
Máme viac než len halušky a Tatry. Svetový deň cestovného ruchu je príležitosťou pozrieť sa na Slovensko novými očami

Predstavte si, že by k vám domov na rok zavítal slávny a známy cudzinec a vašou úlohou by bolo jediné: ukázať mu to najkrajšie zo Slovenska. Čo by ste mu ukázali? Vysoké Tatry? Banskú Štiavnicu? Čičmany? A ďalej?
Dnes je ideálny deň položiť si túto otázku, pretože dátum 27. 9. je v kalendári označený ako Svetový deň cestovného ruchu. Je to deň, kedy si pripomíname hodnoty cestovného ruchu pre spoločnosť. A je to aj výborná príležitosť znovu si zopakovať, čím je unikátna práve naša krajina. Pretože Slovensko nie sú zďaleka len Vysoké Tatry a legendárne halušky. Pripomeňme si 10 dôvodov, prečo je naša domovina miesto, ktoré sa oplatí spoznať.
Termálne kúpaliská, aquaparky, kúpele
Slovensko sa bez hanby môže radiť medzi najbohatšie štáty sveta, pokiaľ ide o termálne pramene. Dokopy je u nás dosiaľ známych okolo 1500 termálnych prameňov, ktoré majú blahodárne účinky na zdravie. Vedeli ste, že na Slovensku máme až 35 termálnych kúpalísk? Okrem toho máme na Slovensku 25 liečebných kúpeľov, kde môžete zažiť výnimočný kúpeľný pobyt.
Vodný park v Bešeňovej prevádzkuje 9 celoročných bazénov, z toho 6 s termálnou vodou.
Hrady, zámky, kaštiele
180 hradov a zámkov (vrátane ruín) a 425 kaštieľov svedčí o tom, že Slovensko má bohatú a slávnu históriu. Právom sa môžeme označovať za svetovú veľmoc v počte hradov. Napríklad Spišský hrad s rozlohou vyše 4 ha patrí medzi najväčšie hradné zrúcaniny v strednej Európe a je zapísaný do Zoznamu pamiatok svetového dedičstva UNESCO. Za rozprávkový (a zároveň najkrajší) býva označovaný Bojnický zámok, prestavaný podľa vzoru elegantných zámkov pri rieke Loira vo Francúzsku. Patrí k najnavštevovanejším v Európe.
Spišský hrad je najrozsiahlejším hradným komplexom v strednej Európe-
Skanzeny
Ľudová architektúra, to je bohatstvo, ktorým sa Slovensko rado pýši. Pôvodné drevenice so skromným zariadením sa dodnes nachádzajú na území celého Slovenska. V skanzenoch sú však koncentrované do podoby komplexných, malých dediniek. Na Slovensku sa nachádza 10 múzeí expozícií v prírode, v ktorých môžete v peknej prírode obdivovať pamiatky ľudovej stavebnej kultúry. Najznámejšie sú skanzeny vo Vychylovke, Martine, Zuberci a Pribyline.
Múzeum liptovskej dediny v Pribyline ponúka z rozhľadne krásne výhľady na tatranské končiare.
Jaskyne
Naše malé Slovensko je bohaté na krasové podzemné útvary tak ako máloktorá krajina. Sprístupnených je 18 jaskýň z celkového počtu 6 200, ktoré boli doposiaľ objavené. Medzi nimi sú niektoré aj unikátne -napríklad Ochtinská aragonitová jaskyňa je zaradená do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Najnavštevovanejšou slovenskou jaskyňou je Demänovská jaskyňa slobody. Práve tu sa v Snežnom dóme natáčala scéna, kedy Perinbaba posiela preč Zubatú, ktorá si prišla po Jakubovo telo.
Národné parky
Národné parky Slovenska sú výkladnou skriňou slovenskej prírody. Slovensko sa môže pochváliť deviatimi národnými parkami, z nich najznámejšie a najnavštevovanejšie sú Tatranský národný park a Národný park Nízke Tatry. A opäť jedna rarita. Vedeli ste, že Národný park Poloniny na východe Slovenska je jediným miestom na našom území, kde vo voľnej prírode žije zubor hrivnatý? Je to najväčší suchozemský európsky cicavec, ktorého na svete žije len okolo 3000 jedincov.
Historické mestá
Až 18 miest na Slovensku sa môže pýšiť mestskou pamiatkovou rezerváciou. Chránené historické jadro majú Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Bardejov, Bratislava, Levoča, Nitra, Kežmarok, Košice, Kremnica, Podolínec, Prešov, Spišská Kapitula, Spišská Sobota, Svätý Jur, Štiavnické Bane, Trenčín, Trnava a Žilina. Na Zozname kultúrneho svetového dedičstva UNESCO sú zapísané aj mestá Banská Štiavnica, Levoča a Bardejov.
Pôvodný vidiek
Priznajme si, že mestský ruch si vyberá svoju daň a občas nie je nič prospešnejšie, než odísť od hluku mesta a dopriať si liečivý pobyt na vidieku. Návrat k tradíciám a prírode je trendom, ku ktorému sa hlási čoraz viac ľudí. Slovenské salaše, gazdovstvá, ranče či rodinné farmy sú ideálnym miestom na spomalenie, zoznámenie sa s tradíciami a túlanie sa po nenarušenej krajine. Na vidieku možno pričuchnúť aj aktivitám, ktoré mestské deti už nepoznajú – ako napríklad farmárčenie, rybolov, jazda na koni či zabudnuté remeslá.
Gastronómia
Tradičná slovenská kapustnica, halušky so slaninkou, pirohy ako od mamky – to je klasika, ktorú všetci dobre poznáme. Bolo by však chybou zostať iba pri týchto tradičných jedlách, o ktorých pôvode sa vedú spory naprieč internetom. S bohatou históriou sa u nás spájajú napr. aj zabíjačkové či kačacie a husacie hody. Titul hlavné mesto pečenej husaciny udeľuje 9 z 10 mäsožrútov jednoznačne Slovenskému Grobu. No a keď už sme pri jedle a pití, kvalitou nezaostávajú ani slovenské destiláty, víno i pivo.
Renesancia remesiel
S trochou nadsázky možno povedať, že Slovensko zažíva renesanciu remesiel a ručnej výroby. Posledné desaťročie badať odklon od masových prefabrikátov a naopak rastúcu obľúbenosť handmade výrobkov všetkých druhov - od kozmetiky, cez oblečenie, šperky, doplnky do domácnosti, keramiku, hračky až po potraviny či vintage nábytok. Aj na Slovensku vznikajú mladé a úspešné značky, ktoré ponúkajú remeselnú kvalitu svojich výrobkov a darí sa im expandovať aj v zahraničí. Na Zľavomate ich nájdete v kategórii Slovenská kvalita.
Remeselné výrobky sú na Slovensku čoraz populárnejšie.
(Našťastie ešte stále) živá kultúra
Aj napriek nepriaznivým podmienkam vznikajú na Slovensku nezávislé kultúrne centrá a uzly, ktoré v našich ospalých mestách a dedinách zvyšujú kvalitu života aj ich atraktivitu. Za všetky mestá spomeňme napríklad Košice, ktorým priniesol titul EHMK 2013 nové ekonomické impulzy a celkové pozdvihnutie atmosféry metropoly východu. Ak niekedy budete mať cestu do Trnavy, Bytče, Rožňavy či Liptovského Mikuláša, choďte si pozrieť miestne nezávislé kultúrne centrá. Malý Berlín, Ladovňa, Kultúrno-kreatívne centrum Kláštor a ďalšie exotické oázy plné jednotlivcov nezlomnej vôle sú neobjaveným 8. divom Slovenska.
Kultúrne centrum Ladovňa v Bytči
Svetový deň cestovného ruchuJe ustanovený každý rok na 27. septembra. V tento deň si celý svet pripomína význam cestovného ruchu pre medzinárodnú spoluprácu, posilňovanie svetového mieru, ochranu prírody a kultúrneho dedičstva, znižovanie chudoby a nezamestnanosti vo svete a celkové zlepšovanie kvality života. Hlavným cieľom Svetového dňa turizmu je vyzdvihnúť hodnoty cestovného ruchu pre celkový rozvoj spoločnosti. Za ustanovením sviatku je valné zhromaždenie Svetovej organizácie cestovného ruchu , ktoré sa konalo v roku 1979 v Španielsku. V tento deň boli v roku 1970 prijaté stanovy WTO, najvýznamnejšej medzinárodnej organizácie v oblasti svetového cestovného ruchu, ktorá sa v decembri 2003 stala špecializovanou agentúrou OSN. Načasovanie osláv Svetového dňa turizmu má ešte jednu symbolickú líniu. V tomto čase sa končí hlavná turistická sezóna na severnej pologuli a zároveň sa začína na južnej zemskej pologuli. V dnešnom globálne prepojenom svete teda trvá turistická sezóna 365 dní v roku. |
Dajte si rande so svojím mestom
Na počesť Svetového dňa cestovného ruchu zvyknú mestá organizovať prednášky, bezplatné prehliadky, rôzne výstavy, súťaže, prezentácie, koncerty a ďalšie rozmanité akcie. Dajte si aj vy tento týždeň rande so svojím mestom, spoznajte bližšie jeho kultúru, pamiatky či históriu. Tu je niekoľko tipov na podujatia na Slovensku na počesť Svetového dňa cestovného ruchu. Pestrý program vás čaká v Nitre ale aj na Horehroní.
Nitra
Banská Bystrica
Nová Baňa
Brezno
Rimavská Sobota
Spišská Nová Ves
|
Pestrý turistický program si však môžete spraviť aj vo vlastnej réžii, stačí len zmeniť uhol pohľadu a pozrieť sa na svoje mesto očami návštevníka. Určite nájdete niečo, čím vás práve vaše mesto milo prekvapí.
Páčil sa vám tento článok? Poteší nás, ak ho budete zdieľať aj svojim priateľom či známym. Oslávme Svetový deň cestovného ruchu tým, že si pripomenieme, aké jedinečné je naše Slovensko 👍. Ukážte aj vašim známym žijúcim v zahraničí, čo všetko doma máme.
Ako sa vám článok páčil?