Vydajte sa z Červeného Kláštora na poľskú stranu Pienín. Objavíte nepoznaný turistický raj

Cez leto k moru a na jeseň do Tatier. To býva typická dovolenková kombinácia pre mnohých Slovákov… Jedinečný kút Slovenska sa pritom ukrýva len 60 km severnejšie od Popradu. Pieniny, to je kus panenskej prírody s horskými lúkami, pôsobivými skalnými útvarmi a hlbokými roklinami. Podmanivo krásna krajina sa tu mieša s typickými goralskými domčekmi a drevenými kostolíkmi a vytvára scenérie, ktoré vám učarujú. Celú idylku korunujú meandre Dunajca a plltníci odetí do goralských krojov. Prečo sa vydať na dovolenku práve sem? Poďme si odpoveď rozmeniť na drobné…

Raj pre turistov, cyklistov i rodiny s deťmi

Ak máte radi aktívny pohyb v prírode, v Pieninách sa budete cítiť ako kleptoman v klenotníctve. Budete to chcieť všetko! Ísť na hrebeňovú túru i podnikať nenáročné prechádzky, splaviť Dunajec na rafte či pltiach, najazdiť kilometre na bicykli, vidieť starobylé hrady, kláštor, sakrálne pamiatky, plaviť sa vyhliadkovou loďou či kempovať v lone prírody. Vďaka vynikajúcemu prepojeniu slovenských a poľských Pienín sa vám otvárajú priam nekonečné turistické a rekreačné možnosti. Poďme si o nich povedať viac…

Rieka Dunajec a výhľad na ikonický vrch Tri Koruny.

Vedeli ste, že Osturňa v kežmarskom okrese je najväčší živý skanzen na Slovensku? Goralská obec bola vyhlásená za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry v roku 1979.

Pieninský národný park – malý, ale fascinujúci

Pieninský národný park je najmenším národným parkom Slovenska. Dĺžka horstva je cca 35 km a jeho šírka je len 6 km. Pieniny sa nachádzajú území dvoch štátov, Slovenska a Poľska a geograficky patria pod okresy Kežmarok, Stará Ľubovňa a v Poľsku Nowy Targ. Slovenskú a poľskú stranu spája niekoľko turistických hraničných priechodov. Najznámejším prechodom je drevená lávka medzi obcami Červený Kláštor a Sromowce Niżne. Vďaka tomuto prepojeniu môžete jednoducho kombinovať túry na oboch stranách Dunajca alebo si trebárs peši zájsť na poľské jedlo, keď vás omrzia slovenské halušky…

Kým highlightom slovenskej strany je najmä splavovanie na pltiach, na poľskej strane si môžete naplánovať ľahšie i náročnejšie túry a čím ďalej za hranice zájdete, tým širšie možnosti sa vám otvárajú. Na hranici medzi Pieninami a Gorcami sa môžete vydať napríklad k Čorštýnskemu jazeru, kde sa na brehoch jazera týčia oproti sebe dva hrady – Niedzica a Czorsztyn. A minimálne za jednu noc alebo rovno predĺžený víkend stojí aj poľské kúpeľné mesto Szczawnica, o ktorom ešte bude nižšie reč… Ale poďme pekne po poriadku…

Hraničný priechod medzi obcami Červený Kláštor a Sromowce Niżne tvorí drevená lávka pre peších.

Všetky cesty vedú z Červeného Kláštora

Za východiskový bod si pri návšteve Pieninského národného parku si Slováci radi volia obec Červený kláštor, kde je aj prístavisko pltí. Pohraničná obec vďačí za svoje menu rovnomennému kláštoru. Názov červený získal kláštor vďaka červenej farbe striech, jeho oficiálny starší názov je však Lechnický kláštor. Gotický kartuziánsky kláštor založili v roku 1319 a je národnou kultúrnou pamiatkou. Aktuálne sídli v priestoroch kláštora expozícia Múzea Červený kláštor, ktorá tu bola sprístupnená v roku 1993 po celkovej rekonštrukcii objektu. Približuje návštevníkom históriu, kláštorný život a vzácne umelecko – historické pamiatky z Červeného Kláštora a aj z celej oblasti severného Spiša.

Červený Kláštor sa spája tiež s legendou o lietajúcom Cypriánovi. Mních Cyprián tu skutočne žil a podľa zachovaných legiend bol všeobecne vzdelaný cestovateľ, ľudový liečiteľ, zberateľ, či dokonca konštruktér. Jeho záľubou bola medicína, lekárnictvo, alchýmia a botanika. Legenda hovorí o tom, že Cyprián si zhotovil lietajúci stroj, na ktorom potom lietal až k vrchu Tri Koruny. O jeho zázračnom lietajúcom stroji sa však nezachovali žiadne písomnosti či svedectvá. Jediným dôkazom o Cypriánovom živote je len zachovaný herbár, na konci ktorého sa nachádzajú napísané recepty na liečenie. Ani ten sa však nenachádza k videniu v Červenom kláštore, ale v zbierkach Prírodovedného múzea Slovenského národného múzea v Bratislave.

Cyprián žil v Červenom Kláštore až do svojej smrti v roku 1775. Ak si ho chcete pripomenúť aspoň symbolicky, jeho príbeh si môžete pozrieť vo filmovej verzii. Spracovala ho režisérka Mariana Čengel Solčanská vo Legenda o lietajúcom Cypriánovi.

Červený Kláštor sa spája aj s legendou o lietajúcom Cypriánovi.

Splav Dunajca môžete kombinovať s bicyklom

Poďme však od nebesky lietajúceho Cypriána späť k pozemskej kráse Pienín… Tie za svoju príťažlivosť nepochybne vďačia rokline, ktorú vyhĺbil Dunajec. Splav rieky Dunajec na pltiach sa radí medzi to najkrajšie, čo môžete v Pieninách zažiť. Dunajec sa splavuje od apríla do októbra a treba poznamenať, že v letnej sezóne je tu vodná premávka naozaj rušná.

Plte sa plavia z Červeného Kláštora prielomom Dunajca po štátnu hranicu pri obci Lesnica, ktorá je dlhá 9 km (70 – 120 minút). Výlety na pltiach organizujú denne horali už začiatku 19. storočia, kedy po rieke prevážali najmä návštevníkov neďalekých hradov Niedzica a Czorsztyn. Vodná trasa je úchvatné prírodné divadlo… Prielom Dunajca tvorí 7 meandrov, nad ktorými sa týčia skalné steny vysoké až 350 metrov nad hladinou. Sprevádzať vás bude aj výhľad na najkrajší a najvyšší vrch, ktorý je symbolom Pienin – Tri koruny (982 m n. m.).

Plaviť sa môžete i na menej tradičnom plavidle než sú drevené plte – na kajaku či na rafte. Rafting je vhodný pre všetky vekové kategórie, rodiny s deťmi, zájazdy, firemné akcie i školské výlety. Na palubu vezmú dieťa od troch rokov, ale odporúča sa vedieť plávať, takže vhodné je na raft posadiť už trochu staršie deti. Ak máte skúsenosť s raftingom a trúfnete si na to sami s partiou či rodinou, môžete si tu raft zapožičať. Ak nie, vhodnejší je rafting s inštruktorom.

Rafting s inštruktorom na Dunajci je vhodný pre všetky vekové kategórie.

Naspäť do Červeného Kláštora sa môžete vrátiť aj pešo, alebo zapožičaným bicyklom po náučnom turistickom chodníku. Požičovňa raftov v obci Červený Kláštor prenajíma tiež bicykle a elektrobicykle. Na návrat naspäť môžete využiť aj turistickú kyvadlovú dopravu. Logistiku v Pieninách treba plánovať vopred, avšak odmenou sú skvelé výlety, na ktorých využijete každú voľnú minútu…

Najatraktívnejšia časť Pienín – prielom Dunajca.

Najkrajšia prechádzka a cyklotúra je prielomom Dunajca

Popri rieke Dunajec vedie príjemný chodník, vhodný pre peších aj cyklistov. Pohľad na pltníkov v goralských krojoch je nezabudnuteľný… Tento úsek býva aj dosť frekventovaný, takže si treba dávať pozor, aby ste sa nezrazili s cyklistom alebo s kočíkujúcimi rodičmi, ktorých tu počas sezóny tiež býva pomerne dosť.

Trasa spájajúca Lesnicu a Červeným Kláštorom meria 9 kilometrov a je nenáročná, takže ju zvládnete aj s deťmi na odrážadle. Cyklojazdu je vhodné začať v Lesnici, kde sa nachádza parkovisko aj požičovne bicyklov a odtiaľ môžete smerovať do Červeného Kláštora. Bicykel potom môžete nechať v Červenom Kláštore a naspäť a zviezť plťou. Alebo si môžete dať 40 km dlhý pieninský cyklookruh, na ktorom pokoríte trasu Červený Kláštor – Lesnica – zachádzka do Szczawnice – Lesnica – Haligovce a späť do Červeného Kláštora. V Pieninách nájdete minimálne 7 atraktívnych cyklotrás, na ktorých sa poriadne prevetráte…

Plte sa plavia z Červeného Kláštora prielomom Dunajca po štátnu hranicu pri obci Lesnica. Dunajec sa splavuje od apríla do októbra.

Povinná jazda: nenáročná túra na Tri Koruny

Túra na Tri Koruny (982 m) je takmer povinná jazda v Pieninách. Trasa z Červeného Kláštora na vrchol Okraglica meria 7 km a dá sa zvládnuť za 2,5 hodiny. Výstup začnete v obci Červený Kláštor, odkiaľ prejdete dreveno lávkou na poľskú stranu do obce Sromowce Niźne. Odtiaľ pokračujete smerom Podlaźce a na Kosarzyska až na samotné Tri Koruny. Z vrcholu Okraglica sa vám hore naskytne dychberúci pohľad do hlbín dunajeckej rokliny a na červené strechy kláštora. Na vrchole je vyhliadková galéria, resp. rozhľadňa, ktorá je však určená len pre 15 ľudí, takže si na svoju fotopauzu možno budete musieť chvíľu počkať.

Komu by Tri Koruny boli primálo, môže si dopriať pokračovanie na vrch Sokollica (747 m) a odtiaľ zísť do Lesnice alebo poľskej Szczawnice. Na túto dlhšiu túru si vyhraďte minimálne 5 hodín.

Dobre vedieť: Od apríla do októbra môžu na vyhliadke Troch Korún vyberať symbolické vstupné, ktoré platí aj na Sokolicu, ak na vrcholy vystúpite v ten istý deň.

Túra na Tri Koruny z Červeného Kláštora meria 7 km a dá sa zvládnuť za 2,5 hodiny.

Nevynechajte atraktívne kúpeľné mesto Szczawnica

Kúpeľné mesto Szczawnica leží medzi Pieninami a Sadeckými Beskydami, tesne za slovensko-poľskými hranicami. Od Červeného Kláštora je vzdialené len 12,5 km a vedie sem spomínaná cyklotrasa prielomom Dunajca, ktorú samozrejme môžete absolvovať aj peši. Turisti to bežne robia aj tak, že mesto navštívia po ukončení splavu na pltiach (do 30 min. od konca splavu).

Szczawnica je určite miesto, kde sa oplatí zastaviť alebo rovno aj zostať na pár nocí. Mesto je ideálny východiskový bod na spoznávanie poľskej strany Pienín a plánovanie túr, no ulahodí aj tým, ktorí sem prídu za kúpeľným oddychom a relaxom. Všade je vysadená zeleň, kvety, je tu množstvo športovísk a panuje tu čulý ruch. Ide o jedno z najstarších kúpeľných miest v Poľsku.

Vďaka špecifickej mikroklíme (mesto je zo všetkých strán obkolesené ihličnatými lesmi) a minerálnym prameňom má Szczawnica ideálne podmienky na kúpeľnú liečbu a vyhľadávajú ju ľudia trpiaci ochoreniami dýchacích ciest, močového, tráviaceho a pohybového ústrojenstva. V hojnom počte sa tu nachádzajú sanatóriá, rekreačné zariadenia, hotely, chaty, penzióny i stanové tábory.

Do Szczawnice vedie nádherná cyklotrasa prielomom Dunajca.

V meste sa nachádzajú dva kúpeľné parky a pramene minerálnych vôd, z ktorých sa môžete voľne napiť.

V meste sa nachádzajú dva kúpeľné parky a pramene minerálnych vôd, ktoré sú aj voľne dostupné verejnosti, takže vo verejných pijárňach si môžete voľne načapovať zdravú minerálnu vodu. Hlavná „pijalnia“ (miestnosť na pitie minerálnych vôd) sa nazýva Magdalena a formou výstavy prezentuje maliarstvo a rezbárstvo miestnych majstrov. Za zmienku stojí aj kúpeľná architektúra – prvé kúpele, penzióny a kúpeľné pavilóny navrhol a dal postaviť v roku 1839 uhorský podnikateľ Józef Szalay. V hornej časti mesta v údolí Szczawného potoka môžete obdivovať vily a penzióny z 19. storočia vo švajčiarsko-tirolskom štýle. Dvoj či troj-poschodové domy sú charakteristické verandami, priedomiami a vežičkami a bohatou rezbárskou výzdobou. Výzdobou očaria aj pramene Waleryi a Magdalena.

Pozrite si tiež článok, kde sa dozviete, ako môže vyzerať deň na druhej strane pôvabných Pienin.

Kúpeľné domy, vily a penzióny z 19. storočia vo švajčiarsko-tirolskom štýle – to je architektúra, typická pre kúpeľné mesto Szczawnica.

Štiavnický kúpeľný park je jedným z tých miest v meste, kde si môžete oddýchnuť od ruchu ulice a v tichu obdivovať prírodu.

Turistika zo Szczawnice: túra na Vysoké Skalky, lanovka i vodopád

Okolie mesta má zase čo ponúknuť aj milovníkom aktívnej turistiky – či už pešej alebo na bicykli. Vydať sa môžete napríklad na turistickú trasu po hrebeni Malých Pienin na Vysoké Skalky, najvyšší vrchol celého pohoria (1050 m n. m.). Na Vysoké Skalky sa však môžete vydať aj z bližšieho Veľkého Lipníka či Stráňav.

Nádherný horský výhľad si môžete vychutnať aj z vrcholu hory Palenica (772 m n. m.), na ktorý vedie sedačková lanovka, v zime využívaná lyžiarmi v stredisku Ski Resort Palenica. Turistické trasy zo Szczawnice vedú odtiaľto na najvyššie vrcholy masívov Pieniny a Gorce i do prírodných rezervácií Wawoz Homole, Wysokie Skalki a Biela voda. Ako pekný výlet odporúčame napríklad túru k vodopádu Zaskalnik - dostupný je peši zo Szczawnice po pohodlnej asfaltovej ceste asi za 40 minút.

Vysoké Skalky, najvyšší vrchol celého pohoria (1050 m n. m.).

Vodopád Zaskalnik steká do jazierka, v ktorom sa dá kúpať. Neďaleko sa nachádzajú lúky, kde si môžete urobiť piknik.

Mesto je perfektne vybavené aj pre milovníkov cyklistiky. V okolí nájdete mnoho cyklistických trás rôznych stupňoch náročnosti a niekoľko požičovní horských bicyklov. Kto si chce vyskúšať niečo adrenalínovejšie, môže sa vydať na chatu „Pod Durbaszkou“, kde sa konajú kurzy paraglidingu… A o čom vie len málokto, je možnosť požičať si kajak a pokoriť spenenú slalomovú dráhu, ktorá vedie pozdĺž trasy splavu Dunajca.

V pozadí slalomová dráha vedúce pozdĺž trasy splavu Dunajca.

Cykloturistika okolo Čorštýnskeho jazera

Ak už ste v Pieninách, oplatí sa zostať na viac dní než len na víkend a vydať sa spoznávať prírodné poklady za poľskými hranicami. Len 7 km od Červeného Kláštora natrafíte na brehy Čorštýnskeho jazera, pri ktorom sú vybudované rekreačné strediská a kempy.

Jazero má plochu 10 km2 a nachádza sa na zaplavenom koryte rieky Dunajec. V rekreačných strediskách si môžete zapožičať loďky s veslami, vodné bicykle a dokonca i jachty s kormidelníkom. Čorštýnske jazero je najväčšou vodnou plochou na Spiši. Prístav sa nachádza v úpätí hradu Niedzica v obci Niedzica, z ktorého priamo do prístavu vedie pešia cesta. Počas plavby je možné obdivovať hory, vodnú priehradu Niedzica, Hrad Čorštýn, hrad Niedzica a Čorštýnsky skanzen. Bicyklom sa popri priehrade môžete dopraviť napríklad do mesta Nowy Targ, kde si môžete odskočiť na miestne trhy. Potešia vás určite nielen legendárne poľské krowky.

Jazero býva v lete trochu chladnejšie, no otužilci si zaplávajú… Najväčším lákadlom sú cyklotrasy. Okolo jazera vedie vybudovaná cyklotrasa Velo Czorstyn a čiastočne i cyklostrasa Velo Dunajec. Cyklotrasa vedie pokojným, tichým prostredím a ponúka výhľady na prekrásne prírodné scenérie.

Pri Čorštýnskom jazere si môžete zapožičať loďky s veslami, vodné bicykle a dokonca i jachty s kormidelníkom.

Okolo jazera vedie vybudovaná cyklotrasa Velo Czorstyn a čiastočne i cyklostrasa Velo Dunajec.

Vyhliadková plavba loďou na Čorštýnskom jazere

Iný uhol pohľadu na jazero môže byť vyhliadková plavba loďou. Od mája do októbra na priehrade premáva každú hodinu loď HARNAŚ. Plavba trvá 50 minút a cena za lístok je 20 PLN, čo je v prepočte asi 4,30 €. Z paluby sa počas plavby môžete kochať pohľadom na hrady, skanzen a prírodu Pienín. Loď je vybavená slnečnou terasou a v presklenej časti je kaviareň, kde si zakúpite kávu, pivko či niečo sladké.

Od mája do októbra premáva na Čorštýnskom jazere vyhliadková loď.

Z hradu Niedzica na hrad Czorsztyn

Pri brehoch Čorštýnskeho jazera sa oproti sebe týčia dva hrady: zrúcanina Čorštýn a hrad Niedzica. Hrad v Czorsztyne (poľ. Zamek w Czorsztynie) je zrúcanina stredovekého hradu zo 14. storočia, nachádzajúca sa na okraji poľských Pienín na kopci nad Čorštýnskym jazerom a dedinou Czorstyn v malopoľskom vojvodstve v Poľsku. Je kultúrnou národnou pamiatkou.

Dávnejšie plnil dôležitú úlohu hraničnej pevnosti pri starej diplomatickej ceste, ktorá spojovala Poľsko s Uhorsko. Hrad bol pôvodne postavený v gotickom slohu, mal niekoľko brán a obranných veží, komerčné budovy, ubytovňu pre vojsko, zbrojnicu a stajne, kde sa zmestilo až 50 koní. Neskôr v priebehu správy Baranowského sa dočkal mnohých rozšírení a prístavieb a znateľne sa zlepšila jeho obranná funkcia.

Czosrtyn je zrúcanina stredovekého hradu zo 14. storočia.

Hrad Niedzica (alebo tiež Dunajec), ktorého výstavba sa začala začiatkom 14. storočia, je v súčasnosti jedným z najzachovalejších stredovekých hradov v Európe. Bol postavený na vápencovom brale týčiacom sa nad riekou Dunajec, v nadmorskej výške 566 m n. m.. Na tomto úseku rieky v 80.tych rokoch minulého storočia bolo vybudovaná vodná nádrž, dnes sa teda hrad týči nad Czorsztynskou priehradou. K hradu vedie vedie násypová cesta, zjazdná autom. Návštevníci hradu sa tu môžu dokonca ubytovať v zrekonštruovaných miestnostiach, v pôvodnej hradnej jedálni sa nachádza aj reštaurácia s kaviarňou.

Hrad Niedzica je jedným z najzachovalejších stredovekých hradov v Európe.

Medzi oboma spomínanými hradmi premávajú loď „Dunajec“ a loď „Halny.“ Majú kapacitu až 100 osôb každá a plavby sa konajú každých 20 minút. Každá loď má slnečnú terasu i zastrešenú palubu pre prípad zlého počasia. Na palubu si môžete zobrať bicykel i detský kočík. Prístav lodí je v obci Niedzica hneď pod hradom a v obci Čorštýn blízko prístavu „Harnaś“, do ktorého vedie cesta z hradu v Čorštýne. Spiatočný lístok na plavbu vás vyjde 20 PLN (4,30 €).

Medzi oboma hradmi premáva v letnej sezóne loď.

Turistické trasy v Pieninách Slovenská strana: Náučný chodník Prielom Dunajca - nenáročná a veľmi pekná prechádzka popri rieke Dunajec. Začnete v Červenom Kláštore a pokračovať môžete až po sútok Lesnického potoka s Dunajcom (7,5 km). Prechádzka vám zaberie asi 2,5 h. Po chodníku sa môžete prejsť peši alebo previezť na bicykli. Trasa býva v letnej sezóne veľmi frekventovaná. Túru môžete spojiť s návštevou expozície Múzea Červený Kláštor. Trasa sa dá absolvovať celoročne a zvládnete to aj s terénnym kočíkom. Turistický chodník Dunajec – Lesnica – Pod Plašnou – Haligovce Turistický chodník Dunajec – Lesnica – Cerla Turistický chodník Dunajec – Huta – Targov Pohľad na Tri koruny a obec Lesnica z Lesnického priesmyku. Poľská strana: Túra na Tri Koruny (Trzy Koronoy) – z obce Červený Kláštor prejdite lávkou pre peších do poľskej obce Sromowce Niźne, odkiaľ môžete pokračovať žltou a neskôr modrou turistickou značkou až na vrchol Tri Koruny, prípadne pokračovať po modrej značke až na vrch Sokolica (3:45 h). Z vrcholu Sokolica môžete pokračovať peši až do poľskej Szczawnice, avšak táto túra vám zaberie až okolo 6 hodín. Prechod Poľskými Pieninami (Tri kopce – Sopka – Tri Koruny – Bajkow grúň – Sokolica – ústie Lesnického potoka, resp. prielom Dunajca). Táto trasa je náročná a prevedie vás najkrajšími vrcholmi poľských Pienín. Vrchol Tri Koruny môžete vynechať a zo Sopky pokračovať po žltej značke smerom na Bajkow grúň. Trasa trvá 7:45 h a preto je nutné vopred si naplánovať logistiku celého výletu, teda dopravu naspäť. Túra na Vysoké Skalky (najvyšší vrch v NP Pieniny) – značená trasa sem vedie z obce Stráňavy alebo dlhšia túra z lokality Veľký Lipník. Sokolia Prť (Sokola Perć) - býva nazývaná aj pieniská Orlia Prť, pretože ide o náročnú túru s veľkým prevýšením. Modrá turistická značka vás pomocou schodov a rebríkov prevedie o skalnatých výbežkoch hrebeňa, odkiaľ budete mať nádherné výhľady na Dunajec a okolité hory. Ide o úsek zo sedla Przelecz Szopka vedúci vrcholmi Tri Koruny – Bajkov grúň – Czertezik – Sokolica. Niektoré časti túry sú zabezpečené zábradlím a inými pomôckami. Trasa má „horský“ charakter, ale je bezpečná. Po zostupe môžete túru ukončiť plavbou po rieke Dunajec. Kam za zachovalou drevenou architektúrou? Skanzen Osturňa (okres Kežmarok) je najväčší živý skanzen na Slovensku Zachovalé drevené zrubové domy môžete vidieť v obci Havka, Jezersko a Malá Franková Obec Matiašovce sa pýši gotickým rímskokatolíckym kostolom z konca 13. storočia – ide pravdepodobne o najstaršiu sakrálnu stavbu na Zamagurí Drevený Kostol svätého Martina v Grywalde – pochádza z druhej polovice 15. storočia Drevený Kostol všetkých svätých v obci Krościenko nad Dunajcem Zachovalý drevený kostolík v poľskej obci Grywald. Autom z Červeného Kláštora ste tu za polhodinu.

Páčia sa vám Pieniny? Teraz už máte všetky informácie, aby ste si naplánovali aktívnu dovolenku, či už na poľskej alebo slovenskej strane Pienín. A nezabudnite – Pieniny sú fascinujúce nielen počas letnej sezóny, ale po celý rok!

Ej veru, chcem do Pienín hneď teraz!