Mesto, v ktorom nuda nehrozí: Spoznajte Liptovský Mikuláš – naj atrakcie, pamiatky aj výlety
Katarína Pivarčiová 
Kam na výlet v Bratislave a okolí v zime?
Máte radi prírodu a zaujímavé miesta, no od ich návštevy vás odrádza chlad a nedostatok slnečných lúčov? Objavte čaro zimnej turistiky, prezrite si obľúbené lokality v Bratislave a okolí z inej perspektívy a garantujeme vám, že už nikdy nepoviete zimnej prechádzke v prírode NIE.
Zozbierali sme pre vás 20 výletov, ktoré môžete podniknúť v zime – nájdete medzi nimi známe turistické ciele i odľahlé miesta, kde nestretnete veľa ľudí.
Kam na výlet v zime? Objavte čaro zimnej turistiky v Bratislave a okolí.
1. Vyhliadka Devínska Kobyla
Vyhliadka na Devínskej Kobyle, ktorú postavili v Malých Karpatoch v lete 2020, sa teší mimoriadnej obľube. Nečudo, veď v lesoch blízko Bratislavy prakticky okrem Kamzíka nemá konkurenciu. Potešte sa pohľadom na krajinu s bielymi vrcholkami stromov ako v ruskej rozprávke.
Autori zo štúdia Architekti – Šebo Lichý sa pri tvorbe architektonického návrhu inšpirovali modlivkou zelenou, ktorá sa u nás vyskytuje predovšetkým na južnom Slovensku a južnej Morave. Pri troche fantázie veža naozaj pripomína modlivku – je to krásna a efektná rozhľadňa. Stavba je 21 metrov vysoká a má 7 vyhliadkových plošín. Konštrukcia je postavená z ocele a váži dovedna 35 ton. Na jej vrchol vás dovedie 112 schodov.
Celá konštrukcia je umiestnená v nadmorskej výške približne 530 metrov, čo ju predurčuje k skutočne impozantným výhľadom. Za priaznivého počasia tak z rozhľadne bez problémov dovidíte až na Alpy, Viedeň či Zobor v Nitre. S orientáciou vám pomôže aktuálna nadmorská výška aj šikovné orientačné značky vyznačené priamo na hrubom zábradlí každej vyhliadkovej plošiny.
V prípade priaznivého počasia z rozhľadne na Devínskej Kobyle dovidíte naozaj ďaleko.
Ako sa dostať k vyhliadke?
-
z Devína: od hradného brala po červenej značke;
-
z Karlovej Vsi: z konečnej zastávky na Dlhých Dieloch (Kuklovská) po modrej alebo červenej k rázcestiu Jezuitské vrchy, odtiaľ na Švábsky vrch, následne po červenej značke k rozhľadni;
- z Devínskej Novej Vsi: po modrej značke do lesa pod „Lipové“, odtiaľ treba sledovať zelenú značku až na vrchol;
- z Dúbravky: od Kostola svätého Kozmu a Damiána miernym stúpaním po asfaltke hore po žltej značke. Prípadne sa dá odviezť autom až k rampe a odtiaľ je to k rozhľadni už len kúsok. Túto trasu viete bez problémov zvládnuť aj s detským kočíkom.
2. Múzeum moderného umenia Danubiana
Nadšencov umenia vie naplniť nekonečným šťastím návšteva múzea. Čo tak za umením vycestovať do okolia Bratislavy? Necelých 20 km južne od hlavného mesta sa nachádza jedno z najromantickejších múzeí moderného umenia v Európe – Danubiana Meulensteen Art Museum. Jeho zakladateľmi sú holandský zberateľ a podporovateľ umenia Gerard Meulensteen z Eindhovenu a slovenský galerista Vincent Polakovič.
Od svojho otvorenia 9. septembra 2000 múzeum uskutočnilo desiatky výstav najprestížnejších osobností slovenskej, európskej a svetovej výtvarnej scény. Múzeum moderného umenia nachádzajúce sa na polostrove na toku rieky Dunaj, blízko mestskej časti Čunovo, je ako stvorené na jednodňový výlet. A to aj v prípade, keď prší a vonku je škaredé počasie. Vtedy sa jednoducho schováte dnu a užijete si umenie bez najmenších obáv z pokazeného výletu.
3. Vápenná (Roštún)
Vápenná, zvaná aj Roštún, je veľmi obľúbený a ľahko dostupný kopec. Týči sa do výšky 752 m n. m. a vždy je tam na čo pozerať, čo fotiť, čím sa kochať. Keď je hmla, vietor, alebo prosto „zlé počasie na horách“, pretože aj 700 metrový kopec je predsa len kopec v horách a počasie vie poriadne „zakúriť“ aj tu, tak sa môžete spoľahnúť na nádherné chodníčky, pripomínajúce hobbitie lesné chodníky, pokrútené stromy, námrazu na vetvách či rozhľadni na vrchole. Áno, tento kopec má navyše na vrchole aj rozhľadňu s krásnym nápisom: „Kamkoľvek ideš, čokoľvek hľadáš, na konci hľadáš sám seba. W. V. Steindl.“
Vápenná je tiež vďačná na zachytávanie východov a západov slnka. Nachádza sa na západnej strane Malých Karpát a pred sebou vidíte celé pohorie, ktoré osvetľuje nádherná hra slnečných lúčov a farieb.
Na vrchol Vápennej sa dá poľahky dostať po hodinke šliapania napríklad z obce Sološnica alebo Plavecké Podhradie. Vrch Vápenná spolu so svojím okolím sa nachádza v chránenej krajinnej oblasti NPR Roštún s 5. stupňom ochrany. Preto je potrebné chodiť len po vyznačených chodníkoch a les neznečisťovať.
4. Slavín
Pri návšteve hlavného mesta rozhodne nevynechajte pamätník sovietskych vojakov padlých počas druhej svetovej vojny na území západného Slovenska. Pamätník sa nachádza na predhorí Malých Karpát a patrí k najnavštevovanejším pamiatkam na území Bratislavy. Pamätník a súčasne vojenský cintorín vojakov, ktorí padli na jar v roku 1945 pri oslobodzovaní Bratislavy, bol postavený v rokoch 1957 – 1960 a v roku 1962 bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Na ploche 10 000 metrov štvorcových sa tu nachádza 6 masových a 317 individuálnych hrobov, spolu 6 845 vojakov a dôstojníkov a 100 civilných obetí. Projektantom vojnového pamätníka Slavín je slovenský sochár a architekt Ján Svetlík.
Pristupuje sa k nemu po mohutnom schodisku a cestu k pamätníku lemuje okrem hrobov aj sochárska výzdoba, ktorá umocňuje celkový zážitok. Samotná koncepcia pamätníka pritom plne rešpektuje dovtedajšie existujúce hroby padlých vojakov. Centrálna časť je tvorená obradnou miestnosťou, ktorú zdobí 37 metrov vysoký obelisk. Vidieť ho z viacerých častí hlavného mesta. Na jeho vrchole sa ešte týči sedem metrov vysoká socha sovietskeho vojaka vztyčujúceho vlajku, ktorý nohou drví hákový kríž na znak víťazstva nad fašizmom, od slovenského sochára Alexandra Trizuljaka.
Pamätník s hrobmi sovietskych vojakov patrí k najnavštevovanejším pamiatkam na území Bratislavy.
5. Horský park
Miesto, ktoré mnohým pripomína tajomný čarovný les uprostred mesta – Horský park Bratislava. O jeho vznik sa koncom 19. storočia pričinili dobrovoľníci z Bratislavského skrášľovacieho spolku. Pôvodný park vznikol úpravou jestvujúceho lesného prostredia v geografickom strede mesta, v nadmorskej výške 185 až 260 m n. m. a postupnými úpravami, no so zachovaním pôvodnej fauny a flóry, sa dostal až do dnešnej podoby.
Na ploche 22 hektárov tam v súčasnosti môžete okrem vzácnych drevín nájsť aj originálne lavičky s menami, detské ihrisko či malý domček pre strážcu parku. Celý park aj s historickou horárňou je významným miestom odpočinku, stretávania ľudí a tak trochu aj kultúrnym centrom Bratislavy.
6. Koliba a Kamzík
Kamzík (439 m n. m.) je bezpochyby srdcom bratislavského lesoparku a už dlhé roky obsadzuje popredné priečky v rebríčku obľúbenosti prechádzkových lokalít malých i veľkých obyvateľov Bratislavy. Lokalite dominuje 200 metrov vysoká televízna veža a rozľahlá lúka, známa aj ako Cvičná, nakoľko v minulosti slúžila na nácvik lyžovania. Miesto priam stvorené na dlhé prechádzky po upravených prírodných trasách či na víkendový výlet s deťmi, ktoré sa vyšantia guľovaním a sánkovaním na svahu.
Radi trávite voľný čas aktívne? Zamierte na Kolibu, či už na bicykli alebo pešo. Okrem krásneho výhľadu si na výlete môžete užiť aj jazdu na bobovej dráhe.
V krásnom prostredí malokarpatskej prírody si môžete tiež dopriať aj lezecké dobrodružstvo v lanovom centre Lanoland. Na vrchol Koliby sa dostanete pohodlne lanovkou.
7. Železná studnička
Túžite po oddychu v prírode, no náročná vysokohorská turistika nie je nič pre vás? Objavte jednu z najobľúbenejších rekreačných lokalít Bratislavčanov všetkých generácií a užite si čerstvý vzduch a pekné chvíle s rodinou či deťmi v jemnom objatí stromov.
Železná studnička, ktorá je súčasťou bratislavského lesoparku, sa nachádza na južnom okraji chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Nachádza sa tu množstvo zaujímavých technických stavieb, ako sú mlyny, náhony, rybníky či zariadenia lesného a rybného hospodárstva.
Aj napriek svojmu obdobiu chátrania táto visutá lanovka s dvojmiestnymi sedačkami už viac ako 40 rokov preváža ľudí. Nachádza sa v oblasti Železnej studničky a dá sa ňou vyviesť až na Kolibu. Môžu ju využiť ako peší turisti, tak aj cyklisti. Pri lanovke nájdete aj oficiálnu cyklistickú a verejnú zjazdovú trať – Rohatku.
8. Sad Janka Kráľa
Obľúbená prírodná relaxačná zóna blízko centra mesta a zároveň jeden z najstarších verejných parkov v strednej Európe. Mohutné vzácne stromy dopĺňa drobná architektúra. Viaže sa k nemu pomerne dosť histórie, nakoľko bol vybudovaný už koncom 18. storočia.
V jarných a letných mesiacoch tu na rozľahlých trávnatých plochách môžete vidieť skupinky ľudí cvičiť jogu, meditovať či trénovať bojové športy a chôdzu po lane. Už chýba len rozložiť si deku a začítať sa do peknej knihy, kým deti poobjavujú všetky prírodné krásy na okolí. Aj v zime je tu však prechádzka veľmi príjemná.
Typické pre Sad Janka Kráľa sú oddelené malé priestory kruhovitého tvaru ozdobené prvkami zverokruhu. Najvýznamnejším architektonickým prvkom je jedinečný záhradný altánok, ktorý bol pôvodne vežou františkánskeho kostola. V srdci sadu sa nachádza socha Janka Kráľa. V súčasnosti má park kultúrno-spoločenskú funkciu, slúži ako oddychové a stretávacie miesto. Vytvára oázu pokoja a zároveň slúži na športové aktivity pre všetky vekové skupiny.
Ubytovanie v Bratislave a okolí:
9. Rusovský park
Tajomný, vyhľadávaný a ideálny pre mamičky s deťmi, ale aj všetkých ostatných – taký je park v bezprostrednom okolí Zichyho kaštieľa v mestskej časti Rusovce. Ideálne miesto na relax, bicyklovanie, v lete piknik a celoročne dlhé prechádzky v objatí gaštanov a platanov. Na jar a jeseň sa park mohutne zazelená a už z diaľky hýri farbami a kvetmi.
Milovníci histórie môžu popri prírodných krásach preskúmať aj jeho siahodlhú históriu, ktorá sa tiahne až do doby bronzovej. Našli sa tu rôzne predmety historickej hodnoty a pozostatky po dávnych Keltoch či Rimanoch.
Foto: Marek Harum Zdroj: Facebook / Mestská čast Bratislava – Rusovce
10. Pajštún
Neviete, kam vyraziť cez víkend na prechádzku? Čo tak vybrať sa na obľúbenú prechádzkovú lokalitu Bratislavčanov a namieriť si to k zrúcanine hradu Pajštún?
Hrad sa týči nad obcou Borinka v nadmorskej výške 460 m. O jeho vzniku sa síce nezachovali presné údaje, no za zakladateľa hradu je považovaný najmä Rugerius z Tallesbrunnu, ktorý ho dal postaviť koncom 13. storočia. Kedysi majestátna stavba situovaná v nádhernom prostredí Malých Karpát slúžila na ochranu severozápadnej hranice Uhorska.
Najrýchlejší prístup k hradu je z obce Borinka po červenej turistickej značke, no v závere trasy je náročnejší výstup do kopca. Ďalšou možnosťou je prechádzka po žltej značke zo Stupavy – trasa je síce dlhšia, no oveľa pohodlnejšia. Z hradu sa naskytne nádherný výhľad na Malé Karpaty a južnú časť Záhorskej nížiny. V prípade priaznivého počasia je možné dovidieť až na rakúske Alpy.
11. Devín
Hrad Devín stojí na naozaj prekrásnom mieste, rovno nad sútokom riek Dunaj a Morava. Z vyhliadkovej terasy sa môžete pokochať výhľadom na okolie. Uvidíte Dunaj, ale aj rakúsky vrch Braunsberg. Jeho horná časť poskytuje jeden z najkrajších výhľadov – je odtiaľ vidieť sútok riek, políčka v susednom Rakúsku, celú mestskú časť Devín, Devínsku Kobylu aj nižšie položené hradné objekty.
Do areálu sa vchádza cez hlavnú, tzv. Moravskú bránu a po jej pravej strane sa nachádza ranokresťanská kaplnka zo 4. storočia. Na ľavej strane môžete vidieť pozostatky osady z 11. – 13. storočia. V časti stredného hradu sa nachádza šesťdesiat metrov hlboká hradná studňa a zvyšky obytných hospodárskych priestorov.
Okolie hradu môžete obdivovať aj cez ďalekohľad, ktorý je umiestnený v hornom hrade. Medzi dolným a stredným hradom sú základy veľkomoravského kostola. Nájdete tu aj pozostatky muničného skladu a cestu zo 17. storočia.
Hrad Devín stojí na naozaj prekrásnom mieste, rovno nad sútokom riek Dunaj a Morava.
12. Zámocký park Pezinok
Ak máte chuť na prechádzku v neopozeranom prostredí, skúste návštevu Zámockého parku v Pezinku. Nachádza sa priamo v Pezinku, dostanete sa doň z Mladoboleslavskej ulice.
Zámocký park v Pezinku vznikol v roku 1844 pod taktovkou grófa Františka Pálfyho. Poteší každého, kto má rád vzácne stromy aj kvety. Nájdete tu rozľahlé trávnaté plochy, jazierko s rybami a kačkami, utešenú spleť chodníčkov, no najväčším lákadlom sú voľne pustené pávy, ktoré sa rady predvádzajú pred návštevníkmi.
Areál Zámockého parku Pezinok je pomerne rozľahlý, jeho súčasťou je aj spomínaný Pezinský zámok a tiež miestne centrum voľného času. Otvorený je celoročne, počas letnej sezóny od 6:30 do 20:00 hod. (v júni až auguste do 21:00 hod.). V zimnej sezóne, ktorá trvá od novembra do konca marca, je park otvorený od 7:00 do 18:00 hod.
13. Park v Stupave
Najpôsobivejší je síce na jar a cez leto, keď v ňom dominuje záplava kvetov a zelene, no užiť si ho viete aj v zimných mesiacoch. Reč je o Kaštieľskom parku v Stupave. Unikátny park postavený v štýle anglických záhrad v sebe skrýva mnoho krás. Jeho dominantou okrem kaštieľa je aj veľký rybník, pagaštanová alej či vzácne dreviny.
K modernejším prvkom parku patrí drevené detské ihrisko a atletická dráha s plochami pre loptové hry. Vstup do tejto národnej kultúrnej pamiatky strážia dva kamenné levy a zrekonštruovaný kamenný most. Stromy, vodná plocha a upravený inventár sú zárukou príjemnej prechádzky.
14. Líščie údolie
Líščie údolie je veľmi obľúbené miesto na prechádzky, beh, kočíkovanie či opekanie. Nachádza sa tu aj detské ihrisko a altánok s posedením. Väčšina návštevníkov sa prejde údolím, a tým ich prechádzka končí. Zaujímavý je však aj nový náučný chodník, ktorý bol v lese nad údolím vybudovaný pred rokom. Na chodníku sú umiestnené drevené náučné tabule, z ktorých sa dozviete zaujímavosti o histórii a ekologickom význame lesa Sitina. Nájdete tu pekný altánok na oddych a pri ňom aj ohnisko, na ktorom je tiež možné opekať.
15. Z Rače na Biely kríž
V katastrálnom území Svätého Jura nájdeme známu križovatku turistických chodníkov a orientačný bod vyznávačov cyklistiky a turistiky – Biely kríž s horárňou. Nachádza sa tu prícestný kríž a lúka, na ktorej si môžete v teplejších mesiacoch rozložiť deku a oddýchnuť.
Dostanete sa sem pomerne ľahko z Rače po modrej turistickej značke – tá vás povedie od zastávky mestskej hromadnej dopravy „Detvianska“ a „Potočná“. Ak pôjdete smerom zo Svätého Jura, modrá značka začína už pri železničnej stanici. Prechádza aj cez námestie na Prostrednej ulici, z ktorej pri rázcestí Neštich treba odbočiť na žltú, ktorá vás dovedie až do cieľa.
Modrá turistická značka vás dovedie na Biely Kríž.
16. Galéria Šrot park
Netypická prírodná galéria s názvom Šrot park sa nachádza v Bratislave, v časti Devínska Nová Ves. Ako naznačuje jej názov, nájdete v nej desiatky umeleckých diel vyrobených zo šrotu. Prevažnú väčšinu exponátov tvoria zvieratá žijúce na Slovensku, nájdete tu však aj „terárium“ s exotickými druhmi a taktiež zopár rozprávkových postavičiek.
Ak sa sem vyberiete autom, najlepšie urobíte, ak zaparkujete pri rybníku vedľa Istrijskej ulice. Odtiaľ prejdete okolo rybníka, potom ponad potok a hneď odbočíte doprava. Ak použijete MHD, najbližšia zastávka je Mlynská. Pred návštevou je vhodné skontrolovať aktuálne otváracie hodiny na facebookovej stránke Šrot parku. Vstupné je dobrovoľné.
Ako každá galéria, aj táto má svoje pravidlá, ktoré pri návšteve treba dodržiavať. Nie je povolené dotýkať sa vystavených exponátov a pohyb je možný iba po vyznačených chodníkoch. Takisto je zakázaný voľný pohyb psov v areáli galérie.
17. Malá Baňa
Ak hľadáte miesto na nenáročnú turistiku s deťmi v okolí Bratislavy, určite vyskúšajte prechádzku na vrchol Malá Baňa v Malých Karpatoch. Okrem skvelej dostupnosti je jeho výhodou aj pomerne jednoduchý a krátky výstup vhodný aj pre najmenších.
Malá Baňa má výšku 361 m n. m. a nachádza sa nad Račou. Ak sa ho rozhodnete navštíviť, auto môžete zaparkovať na priestrannom parkovisku pri Račianskom amfiteátri. Odtiaľ nasledujte modrú turistickú značku. Cesta vám zaberie približne 30 – 40 minút, s malými deťmi možno o niečo dlhšie. Na samotnom vrchole vás čaká prekrásny výhľad na okolitú prírodu Malých Karpát. Nájdete tu aj hojdačku, lavičky, ohnisko či horskú knižnú búdku.
Celkovo pôsobí vrchol Malej Bane veľmi upravene a deti si to tu určite užijú. Na vrchu kopca vyniká drevený kríž, ktorý tu osadil turista a milovník Malých Karpát Roman Kučera. Na kríži nájdete vrcholovú knihu, môžete si tu urobiť pamätnú pečiatku a zaujímavosťou je aj samoobslužný bufet v podobe vojenskej debny.
Foto: Romanko Kučera Zdroj: Wikipedia
18. Kráľova hora
Kde bolo, tam bolo, kúsok nad Dlhými dielmi rozľahlá lúka stojí. Kráľova hora ju volajú a krajšiu nikde inde nemajú… takto nejako by mohol začínať poetický opis miesta, ktoré si už nejeden našinec na prvé počutie pomýlil s vrcholom v Nízkych Tatrách. Kráľova hora, známa tiež pod názvami Kráľov vrch, Spasinek, Pasienok, Kukuričák či Veľká lúka, je obľúbeným miestom obyvateľov sídliska i cieľ mnohých turistov.
Lúka nad bratislavským sídliskom má skvelú dostupnosť aj krásne výhľady.
Rozľahlá lúka s nadmorskou výškou 281 metrov, si svoju popularitu získala hlavne výbornou dostupnosťou, parádnymi výhľadmi a širokými možnosťami využitia. Keď sa z tohto miesta zadívate na juh smerom do Rakúska, uvidíte kopce prírodnej rezervácie Hundsheimer Berge, populárnu rozhľadňu Königswarte, Braunsberg či mestečko Hainburg. Smerom na západ zas vašu dušu uchváti pohľad na masív Devínskych Karpát a Devínsku Kobylu.
Viac ako dvadsať hektárov prevažne trávnatej plochy (20,58 ha) na hranici listnatých lesov a sídliska Dlhé diely ponúka ideálny priestor na romantické prechádzky, horskú cyklistiku, každodenné venčenie štvornohých miláčikov, vetranie hlavy, opekanie, púšťanie šarkanov, ale aj zimné bežecké lyžovanie či lov unikátnych záberov. V závislosti od počasia a ročného obdobia tu stretnete zamilované páriky, turistov s batôžkami, vyznávačov bojových umení na tréningu, fotografov, cyklistov, mamičky s deťmi, ale aj psičkárov či rodinku na pikniku.
Lúku milujú deti aj dospelí
Pozitívom je, že i napriek obľúbenosti lokality nebýva lúka preplnená ľuďmi a každý si na nej nájde svoj priestor. Teda, pokiaľ sa tu práve nekoná už tradičná šarkaniáda alebo podobné podujatie a všetci neprišli len za jediným účelom. Vtedy sa všetky oči upierajú na oblohu a na lúke je celý deň čulý ruch.
Dlhé diely sa pýšia krásnou lúkou, z ktorej dovidíte až do Rakúska!
Peknou prechádzkou z Dúbravky a len na skok z Dlhých dielov
Dostanete sa sem autom, mestskou hromadnou dopravou, ale aj pešo. Auto zaparkujte kúsok od konečnej trolejbusu alebo niekde na sídlisku, až celkom hore sa s ním ísť nedá. Ako to už pri prírodných lokalitách býva, tak aj tu na vás čaká zákaz vjazdu s rampou. Z Dlhých dielov od konečnej trolejbusu zamierte pešo smerom na Svíbovú ulicu a potom hore po asfaltke, až prídete k spomínanej rampe. Celý čas sa držte modrej značky. Približne po 5 minútach dorazíte na križovatku, kde odbočíte doľava na lesnú cestu. A potom už len rovno za nosom. Na začiatok lúky by ste mali doraziť o ďalších 5 až 7 minút.
Celkovo vám výstup potrvá maximálne 15 minút a pohodlne sa sem dostanete aj s detským kočíkom. Asfaltka síce nejde až celkom hore, no lesná cesta je spevnená a aj dostatočne široká. Samotná lúka je poprepletaná sústavou vyšliapaných chodníčkov, takže ani pohyb po lúke s detským kočíkom by nemal byť problém. Z lúky sa dá ďalej plynulo pokračovať až k Dúbravskej hlavici, ktorá je vzdialená približne 4 kilometre, cyklisti sa odtiaľto vedia dostať až k 11 kilometrov vzdialenému Cyklomostu slobody v Devínskej Novej Vsi.
Okrem chodníčkov, nízkeho porastu či niekoľkých ohnísk tu nájdete aj majestátny prastarý dub, 2 drevené detské hojdačky a informačnú tabuľu s historickými faktmi a popisom fauny a flóry. Vášmu relaxu tak už nič nebráni.
19. Biely Kameň
Hrad Biely Kameň, v dnešných časoch už len jeho ruiny, sa týči vo výške 295 m n. m. v lese nad obcou Svätý Jur. V minulosti slúžil ako sídlo veľkomoravských veľmožov, dôležitá súčasť obrany západnej hranice Uhorska a tiež na kontrolu obchodnej cesty z Bratislavy do Trnavy či horskej cesty do Stupavy. Dnes je z neho obľúbený cieľ turistov bažiacich po kombinácii nenáročnej turistiky a poznania.
Hrad Biely Kameň sa nachádza v nadmorskej výške 295 metrov.
Hrad je súčasťou svätojurského náučného chodníka a vedie k nemu viacero turistických trás. Tou najschodnejšou, ktorú bez problémov zvládnete aj s deťmi, je cesta priamo zo Svätého Jura. Celá trasa od dláždeného námestia so sochou a prekrásnou studňou alebo od gotického kostola vo vyššej časti obce až do samotného cieľa ukrytého v lese, je výborne označená a vhodná aj pre turistov, ktorí popri prírodných krásach vedia oceniť aj trochu architektúry.
Gotický hrad Biely Kameň už očaril nejedného turistu, a na ďalších sa ešte chystá.
Vydajte sa hore obcou po modrej značke a na rázcestí v miestnej časti Neštich odbočte na žltú. Odtiaľ už len rovno za nosom hore k hradu. Svižným krokom vám túra potrvá približne hodinku čistého času. Lesná cestička nie je vzhľadom na občasný výskyt kameňov či koreňov vhodná pre kočíky, najmenšie ratolesti preto odporúčame vziať radšej do nosiča.
V lese nad obcou Svätý Jur nájdete zrúcaninu gotického hradu
Samotný hrad je pomerne rozľahlý a jednotlivé jeho časti sú účelne prepojené dobudovanými schodíkmi. Lovci fotospomienok ocenia najmä fotogenickosť vrchnej časti bývalej veže, ktorá okrem krásneho výhľadu na okolie (cez zbytky okna), ponúka aj pekné kulisy na vytvorenie štýlových záberov priamo uprostred ruín.
Biely kameň je veľmi zachovalá zrúcanina, ktorú sa určite oplatí navštíviť aj s foťákom
20. Šúr
Láka vás pokojná prechádzka v rozprávkovej krajine? Objavte národnú prírodnú rezerváciu Šúr, ktorá vám ukáže, že to vzácne nie je vždy viditeľné hneď na prvý pohľad. Lokalitu, označovanú aj ako Jurský Šúr, nájdete v katastrálnom území obcí Svätý Jur a Chorvátsky Grob. Rozprestiera sa na ploche 655 hektárov a na jej území platí vyšší stupeň ochrany (3, 4 a 5).
A čo je na tejto lokalite také vzácne, že si to zaslúži ochranu i zápis do Zoznamu území európskeho významu? Nuž, predovšetkým unikátny biotop so zvyškami vysoko-kmenného barinato-slatinného a jelšového lesa s rašeliniskom, ktorý je s najväčšou pravdepodobnosťou posledným a jediným takýmto biotopom v strednej Európe. Nachádza sa tu významná mokraď so vzácnymi a chránenými druhmi fauny a flóry a tiež aj riedky dubovo-brestový les nazývaný Panónsky háj.
Vzhľadom na vzácnosť celého územia je objavovanie tejto lokality obmedzené výlučne na jej obvod, kde nájdete množstvo lesných cestičiek a chodníčkov. Celé územie sa dá prejsť za štyri až päť hodín a je vhodné na poldenný, ale aj celodenný výlet s piknikom v prírode. V Šúri okrem iného má svoje sídlo Biologická stanica Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a nájdete tu aj pár budov bývalého vojenského tábora. A čože by to už len boli za mokrade bez vody? Tá veru nechýba ani tu, okolo celej rezervácie sa tiahne Šúrsky kanál.
V južnej a západnej časti územia sa nachádza turisticky atraktívny náučný chodník so šiestimi zastávkami. Trasa dlhá 4,1 kilometra vás prevedie Panónskym hájom a okrajom jelšového lesa. Povrch územia je rovinatý, a tak ho bez problémov zvládnu i deti. Celý náučný chodník prejdete približne za hodinu, počas ktorej sa oboznámite s charakterom územia i bližšími súvislosťami jeho vzniku. Ideálny prístup je priamo z obce Svätý Jur, chodník začína pri Fanglovskom potoku. Ak by ste sa sem vybrali z bratislavskej mestskej časti Vajnory, viete sem prísť po hrádzi vedúcej priamo popri Šúrskom kanáli.
Keď je zima tuhá, mokrade sú prístupné
Počas tuhej zimy, keď je všetko pevne zamrznuté, dá sa na vlastné nebezpečenstvo vstúpiť aj do vzácnych mokradí. Treba na to však okrem odvahy aj dobrú výbavu a skúsenosti s pohybom po (častokrát nie až tak pevnom) ľade. Za tú nádheru v podobe zázračnej zimnej rozprávky to však mnohým návštevníkom stojí.
Nenašli ste medzi výletmi svojho favorita? Na stránke www.zlavomat.sk/vylety si môžete vyhľadať výlet podľa svojho gusta v zadanej lokalite – preskúmajte Malé Karpaty alebo rovno celé Západné Slovensko.
Chceli by ste sa pozrieť aj do iných kútov našej krajiny? Možno nájdete inšpiráciu v článku Kam na výlet v zime? 11 overených jednodňových výletov, na ktoré sa oplatí vyraziť. Potom vám už len stačí zbaliť si do batoha termosku a vydať sa na peknú túru.
Ako sa vám článok páčil?
