S knihou zaspávam, s knihou som kamarát – alebo ako viesť deti k čítaniu?

Rozprávky máme radi všetci, tak prečo by sme túto nádheru nedopriali aj našim deťom? Čítanie predsa napomáha snívaniu, rozvíja fantáziu a podporuje celkový rozvoj dieťaťa. Je preto dôležité viesť deti k tejto krásnej aktivite denne.

Hovorí sa, že na čítanie nie je nikto primladý ani pristarý. A naozaj je tomu tak. Ak máte doma malinké bábätko a máte chuť prečítať mu rozprávku, neváhajte a spravte tak. Pozorujte, čo to so sebou prinesie a možno ostanete prekvapený tou nádhernou reakciou. Bábätká veľmi obľubujú pokojný hlas rodiča, cítia sa tak bezpečne a spokojne.

Ak už ale máte dieťatko, ktoré učíte istému režimu, je perfektné, ak medzi každodennú aktivitu zaradíte práve čítanie. Či už to bude v doobedných hodinách, alebo to bude rozprávka pred večerným spánkom, dôležité je, že si takto strávené chvíle dieťa zaručene obľúbi. A s ním pokojne aj celá rodina!

Základným receptom je postupné objavovanie a skúšanie rôznych príbehov. Možno budete prekvapený, kam až sa predstavivosť vášho dieťatka dostane, keď bude neskôr iniciatívne príbehy dokončovať za vás.

V našej rodine zabralo doobedné spoločné aktívne čítanie s maminkou a večerné “uspávacie” s tatinkom. V doobedných hodinách dieťatko samo drží knihu, otáča strany, a tým si cvičí nielen motoriku, ale aj sústredenie sa a vytrvalosť dočítať aj to posledné slovíčko.

Večer sme zaviedli čítanie v postieľke, kde volíme skôr jednoduché veselé príbehy, pričom dĺžku a počet rozprávok určujeme podľa únavy dieťatka. Ak čítame príbeh už niekoľkýkrát, môžeme sa snažiť príbeh pozmeniť a sledovať, či si dieťa zmenu všimne. Prípadne sa môžeme počas čítania pýtať na rôzne situácie. Kontrolujeme tak nielen pozornosť a sústredenie, ale tiež pamäť – toto určite odporúčam predovšetkým v čulejších častiach dňa.

Ak je dieťatko menšie, zvoľte si v úvode krátke príbehy. Postupne môžete rozširovať ako dĺžku, tak aj žáner. Vezmite dieťa do kníhkupectva a nechajte mu voľnú ruku vo výbere rozprávok. Knihu nemusíte hneď kupovať. Stačí, ak si sadnete spolu a priamo na mieste si nejaký príbeh prečítate. Ak si myslíte, že to budete pôsobiť vtipne, hneď vás z tohto omylu vyvediem. Pohľad na čítajúceho rodiča patrí medzi najpríjemnejšie “obrázky” formujúce pokoj a lásku na tvári druhých.

Ak si vaše dieťa nevie osvojiť žiadnu rozprávkovú knihu, skúste tzv. dospelácku literatúru s reálnymi fotografiami. Predovšetkým chlapci majú radi “skutočné” dopravné prostriedky. Časom sa aj tento fakt pozmení a určite nabehnete na kreslené príbehy so šťastným koncom.

A teraz už ticho – začíname: “Kde bolo, tam bolo, …”