Ako viesť deti k čítaniu? Odpovedajú Kristína Tormová a Braňo Jobus

Obaja sú autormi úspešných kníh, majú svojský a nie vždy pochopený humor. Sú však aj rodičmi a preto sme sa s nimi v marci, mesiaci kníh, rozprávali na tému, ako viesť deti k čítaniu. Kristína Tormová a Braňo Jobus.

Kristína Tormová je azda najznámejšia slovenská mamička, ale tiež obľúbená herečka, blogerka, influencerka, autorka kultových pásikavých tričiek s vtipnými odkazmi a v neposlednom rade aj spisovateľka. Je autorkou kníh Som mama a Stále som mama, ktorých sa spolu predalo až 50 000 výtlačkov.

Braňo Jobus je známy recesista, zakladateľ hudobného festivalu Vrbovské vetry, člen viacerých hudobných zoskupení a úspešný autor rozprávkových kníh pre deti s nezameniteľným rukopisom (napr. séria kníh o Muflónovi Ancijášovi, Žubrienky Inštalatérky, Ja nič, ja muzikant, Komisár Mrodge). 

V marci, mesiaci mesiacich kníh, sme ich oboch vyspovedali na tému deti a knihy.

Je podľa Vás čítanie pre deti dôležité?

K. Tormová: Čítanie považujem za veľmi dôležité a vediem k nemu svoje deti úplne od malička. Nielen, že ide o spoločne strávené chvíle, ale aj o to, aby rozvíjali fantáziu a urobili si „čítací návyk“. Je to čas pre seba, čas dobre využitý, čas, kedy sa dá zmiznúť do iného sveta, cestovanie bez cestovania a hlavne možnosť dozvedieť sa. Na čítaní detí mi naozaj extrémne záleží. 

B. Jobus: Samozrejme, že áno. Ale tak isto považujem za dôležité aj rozprávanie rôznych, pokojne aj vymyslených príbehov. Pretože aj v rozprávaní sa môže vystreliť latka fantázie a predstavivosti pokojne aj do vesmíru.

5,49€

10,90€

Rozprávkový knižný darček pre vaše deti

4,9 / 5Vydavateľstvo Matice slovenskej, s r. o.

 

Podľa akých kritérií vyberáte(by sme mali vyberať) knihy svojim deťom?

K. Tormová: Máme knihy, ktoré sa páčia mne a tiež knihy, ktoré sa páčia im. Mne kniha o Ľadovom kráľovstve naozaj nič nehovorí, ale sama si pamätám z detstva, že sa mi páčili knihy s Disneyho obrázkami, čiže proti tomu nič nemám. Kniha ako kniha. Ak si obľúbia akékoľvek, časom sa dostanú aj k iným. Som si istá. A ja im ich podsúvam. Rady s dievkami chodíme do kníhkupectiev, prezeráme knihy, tiež kupujeme knižky z antikvariátov. Vyberám také, z ktorých mám dobrý pocit a také, ktoré majú dobrý príbeh a sú zaujímavo napísané. Deti majú svoje kritériá na tieto body, tak to nejako kombinujeme. Nebudem ich nasilu tlačiť do môjho vkusu, aj keď je pravda, že sa chvalabohu väčšinou zhodneme. 

B. Jobus: Určite je dobré, keď má dieťa v tomto priestor a môže si vybrať samé, čo sa mu páči. Alebo mu rodičia  pomôžu vo výbere a čítajú a zabávajú sa na príbehu spolu s dieťaťom. 

Ako podľa Vás rozlíšiť dobrú detskú knižku od knižného gýča?

K. Tormová: Každý má iný vkus, čiže ťažko to nejako objektívne vyhodnotiť. A teda niektoré knižné gýče naozaj ľúbim. Keď sa dievky naučili čítať, kúpila som im totálne gýčovú knižku o zvieratkách a dievčatku, čo ich ľúbi…juj, celé zle. Ale vybrali si ju. Pyšne, že si ju môžu samé prečítať. Prečo by som im v tom mala brániť?

B. Jobus: Každému sa páči niečo iné a môže sa slobodne rozhodnúť. 

Ako viesť deti k čítaniu, aby ich to samé bavilo?

K. Tormová: Asi musia vidieť, že rodič číta. Sám sebe. Ja dievčatám aj rozprávam, že o čom je knižka, ktorú čítam. Zaujíma ich to. I keď aktuálne na žiadnu nemám čas a som rada, ak si nejaký nájdem aspoň na to spoločné čítanie. Nikdy sa u nás o tom, či nás to baví alebo nie, nediskutovalo. Skrátka vždy sme čítali a je to také prirodzené, že niet čo riešiť. Prosia nás dospelých nonstop, aby sme im čítali. A ja sa z toho veľmi teším. Dievčatá sa dokonca naučili samé čítať, lebo ich veľmi štvalo, že si nemôžu čítať samé. 

B. Jobus: Je pekné ísť dieťaťu príkladom. Keď dieťa vidí, že sa v rodine číta, bude ho to lákať. 

Každá z kníh Braňa Jobusa je plná bláznivého humoru a rýchlo sa stane bestsellerom.

Na akých knižkách momentálne fičia vaše deti?

K. Tormová: Spolu čítame Pipi dlhú pančuchu už druhýkrát. Samé si listujú a čítajú všetko, čo nájdu. Ale musím povedať, že majú dobrý vkus. Od knižiek, ktoré majú ešte po mne, ako sú Mach a Šebestová, až po ich najobľúbenejšiu knižku od českej autorky Kateřiny Maďarkovej Justínka a asistenčný jednorožec. To je kniha, ktorá mi svojou krásou vyrazila dych. 

B. Jobus: Keďže sú už dospelí, čítajú zväčša odbornú a povinnú literatúru do školy. 

Dnes je doba, kedy sa čoraz viac hovorí o minimalizme a redukovaní vecí, ktoré vlastníme. Malo by sa podľa Vás toto vzťahovať aj na knihy? Ako by sme sa podľa Vás mali správať ku knihám po prečítaní: pustiť ich ďalej do obehu či ponechať si ich pre deti našich detí?

K. Tormová: Mala som obrovskú knižnicu. Nakoľko máme teraz pomerne malý byt, knihy som zredukovala o viac než polovicu. Nechala som si svoju zbierku divadelnej literatúry, ktorú som roky zbierala po antikvariátoch a knihy srdcu blízke. Nakupujem len knihy, ktoré viem, že chcem mať po ruke. Také tie na jedno prečítanie kupujem do čítačky. Je to pri našej mnohočlennej rodine aj praktickejšie na cesty a čítať môžem aj po tme pri spiacich deťoch. Knihy, ktoré sa ku mne dostanú a viem, že ich druhýkrát čítať nebudem, posuniem do internetového antikvariátu, alebo ich nechám v domčeku pre susedov, kde sa vymieňajú knižky. 

B. Jobus: Keď sa do nejakej knihy zamilujem, samozrejme že si ju nechávam na pamiatku a potom ju rád odovzdám aj mojím potomkom. Je to na zvážení každého jedného čitateľa.

Braňo Jobus je autorom 11-tich knižných titulov pre deti.

Mali by detské knihy hovoriť aj o ťažkých témach, ako je napríklad smrť či strata blízkeho človeka?

K. Tormová: Áno, určite. Tieto témy by nemali byť tabu ani v rámci rozhovorov. 

B. Jobus: Určite je dôležité rozprávať deťom pravdu.  Napríklad v mojej knihe Zvon som tiež písal o chorom dievčatku, ktoré ležalo v nemocnici. Ďalej si ja však v bolestiach ísť netrúfam. 

Dnes je digitálna doba. Aký je Váš názor na mobily či tablety v detských rukách?

K. Tormová: Milujem svoj mobil, svoj tablet aj počítač. Predovšetkým na prácu, ale aj na obzeranie krás. Svojim deťom však nič také nedávam. Nemáme doma ani televízor a ostatné obrazovkové pútače sú u nás doma v kategórii mamin „pracovný nástroj“, čiže sa s nimi nehrajú. Ak pozeráme rozorávky, sú to plánované akcie, ktoré sú skôr výnimočné. Myslím si, že aj v ďaka dedigitalizácii našej domácnosti milujú naše deti knihy. Veľmi dúfam, že i to ostane.

B. Jobus: Je to fantastický vynález, ale zároveň hrozba závislosti je obrovská. Treba vedieť určiť hranice.