Sokoliari, úžasné strašidlá aj rozprávky Boženy Němcovej na zámku… odštartujte leto v Bojniciach!
Martina Matejovičová 
Po stopách Juraja Jakubiska: Na týchto miestach na Slovensku nakrútil svoje majstrovské diela
24. február 2023 bude už navždy zapísaný do histórie slovenského filmu čiernym písmom. Zubatá si trúfla na najuznávanejšieho slovenského režiséra Juraja Jakubiska. Jakubiskova nenapodobiteľná poetika nám bude citeľne chýbať. Každý záber jeho filmov bol poctivo premyslený a veľmi dôležitý bol pre neho aj výber filmových lokácií.
Poďte si spolu s nami zaspomínať na majstra Jakubiska prostredníctvom miest, ktoré mu počas jeho života učarovali natoľko, že sa na nich rozhodol nakrútiť svoje majstrovské diela.
Kojšov: Tu sa zrodila legenda
V obci Kojšov sú hranice medzi naším svetom a svetom rozprávok veľmi tenké
Naše putovanie magickým svetom Juraja Jakubiska sa nedá začať nikde inde, ako v jeho rodnej dedinke Kojšov. Kojšov sa nachádza na východe Slovenska v okrese Gelnica. Do dedinky vedie jediná úzka cestička, obec zo všetkých strán obkolesujú husté Volovské vrchy. Nečudo, že práve toto miesto späté s prírodou formovalo Jakubiskovu výnimočnú estetiku.
Do svojej rodnej obce sa rád vracal a s úsmevom hovorieval, že aj Perinbaba pochádzala z Kojšova. Jakubisko v Kojšove nakrútil svoj celovečerný debut Kristove roky a tiež oceňovaný film Zbehovia a pútnici. Práve druhý menovaný film aj samotný Jakubisko považoval za vrchol svojej tvorby. Povedal o ňom, že je to jediný film, ktorý by už lepšie nedokázal nakrútiť.
Mohyla M. R. Štefánika: Cenzúra a zákaz nakrúcania
Nakrúcanie pri pomníku Milana Rastislava Štefánika spôsobilo Jakubiskovi mnohé problémy
Ďalším významným miestom, ktoré zasiahlo do kariéry Juraja Jakubiska bola Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Nakrúcal tu fantasmagorický film Vtáčkovia, siroty a blázni. Film reagoval na napätú spoločenskú situáciu, keďže v roku 1968 vtrhli do Československa vojská Varšavskej zmluvy. Jakubisko scény na Mohyle nakrúcal načierno veľmi skoro ráno, aby svojich kolegov nevystavil nebezpečenstvu. Štefánik bol totiž podľa komunistov nežiadúci predstaviteľ buržoázie.
Film po nakrútení putoval rovno do trezoru, cenzúra ho označila za nihilistický a negativistický. Premiéry sa dočkal až po revolúcii. Aj kvôli tomuto filmu dostal Jakubisko v roku 1971 zákaz točiť celovečerné hrané filmy. Zákaz pretrval až do roku 1979.
Postav dom, zasaď strom a natoč film!
Po mnohoročnej prestávke sa Juraj Jakubisko vrátil k nakrúcaniu celovečerných filmov, jeho prvým filmom bola dráma z prostredia slovenskej dediny Postav dom, zasaď strom. Scenár dostal Jakubisko pridelený, hlavným hrdinom bol pozitívny socialistický hrdina Matúš, ktorý prichádza do zapadnutej východoslovenskej dedinky so vznešeným cieľom – postaviť dom, zasadiť strom, vykopať studňu a splodiť syna. Cesta k tomuto cieľu však má mnoho úskalí.
Jakubisko film nakrúcal v niekoľkých malebných dedinkách na východnom Slovensku – v Zádieli, Medzeve, Lubeníku, Dobšinej či Rudňanoch. Vo filme sa však mihnú aj skutočne skvosty – Chmarošský viadukt pri Telgárte a Lúčansky vodopád.
Film bol divácky úspešný, štátni funkcionári však neboli spokojní. Znovu prišli sankcie, tentokrát však nie až také kruté. Jakubisko mohol aj naďalej tvoriť celovečerné filmy, avšak len rozprávky, historické filmy a komédie. Paradoxne vďaka týmto obmedzeniam vznikli Jakubiskove divácky najobľúbenejšie filmy – Nevera po slovensky, Tisícročná včela a Perinbaba.
Čierny Balog – Neverníci všetkých krajín nasadajte na vlak!
Obec Čierny Balog je dnes obľúbenou destináciou všetkých milovníkov vlakov a divokej prírody
Komédia z lesníckeho prostredia Nevera po Slovensky sa prakticky celá nakrúcala v Čiernom Balogu a jeho okolí. Obec Čierny Balog pozostáva z 13 osád a nachádza sa vo Veporských vrchoch neďaleko Brezna. Je známa najmä pre svoju Čiernohronskú železnicu, ktorá hrala dôležitú úlohu aj v Jakubiskovom filme.
Železnica začala písať svoju históriu v roku 1908, postupom času jej celková dĺžka dosiahla až 132 km. Slúžila predovšetkým na zvoz dreva z priľahlých dolín Čierneho Hrona. Jakubisko film Nevera po slovensky dokončil v roku 1980, o dva roky neskôr bola železnica rozhodnutím vlády zrušená. V súčasnosti vláčik opäť premáva a slúži na turistické účely.
Juraj JakubiskoVýznamný slovenský režisér, scenárista a výtvarník sa narodil 30. apríl 1938 v už spomínanej dedinke Kojšov. Vždy mal silné vizuálne cítenie, vyštudoval Strednú umelecko-priemyselnú školu v Bratislave, konkrétne odbor fotografia. Tu sa spoznal s ďalším výnimočným slovenským režisérom Ellom Havettom. Spoločne sa dostali na pražskú FAMU a stali pri zrode česko-slovenskej novej vlny.
Zdroj: Juraj Jakubisko (2018) - Jindřich Nosek, CC BY-SA 4.0, prostredníctvom Wikimedia Commons Jakubiskove filmy boli úspešné nielen u nás, ale aj v zahraničí. Jakubiska uznával aj Federico Fellini, ktorý Jurajovi venoval legendárny klobúk. Juraj Jakubisko v roku 2008 získal cenu za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch. V roku 2016 získal na slovenských národných cenách Slnko v sieti ocenenie pre výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre.
|
Magický Zuberec: Domov tisícročnej včely
Chcete zažiť autentickú historickú slovenskú dedinu? Vaše kroky pravdepodobne povedú do Múzea oravskej dediny – Zuberec. Juraj Jakubisko v tomto jedinečnom skanzene rozohral milovanú ságu rodu Pichandovcov. Niektoré zábery vznikli aj v malebnej dedinke Zázrivá.
Film na motívy rovnomenného románu Petra Jaroša vznikol v dvoch verziách: v podobe celovečerného filmu a v podobe 4-dielneho televízneho seriálu. Hlas tisícročnej včele prepožičala Zdena Studenková.
Lomnické sedlo, Demänovská jaskyňa: Perinbaba je zo Slovenska!
Veža, kde sa začínal svet živých, stála na skalnom brale v Lomnickom sedle
Perinbaba prejavila pozoruhodný vkus pri budovaní svojho sídla! Pracovňu si zriadila v Demänovskej a Dobšinskej ľadovej jaskyni, cesta z jej kráľovstva do skutočného sveta vedie cez Hlbocký vodopád v Súľovských skalách. Keď sa vyšplháte po rebríku, dostanete sa do vežičky, ktorá sa nachádza priamo v Lomnickom sedle. Jakubiskovo Slovensko je skutočne magické!
Zaujímavosti z nakrúcania PerinbabyNatáčanie Perinbaby muselo byť na istý čas pozastavené, pretože sa štábu minuli klince na výrobu kulís. Tvorcovia sa ich neúspešne snažili zohnať po celom Slovensku, nakoniec boli nútení ísť do Rakúska. Tam kúpili 50 balíkov klincov a načierno ich previezli cez colnicu. Práve vtedy do Československa pricestovala Giulietta Masina, predstaviteľka Perinbaby. Nakrúcať sa však nemohlo, keďže kulisy neboli dokončené. Giuliettu Jakubisko zobral na výlet do Tatier a nahovoril jej, že je to tradíciou pri každej vzácnej hereckej návšteve zo zahraničia. |
Bathory: Čachtická pani bez hradu
Z majestátneho Čachtického hradu sú dnes už len ruiny
Bohužiaľ, z Čachtického hradu je dnes už len ruina, preto Juraj Jakubisko musel hľadať svoje interiéry inde. Film Bathory (2008) sa nakrúcal v českých hradoch Točník, Pernštejn, na zámkoch Telč a Doudleby nad Orlicí. Aj Slovensko však v tomto filme ukázalo svoje krásy – scény z podzámčia sa nakrúcali v skanzene Pribylina.
Film o krvilačnej Báthoryčke, ktorá podľa Jakubiskovej vízie bola len obeťou temných intríg, zarobil celosvetovo v kinách 5 357 335 eur a stal sa najúspešnejším filmom v celej Jakubiskovej kariére.
Odišla legenda
Juraj Jakubisko po sebe zanechal 14 nenapodobiteľných celovečerákov, množstvo krátkometrážnych filmov a dokumentov. Uvedenia svojho 15 filmu, pokračovania rozprávkovej Perinbaby, sa už žiaľ nedočkal.
Zdroje: csfd.cz, www.filmovamista.cz, wikipedia.org
Ako sa vám článok páčil?
Zaujal vás článok? Toto sa vám bude páčiť!
