Známa – neznáma Demänovská dolina: Objavte všetky jej tajomstvá a skryté zákutia

Známa – neznáma Demänovská dolina: Objavte všetky jej tajomstvá a skryté zákutia

Martina Matejovičová 30. 11. 2023

Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami, za siedmimi dolinami, v severnej časti Nízkych Tatier, utešená dolina čupí. Demänovská ju volajú, a ak nežijete celý život pod kameňom, s veľkou pravdepodobnosťou ste už o nej čo-to počuli. Vedeli ste však, že tento, dračími legendami opradený, kus našej krajiny skrýva vo svojich útrobách parádny poklad a aj nejakú tu kuriozitu? Vydajte sa s nami na dobrodružnú cestu za krásami Demänovskej doliny!

V článku sa spoločne pozrieme na zúbok vrcholom, ktoré ju obklopujú, nazrieme do histórie, absolvujeme prechádzku popri známom plese, preskúmame obe slávne jaskyne aj pár turistických trás v okolí. A aby toho náhodou nebolo málo, okoreníme to štipkou preverených turistických tipov a rád.

V minulosti bola dolina známa najmä medzi jaskyniarmi, dnes je najznámejšou a najnavštevovanejšou dolinou celých Nízkych Tatier a so šarmom sebe vlastným víta nadšené davy turistov. Je 15 km dlhá a obkolesená majestátnymi vrcholmi Ďumbier, Chopok, Dereše či Poľana. Jej stredná časť bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu a jej územie je súčasťou Národného parku Nízke Tatry. Dolinou preteká priezračná riečka Demänovka, ktorá pri svojej púti prechádza podzemným svetom Demänovských jaskýň, vďaka čomu je jej voda ľadová i uprostred toho najsparnejšieho leta.

Na vápencových bralách doliny a popri turistických chodníčkoch možno naďabiť na mnohé chránené, ohrozené aj endemické rastliny. Zvedavé oko turistu očaria a dušu pohladia rastliny ako poniklec slovenský, zvonček maličký, ľanolistník alpínsky či soldanelka karpatská.

Vzácny a zákonom chránený Poniklec slovenskýVzácny a zákonom chránený Poniklec slovenský

Táto oblasť je doslova pretkaná turistickými a cyklistickými trasami, takže do kufra si určite pribaľte poriadnu obuv a na potulky prírodou vezmite aj bicykel, prípadne si ho požičajte na mieste.

✒️História, názov a drak 🐉

Archeologické nálezy potvrdzujú výskyt človeka na tomto území už v období praveku. K systematickejšiemu osídleniu však došlo až v priebehu 18. a 19. storočia, kedy sa tu trvalejšie usídlili baníci. Veľkú popularitu oblasť získala v roku 1921, kedy bola objavená Demänovská jaskyňa slobody. Pomyselné dvere širokým masám turistov otvorila až výstavba sedačkovej lanovky v roku 1936, ktorú neskôr nahradila súčasná sieť lanoviek smerujúcich na Chopok.

Demián, tak sa podľa legiend volal šesťhlavý drak, po ktorom údajne dostala Demänovská dolina meno. A že tých legiend veru je! Nechýba v nich nešťastná láska mladej dvojice, zakliaty junák, boj so zlým drakom, záhadný jaskynný poklad, drak ako ochranca doliny či nešťastná skamenená dračia nevesta ležiaca pod Chopkom.

Socha draka Demiána aj rodinná hra Dračia cesta teší deti

Spojenie Demänovskej doliny s drakom však nezostalo len zabudnuté v legendách. Ako mnoho bájnych hrdinov pred ním i po ňom, tak aj on má svoju sochu – priamo pod vrcholom Chopka. Tri metre dlhá a 1,5 tony vážiaca socha, s ručne kovanými šupinami a interaktívnymi prvkami, priťahuje zvedavé pohľady malých i veľkých od prvého momentu, ako sem prišla, respektíve priletela. Nie však na vlastných krídlach, ale pekne v popruhoch, zavesená pod helikoptérou. V roku 2014 tak mali návštevníci Demänovskej doliny jedinečnú možnosť vidieť ponad ňu letieť draka, aj keď len kovového.

A hoci by sa mohlo na prvý pohľad zdať, že pózovanie na fotkách a stráženie doliny je celý Demiánov svet, opak je pravdou. V jednej z hláv má medený zvonček, na ktorý keď turisti zazvonia, malo by ich stretnúť šťastie. A keďže toľko šťastia treba nejak vyvážiť, aby bol vesmír v rovnováhe, počas letnej a jesennej sezóny drak pre zmenu zabáva turistov chrlením ohňa a pary.

Autorom sochy je umelecký kováč Vlado Eperješi z Košíc. Pod jeho rukami vznikol nielen Demián, ale aj hlúčik menších dráčikov, ktoré lemujú tzv. Dračiu cestu na Chopok – interaktívnu rodinnú hru v prírode. Horská turistika s deťmi sa tak razom môže premeniť na skvelé dobrodružstvo plné objavovania, vysmiatych detských tvárí a nezabudnuteľných zážitkov.

Chopok

Chopok je tretí najvyšší, a priznajme si to, že aj najznámejší vrchol Nízkych Tatier. Dosahuje nadmorskú výšku 2 024 m n. m. a má všetko, čo má správny a turisticky žiadaný kopec mať. Cesta na vrchol nie je extrémne náročná, je vhodná aj na rodinný výlet, občerstvenie máte na dosah a tie výhľady až do Vysokých Tatier stoja za to!

Dostať sa sem môžete viacerými spôsobmi i trasami. Napríklad klasickým výstupom z Jasnej – Biela Púť vám to potrvá približne 2 až 3 hodiny (v závislosti od počtu prestávok na oddych či množstva zhotovených záberov). Pohodlnejší a mimoriadne populárny spôsob je odviesť sa sem lanovkou. Tá premáva celoročne nielen z Demänovskej, ale i z Bystrej doliny. V zime lanovky slúžia najmä lyžiarom, ostatnú časť roka pre zmenu vozia turistov.

V ničom tu nezaostáva ani občerstvenie a možnosti oddychu či ubytovania. Rotunda – hotel, reštaurácia a najvyššia stanica lanovky v jednom ponúka široké spektrum tradičných i menej tradičných jedál, ale aj niečo pre maškrtné jazýčky. A keď už spomíname sladkosti, určite netreba opomenúť ani legendárnu Kamennú chatu pod Chopkom, kde vám naservírujú tú najlepšiu parenú buchtu široko ďaleko.

✍🏻 Svoje skúsenosti s lanovkami na Chopok i výletmi po okolí pre nás na vlastnej koži otestovala aj mamička Denisa, ktorá sa o svoje skúsenosti podelila v článku: Je to jasné – na jeseň do Jasnej!

Ďumbier

Ďumbier, s nadmorskou výškou 2 046 m n. m., je najvyšší vrchol Nízkych Tatier. Dostanete sa naň z Chopku cez Ďumbierske sedlo po červenej turistickej značke. Trasa je trochu náročnejšia, ale nič, čo by sa nedalo zvládnuť. Tesne pred vrcholom sa navyše môžete zastaviť občerstviť v Chate M. R. Štefánika, ku ktorej sa viaže jedna zaujímavosť – všetok materiál, akékoľvek zásoby na chatu vynášajú nosiči na svojich chrbtoch. Ročne sem vynesú približne 40 ton nákladu!

Na vrchole Ďumbiera je vybudovaný železobetónový pylón s veľkým dreveným dvojkrížom, ktorý s radosťou pózuje na takmer všetkých fotkách tohto miesta. Kamene pod krížom bez problémov pojmú i viac turistov naraz, z fotiek sa tak môže škeriť celá rodina.

Dereše

Vrch Dereše, s nadmorskou výškou 2 004 m n. m., je súčasťou hlavného hrebeňa medzi Kotliskami a Chopkom. Vrcholom prechádza slávna Cesta hrdinov SNP. Ak vyrazíte z Chopku (dobre známa červená značka začína pod reštauráciou Rotunda), cez Dereše prejdete do Sedla Poľany a priamo na Poľanu, následne v pokoji dorazíte až na Kotliská, kde sa môžete napojiť späť na žltú. Turistický chodník je otvorený len počas hlavnej sezóny (od začiatku júla približne do konca septembra).

Viesť vás bude dobre spevnený skalnatý chodník, ktorý sa neskôr zmení na vyšliapanú cestičku. Samozrejme, chýbať nebudú ani parádne výhľady. A keďže autorka článku túto hrebeňovku už prešla, osobne sa zaručuje, že budú fakt skvelé. ;) Keď budete mať šťastie, možno vás prídu trochu povzbudiť aj kamzíky vrchovské tatranské, ktoré sa tu zvyknú motať.

Pár dobrých rád k hrebeňovke:

  • ak ste sa na hrebeňovke ocitli prvýkrát, dobre sa vyzbrojte oblečením, na hrebeni totiž vždy fúka oveľa viac, než kdekoľvek inde,
  • ak ste na túru vyrazili so štvornohým miláčikom menšieho plemena a máte vo zvyku ho nechať zdolávať terén na voľno (najmä, keď široko ďaleko nie je ani živej duše), odporúčame ho pre istotu zapnúť späť na vôdzku. Pri takom vetre človek nikdy nevie. Naša výprava mala so sebou 2 psíkov a ten menší mal hore značné problémy s udržaním rovnováhy.

Krakova hoľa

Vrch Krakova hoľa, s nadmorskou výškou 1 752 m n. m., sa nachádza mimo hlavného hrebeňa, medzi Demänovskou a Jánskou dolinou. Pekne tvarovaná, mohutná hoľa je vzdialená približne 10 km južne od Liptovského Mikuláša. Nadmorská výška aj poloha z nej robia dominantu širokého okolia. Návštevníkom poskytuje krásny kruhový výhľad. Z jednej strany vidno aj Liptovskú Maru.

Demänovská jaskyňa slobody

Pamätáte si ešte na poklad z úvodu článku? Národná prírodná pamiatka a najdlhší jaskynný systém na Slovensku, Demänovské jaskyne na severnej strane Nízkych Tatier, vám ho ponúknu viac než dosť. Miestami až človek nevie, kam skôr hľadieť, toľká krása! Z troch desiatok známych jaskýň sú momentálne verejnosti sprístupnené dve.

V súčasnosti najnavštevovanejšou je Demänovská jaskyňa slobody, ktorá si srdcia návštevníkov získava už viac než 100 rokov. Objavil ju moravský učiteľ a jaskyniar Alois Král, za pomoci miestneho znalca a sprievodcu v Demänovskej ľadovej jaskyni Adama Mišuru, cez spodný ponor riečky Demänovky.

Prsty v jej popularite má čarokrásna sintrová výzdoba rôznych farieb a tajuplný podzemný tok Demänovky, tvoriaci priezračné jazierka. Veľkolepá kvapľová výzdoba a jej priam až hypnotická krása každoročne pritiahne tisíce návštevníkov zo Slovenska aj zahraničia. Jaskyňa má šesť úrovní, množstvo dómov, siení a chodieb.

Ak sem vyrazíte autom, môžete ho pohodlne zaparkovať na blízkom parkovisku. Odtiaľ vedie do jaskyne serpentínový náučný chodník s dĺžkou 400 metrov a prevýšením 67 metrov. Chodník pohodlne prejdete za 10 až 15 minút.

V rámci prehliadky na vás čakajú dva okruhy:

  • malý s dĺžkou 1 150 metrov, prevýšením 86 metrov a 913 schodmi, ktorý zvládnete prejsť asi za hodinu,
  • veľký s dĺžkou 2 150 metrov, prevýšením 86 metrov a 1118 schodmi, ktorý prejdete približne za hodinu a pol.

Priemerná teplota v jaskyni sa pohybuje medzi 6 a 7 °C, a to i v lete, teplejšie oblečenie a pevná obuv je preto viac ako vhodný doplnok vašej výbavy.

Návšteva jaskyne je vhodná i pre deti, cestička naprieč jaskynnými chodbami je vybavená zábradlím a výklad sprievodkyne vie upútať aj menších poslucháčov. U malých turistov síce hrozí pomerne rýchla únava, no nie je to nič, čo by pohotový rodič s nosičom nezvládol. Radosť z návštevy jaskyne tak zažijú celé generácie.

Na tomto mieste je dobré spomenúť i opačné vekové spektrum návštevníkov a tiež osoby s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Vzhľadom na pomerne veľký rozdiel teplôt medzi jaskyňou a vonkajším prostredím (najmä uprostred leta a na začiatku jesene), je pre tieto osoby vhodnejšie zvoliť skôr pomalšie tempo zostupu a výstupu z jaskyne, čím sa zníži záťaž na srdiečko.

Demänovská ľadová jaskyňa

V minulosti ju miestni nazývali Dračia jaskyňa. Kosti jaskynného medveďa, ktoré tu boli nájdené, totižto ľudia mylne považovali za kosti draka. Jej meno je Demänovská ľadová jaskyňa. Rozlohou druhá najväčšia ľadová jaskyňa Slovenska je turistom prístupná od konca 19. storočia a s menšími prestávkami im slúži dodnes. Vstup do jaskyne je od parkoviska vzdialený 600 metrov a dostanete sa k nemu po serpentínovom chodníku s dvomi odpočívadlami. Cesta ku vchodu vám potrvá približne 20 minút.
Prehliadkový okruh s dĺžkou 650 metrov vedie najprv sintrovými jaskynnými útvarmi, neskôr prechádza do ľadovej výzdoby jaskyne. Trvá približne 45 minút. Do jaskyne sa môžete ísť pozrieť v období od polovice mája až do konca septembra. Nezabudnite sa poriadne obliecť, priemerná teplota sa tu pohybuje od 0,4 do 3°C. Pomalý zostup a dostatok času na aklimatizáciu by si mali dať najmä osoby so srdcovo-cievnymi ochoreniami.

📒 Raritná kniha návštev

Okrem spleti chodníčkov, krásnych stalagmitov, stalaktitov a stalagnátov či dych vyrážajúcej ľadovej výzdoby, v jaskyni natrafíte aj na jednu raritu – zvláštnu knihu návštev. Keď sa pozorne zahľadíte (a milá sprievodkyňa vás na to upozorní), vo viacerých dómoch na stenách možno badať podpisy niekdajších slávnych návštevníkov jaskyne. Nechýbajú medzi nimi také mená ako Michal Miloslav Hodža, Samo Chalupka, Gašpar Fejérpataky-Belopotocký a významní zemania či cirkevní hodnostári Liptova. Zub času síce niektoré podpisy riadne nahlodal, ale napríklad ten Hodžov alebo podpisy iných známych osobností 19. storočia sú zreteľné dodnes. Návštevnú knihu podzemia Ľadovej jaskyne v Demänovskej doline si všimli už v 17. storočí. Najstarší zápis v nej má viac ako tristo rokov. Pochádza z roku 1689 a patrí pánovi s menom Matthias Rex.

Povedzme si rovno, čarbanie kade-tade po stenách jaskyne by sa vám v dnešných časoch asi len tak ľahko neprepieklo (a ani to neodporúčame skúšať). V minulosti na to však nahliadali trochu inak a spoločensky významní ľudia boli priam nabádaní zanechať na výnimočných miestach svoju stopu. Čo len potvrdzuje fakt, že tie príjemné pocity výnimočnosti a majestátnosti, ktoré pri návšteve jaskyne zažívame dnes, neboli cudzie ani našim predkom.

✍🏻 Zaujali vás Demänovské jaskyne a chceli by ste ich preskúmať viac do hĺbky? Prečítajte si článok: Podzemné poklady Slovenska: Demänovské jaskyne

Vrbické pleso

Dostali ste chuť na nenáročnú prechádzku? Zájdite si k Vrbickému plesu, najväčšiemu prirodzenému jazeru ľadovcového pôvodu v Nízkych Tatrách. Nájdete ho v hornej časti Demänovskej doliny, v nadmorskej výške 1 113 m n. m. Jazero s maximálnou hĺbkou 8 metrov vzniklo po ústupe ľadovca zo svahov Chopka a z Derešov. V roku 1975 bolo vyhlásené za národnú prírodnú pamiatku s piatym stupňom ochrany.

Od parkoviska hotela Grand je to k jazeru len pár minút pešo. Trasa popri jazere, ktoré miestami pôsobí ako vystrihnuté z rozprávky, je dlhá asi kilometer a natrafíte na nej na viaceré drevené lavičky, informačné tabule, oddychovú zónu, ale aj prírodnú preliezku pre deti. Kačky plávajúce na hladine v tichu lesa sú už len príjemný bonus.

Ubytovanie v Demänovskej doline:

Rozhľadňa Ostredok

Rozhľadňa Ostredok, nazývaná aj Bencúrova veža, je 7 metrov vysoká drevená stavba s dvomi poschodiami. Naskytne sa vám z nej jedinečný výhľad do doliny i na okolité končiare. Skvelou „vychytávkou“ sú podrobné panoramatické fotografie umiestnené tak, aby bol váš zážitok z pozorovania ešte väčší. Návštevu rozhľadne by ste rozhodne nemali vynechať.

Dostanete sa k nej naozaj ľahko – od parkoviska v Jasnej, časť Biela Púť, vedie žltá značka. Keď sa jej budete držať, do polhodinky ste tam. Cestička je príjemná, nenáročná, kde-tu nejaký ten kameň. Cestou sem sme dokonca stretli aj pár rodiniek s detičkami v nosičoch a v kočíkoch, vychádzka tak vyzerá byť aj „baby friendly“.

Navyše, odtiaľto je to už len kúsok (približne kilometer) na Symbolický cintorín, tzv. Chodník piety, vybudovaný v roku 2021 na znak úcty a vďaky záchranárom, ktorí v Nízkych Tatrách položili svoje životy pri záchrane života a zdravia turistov.

Lyžiarske stredisko Jasná

Lyžiarske stredisko Jasná ponúka viac ako 50 km perfektne upravených zjazdoviek rôznych náročností. Na Chopku premáva 23 lanoviek a vlekov s prepravnou kapacitou viac ako 28 439 osôb za hodinu. Aj vďaka novej lanovke A6 z Bielej Púte na Priehybu sa presun lyžiarov k vrcholom Chopku skrátil len na 11 minút.

Ski areál je vhodný tak pre pokročilých lyžiarov, ako aj pre začiatočníkov, rodiny s deťmi či na usporiadanie pretekov svetovej úrovne. Vďaka vysokohorskej polohe a modernému zasnežovaciemu systému v dĺžke 36 km je tu garancia snehu minimálne 5 mesiacov v roku.

V stredisku nájdete všetko, čo by ste na dobrú lyžovačku mohli potrebovať. Nechýba lyžiarska škola aj škôlka, servis lyží, požičovňa lyžiarskej výstroje, skibus, občerstvenie v bufetoch, reštaurácie či parkoviská.

Okrem zjazdového lyžovania si na svoje prídu aj priaznivci divokej jazdy vo freeride zónach či v DC Snowparku Jasná v časti Otupné. Večerné lyžovanie je možné na osvetlenej zjazdovke v lokalite Biela púť. Jasná tiež poskytuje výborné možnosti na bežecké lyžovanie a skialpinizmus. Deti môžu svoje prvé oblúčiky trénovať v aréne Maxiland na Bielej Púti, Lúčkach aj Krúpovej. V Maxilande na Bielej Púti si okrem lyžovania môžu vyskúšať tiež sánkovanie, jazdu na snowbiku, skifoxe, snowscoote, boboch, klzákoch či skitriku.
Ubytovanie v okolí:

Najstrmšia bobová dráha na Slovensku aj pamiatky, ktoré stoja za to

Užite si jazdu na najstrmšej horskej bobovej dráhe na Slovensku vo Fun parku Žiarce. V špeciálne navrhnutých boboch pre jednu alebo dve osoby na kilometrovej dráhe sa budete cítiť, akoby ste lietali (najmä, keď trochu popustíte prednú brzdu). Na 1 000 metroch bobovej dráhy prekonáte prevýšenie 120 metrov, 16 zákrut a 6 skokov, s maximálnou rýchlosťou 45 km/hod. Deti do sedem rokov môžu absolvovať jazdu len s dospelou osobou.

Navštíviť sa oplatí i zaujímavé pamiatky v okolí Demänovskej doliny, ako napríklad drevený artikulárny kostol pri Svätom Kríži, Skanzen v Pribyline či Archeoskanzen Havránok. Množstvo zážitkov si odnesiete aj z kontaktnej ZOO, netradičnej atrakcie v podobe Domu hore nohami či veterného tunela v Hurricane Factory. Program si môžete vyskladať podľa seba, možností je neúrekom.

🥾 Najznámejšie turistické trasy v okolí 🌲

1. Na Ďumbier a späť

  • Dĺžka trasy: 8,8 km
  • Potrebný čas: 4 hodiny
  • Náročnosť: Stredne ťažká

2. Z Chopku cez Sedlo Poľany na Tri vody a Bielu Púť

  • Dĺžka trasy: 9,1 km
  • Potrebný čas: 3,5 až 4 hodiny
  • Náročnosť: Ľahká

3. Z Chopku do Demänovského Sedla a Širokou dolinou na Lúčky

  • Dĺžka trasy: 9,5 km
  • Potrebný čas: 3,5 až 4 hodiny
  • Náročnosť: Ľahká

4. Náučný chodník Demänovská dolina

Tento chodník patrí v rámci severnej strany Nízkych Tatier k tým najkrajším a najvyhľadávanejším. Na trase s dĺžkou 13 km vás čaká tucet informačných tabúľ s užitočnými informáciami o lokalite samotnej. Trasu je možné prejsť približne za štyri a pol hodiny. Výlet začína na parkovisku hotela Grand v Jasnej, potom okolo Vrbického plesa na Otupné a Tri vody a následne po červenej značke Pod Ostrú skalu v smere do Lukovej. V Širokej doline je potrebné odbočiť na zelenú a potom už len rovno za nosom smer Lúčky.

  • Dĺžka trasy: 13 km
  • Potrebný čas: 4,5 hodiny
  • Náročnosť: Stredne ťažká

5. K Symbolickému cintorínu, Demänovskej jaskyni a späť

  • Dĺžka trasy: 1,8 km
  • Potrebný čas: 2 hodiny
  • Náročnosť: Stredne ťažká

6. Z Kosodreviny na Chopok cez Krížske sedlo a späť

  • Dĺžka trasy: 14 km
  • Potrebný čas: 5,5 hodiny
  • Náročnosť: Ťažká

7. Poľovníckym chodníkom k jaskyni mŕtvych netopierov

  • Dĺžka trasy: 8,8 km
  • Potrebný čas: 2 hodiny
  • Náročnosť: Ťažká

A hoci sa naša spoločná cesta Demänovskou dolinou týmito riadkami končí, veríme, že sme vás inšpirovali a vy onedlho podniknete aj tú reálnu. A vôbec nevadí ani to, ak ste tam už boli. Veď viete, ako sa vraví: „Či je leto a či mráz, Demänovskú pozriem si zas… a zas.“

Demänovská dolina, už idem!

Ako sa vám článok páčil?

Martina Matejovičová

Kreatívna duša, čo žiť skúša. Milujem slobodu, život, prírodu a knihy. Zbožňujem jeseň, bubnovanie dažďových kvapiek na strechy budov, filmy a písanie. Rada objavujem čarovné zákutia a výhľady, ktoré berú dych. Deň si spríjemňujem počúvaním hudby a všetko to zalievam hektolitrami kávy a čaju. :) 

Hore