Cesta k tradíciám: Ako sa pán Ladislav ako jediný z 10 detí na výrobu sudov dal

Cesta k tradíciám: Ako sa pán Ladislav ako jediný z 10 detí na výrobu sudov dal

Zľavomat.sk 14. 5. 2020 Zdieľať

Napriek tomu, že remeslo už u nás už nemá také zlaté dno, aké malo v stredoveku, remeselníci na Slovensku ani v moderných dňoch rozhodne nevymreli. S remeselníkmi a remeslami na nás v dnešnej dobe dýcha závan akéhosi dobrého starého sveta neanonymných výrobkov, za ktorými stála zručnosť a hodiny práce konkrétnych ľudí. Na ktorú tradičnú výrobu sa pozrieme dnes?

PUKALO DREVO V PUKANCI UŽ V 17. STOROČÍ

Debnári z obce s veselým názvom Pukanec boli vychýrení po celom Slovensku už od roku 1636. Ich výrobky pomáhali nielen baníkom a vinohradníkom, ale využívali ich aj bežní ľudia počas každodenných činností – napríklad na vodu, kapustu, mäso, pranie či umývanie. Po zrušení pôvodných cechov vznikli remeselné spolky, pričom Pukanský debnársky spolok patril medzi najvýznamnejšie a fungoval dokonca ešte aj v období 1. ČSR. Od roku 1950 však drevárska výroba začala postupne upadať a svoje miesto prenechala smaltovaniu.

DEBNÁRSTVO – UMENIE, KTORÉ RASTIE POMALY 🌳

O tom, aké časovo náročné je debnárstvo, vie svoje aj pán Ladislav Hruškovič, ktorý je jedným z majstrov venujúcich sa tomuto tradičnému ručnému remeslu. Nedostal sa však k nemu len tak náhodou – jeho otec, dedko, pradedko, … tí všetci boli debnári v chýrnom Pukanci. Remeslo zdedil on, keďže ako jediný z desiatich súrodencov neodišiel do sveta. Už od detstva musel otcovi pomáhať v dielni a hoci ho obdivoval, v debnárstve sa nevidel. Vyučil sa za strojného zámočníka, no ukázalo sa, že rodinné dedičstvo volalo príliš intenzívne.

Zdroj: Peter KorčekZdroj: Peter Korček

Po otcovej smrti sa mu teda začal venovať naplno, no je mu ľúto, že sa viacero vecí nepriučil od otca, keď ešte mohol. Kedže je pán Hruškovič aj vinohradník postupne si začal nádoby na víno vyrábať sám. To si všimli aj susedia a známi, ktorí od neho chceli, aby im čo to opravil. A bolo to – láska k remeslu sa rozhorela naplno. Škoda len, že z jeho rodiny už remeslo, žiaľ, nik nepodedí – Hruškovičovci majú totiž iba tri dcéry.

AKÉ JE TAJOMSTVO VÝROBY SUDOV?

Na výrobu sudu potrebuje pán Hruškovič ideálne mohutný dub (využíva však aj iné druhy). Hovorí, že najlepšie je opilovať stromy na Štefana, pretože vtedy majú menej miazgy. Čerstvo zrezané drevo si dovezie domov, poštiepe a uloží do ohrádok na dvore, tzv. „klietok“. V nich drevo stojí aj dva roky, ak je suché leto, polieva sa, aby nepopraskalo. Až potom ide do výroby.

Ako to celé vyzerá? Pozrite si video priamo z dielne pána Ladislava Hruškoviča.

Ako ste videli vo videu, naštiepané drevo vytvorí takzvané „dúžky“, ktoré sa ohobľujú a následne sa z nich skladajú súdky. Samotnému procesu výroby ešte predchádza ohýbanie a s tým súvisiace vypaľovanie a zvlhčovanie. Vypaľuje sa preto, lebo drevo obsahuje tanín, ktorý prehrievaním mení na karamel. Ten chuťovo ovplyvňuje nápoj v sude. Potom sa sud vyčistí zvnútra, kým bude stiahnutý obručami a pokračuje sa výrobou drážky pre umiestnenie dna nádoby. Keď sa dno založí, sud sa aj zvonka očistí a nasadia sa obruče.

5 zaujímavostí a faktov z výroby pána Hruškoviča:

  • Jeden 100-litrový sud sa vyrába asi 30 hodín z už pripraveného dreva.
  • Cena 10-litrového dreveného ručne vyrábaného sudu je cca 100 eur. Priama úmera tu však neplatí. Cena 20-litrového sudu je totiž 300 eur, pretože naň treba dlhšie drevo a nájsť ho, to je umenie.
  • Doteraz najväčší sud, ktorý p. Hruškovič vyrobil, mal 700 litrov.
  • Sudy na víno sa vyrábajú nielen z dubového dreva, ale aj z agátového, morušového, z čerešne, slivky či jedlého gaštanu.
  • Životnosť dubového suda z dielne p. Hruškoviča aj vyše 100 rokov. Veď aj sám majster má v pivnici ešte sudy po otcovi a dedovi, pričom najstarší je má 130 rokov.

V pukaneckej dielni označenej zaveseným súdkom pán Ladislav vyrába najmä rôzne sudy, no jeho ruky sa nezastavia ani pred bečkami na kapustu, kaďami, vinotékami či trichtármi. Pokiaľ je dopyt, majster vie vyrobiť aj maselnice alebo iné tradičné predmety dennej potreby, ako sú napríklad drevené vedrá, putne na hrozno či hrotky. Svoje výrobky pravidelne prezentuje aj na jarmokoch či remeselných dňoch.

Nám nezostáva iné, iba obdivne uznať šikovnosť pána Hruškoviča a popriať jeho remeslu, aby ho ľudia s láskou využívali aj po ďalšie generácie.

Zľavomat.sk

Zľavomat.sk

Nové inšpirácie a zážitky na každý deň!