Cesta k tradíciám: Upleťte si s nami originálny prútený kôš!

Napriek tomu, že remeslo už u nás už nemá také zlaté dno, aké malo v stredoveku, tradičné remeslá ani v moderných dňoch rozhodne nevymreli. Vďaka nim na nás v dnešnej dobe dýcha závan akéhosi dobrého starého sveta neanonymných výrobkov, za ktorými stála zručnosť a hodiny práce konkrétnych ľudí. Na ktoré remeslo sa pozrieme dnes?

KOŠÍKY UŽ Z DOBY KAMENNEJ

Dekorácia či praktické využitie – šikovné košíky sa bezpochyby nájdu v každej domácnosti, nejde však o výmysel posledných rokov, desaťročí či dokonca storočí. Archeologické nálezy dokazujú, že košikárstvo, súčasne s poľnohospodárstvom a chovom zvierat, vznikalo už v mladšej kamennej dobe.

Košikárske výrobky v minulosti nesmeli chýbať žiadnej rodine – boli dôležitou súčasťou vybavenia roľníckeho hospodárstva, používali ich aj remeselníci, obchodníci a nechýbali ani v mestských domácnostiach. Sortiment košikárskych výrobkov bol rozmanitý, bežne slúžili na uskladnenie a transport rôznych materiálov a potravín. Nosili sa v nich dokonca aj deti. Tieto výrobky si počas storočí zachovali svoju technickú i výtvarnú kvalitu, zaujímavé tvary a nápadité vypracovanie.

PRÚTENÉ, PRAKTICKÉ A VHODNÉ TAKMER NA VŠETKO

Prútených výrobkov bolo toľko, koľko len fantázia dovolila. Známe boli napríklad opálky, používané pri rôznych prácach v domácnosti, zásobnice (otvorené i s vrchnákmi) na uskladňovanie plodín a potravín, košiny (využívané v poľnohospodárstve na zber a prenášanie), nádoby pre vinohradníkov či vrše (nádoby na chytanie rýb).

Zo všetkých prútených výrobkov boli (a sú) bezpochyby najrozšírenejšie koše. Tie boli rôznej veľkosti, tvaru a určenia – z hľadiska tvaru dna okrúhle, oválne, hranaté, z hľadiska tvaru tela najčastejšie valcovité alebo kónické. Tiež mohli byť prikryté vrchnákom alebo prispôsobené na nosenie na chrbte.

Používali sa takmer na všetko. Existovali koše pre hydinu, na liahnutie mláďat hydiny, na chov holubov, na bielizeň, koše slúžiace ako kolísky, koše na nosenie detí, na úschovu a sušenie potravín. V domácnostiach sa používali aj malé košíky na ukladanie šijacích potrieb, chleba, vajec a pod.

PRÚT K PRÚTU… A POTOM ČO?

Tieto praktické umelecké diela sa však nevzniknú len tak. Platí, že najvhodnejším materiálom na výrobu jednoduchých košikárskych výrobkov sú nepoškodené jednoročné vŕbové prúty, bez výhonkov, rovné a štíhle, s hladkým povrchom. Tie sa narežú, očistia, rozdelia podľa dĺžky a zviažu sa do viazaničiek – snopkov. 

Ako to však celé vyzerá? To vám prezradí pani Jarmila Horečná, ktorá sa výrobe košíkov venuje už roky a pod jej rukami sa stojáky a opletáky mihajú jedna radosť! 

Nám nezostáva iné, iba obdivne uznať šikovnosť pani Horečnej a popriať jej krásnym košíkom, aby ich ľudia s radosťou využívali aj po ďalšie generácie.