórii Charita. Slovenskú nadáciu pre UNICEF vedie od roku 2018. |
Ako sa vám článok páčil?
Zaujal vás článok? Toto sa vám bude páčiť!
