Osvieženie aj tajomná krása pod povrchom. Čo skrývajú jaskyne na Slovensku?

Slovensko – krajina hôr, hradov a… jaskýň. Veru tak, pod povrchom našej malebnej krajiny sa skrýva naozaj miliónové bohatstvo. A nie je to len preto, že vznikalo milióny rokov. Jaskyne na Slovensku, ktorých je mimochodom na našom území viac než 7 000, sú nielen ukážkou stokrát potvrdeného umeleckého talentu prírody, ale aj geologickým fenoménom, ktorý pravidelne oslovuje odborníkov rôzneho zamerania i bežných ľudí bažiacich po krásnych zážitkoch.

A keďže kompletný zoznam jaskýň na Slovensku by bol asi rovnako dlhý ako priemerný zoznam výhovoriek na odloženie turistiky, pozrime sa spolu na zúbok (či skalný útvar) aspoň tým najznámejším. V článku si môžete prečítať o týchto jaskyniach:

• Belianska jaskyňa
• Brestovská jaskyňa
• Bystrianska jaskyňa
• Demänovská jaskyňa slobody
• Demänovská ľadová jaskyňa
• Dobšinská ľadová jaskyňa
• Domica
• Jaskyňa Driny
• Gombasecká jaskyňa
• Harmanecká jaskyňa
• Jasovská jaskyňa
• Ochtinská aragonitová jaskyňa
• Važecká jaskyňa
• Menej známe jaskyne, ktoré stoja za zmienku

Jaskyne na Slovensku – mapa

💡Zo slovníčka jaskyniara / speleológa Sintrová výzdoba je minerálna výplň v jaskyniach, ktorá vzniká zrážaním uhličitanu vápenatého z kvapkajúcej vody. Najznámejším druhom sú stalaktity, ktoré visia zo stropu, stalagmity, ktoré rastú z dna, a stalagnáty, ktoré sú výsledkom spájania sa stalaktitu a stalagmitu. Okrem týchto sa tvoria aj jaskynné perly, brká, záclony, vodopády a ďalšie.

Belianska jaskyňa

A začneme hneď jednou z tých najznámejších a najnavštevovanejších. Belianska jaskyňa sa nachádza na severnom svahu Kobylieho vrchu vo východnej časti Belianskych Tatier. Dostanete sa k nej z obce Tatranská Kotlina, výstup ku vchodu v nadmorskej výške 890 m n. m. vám spríjemní zhruba kilometrový náučný chodník. Návštevníkov v jaskyni čaká prehliadkový okruh s dĺžkou 1 370 metrov a prevýšením 125 metrov. Teplota vnútri sa pohybuje od 5 do 6,3 °C, čo sú čísla, pri ktorých by minimálne 5 zo 4 speleológov (najmä v lete) odporúčalo si pred vstupom do jaskyne hodiť na seba nejaký ten sveter, na šortky natiahnuť dlhé nohavice a žabky vymeniť za pevnú, uzavretú obuv. Okrem toho sa vám zíde aj nejaká-tá kondička, na trase počas 70 minút prekonáte až 874 schodov.

Ale nebojte sa, celá táto „prípravná tortúra“ určite stojí za to. Návštevníci si tu môžu popásť oči na úžasnej sintrovej výzdobe, pagodovitých stalagmitoch, jazierkach a množstvu inej jaskynnej výzdoby. Obľúbenou zastávkou je i tzv. Hudobná sieň, ktorá dostala meno podľa kvapiek dopadajúcich na hladinu jazierka. Jej akustika je natoľko jedinečná, že sa tu kedysi organizovali hudobné koncerty klasickej hudby.

Brestovská jaskyňa

View this post on Instagram

A post shared by Balamiro Slavgem (@miro_z_hor)

Brestovská jaskyňa bola prvou sprístupnenou jaskyňou Oravy a Západných Tatier. Aktuálne patrí k obľúbeným zastávkam turistov pri návšteve Zuberca a jeho okolia. Z jej celkovej dĺžky 1 890 metrov je sprístupnených 217 metrov. Počas prehliadky sa trasa prechádza tam i späť a počas 50 minút tu prekonáte spolu 240 schodov. Teplota veľmi neprekvapí, pohybuje sa v jaskynných číslach od 4,9 °C do 5,4 °C. Čo vám však rozbúcha srdce je pozoruhodná morfológia priestorov a riečisko s aktívnym vodným tokom so siedmimi sifónmi na jej dne, a tiež vzácna jaskynná fauna, ktorú tu možno stretnúť.

Skvelý tip: Vchod do jaskyne je situovaný v nadmorskej výške 867 m n. m. a nájdete ho hneď oproti Múzeu oravskej dediny, pri drevenom amfiteátri. Svoj dobrodružný výlet si tak môžete poľahky predĺžiť o ďalší oku-lahodiaci zážitok.

Bystrianska jaskyňa

Svoju nádielku podzemnej krásy si užíva aj Horehronie, kde sa nachádza Bystrianska jaskyňa. V jej vzniku má prsty tektonicko-erózna činnosť a podzemný tok, ktorý do dnešných dní preteká jaskynnými priestormi približne 15 až 20 metrov pod úrovňou prehliadkovej trasy. Jaskyňu nájdete na južnom okraji obce Bystrá, medzi Podbrezovou a Mýtom pod Ďumbierom, neďaleko rekreačného strediska Tále.

Bola objavená v roku 1923. Pýši sa pozoruhodnými skalnými útvarmi, sintrovou výplňou, tromi priepasťami, ale i priaznivými podmienkami na speleoterapeutickú liečbu. Asi vás neprekvapí fakt, že je najväčšou jaskyňou južnej strany Nízkych Tatier. Prehliadkový okruh pohodlne zvládnu i deti a ľudia, ktorých kondička potrebuje trošku doladiť. Na 580 metroch trasy na vás čaká len minimálne prevýšenie a príjemných 26 schodov. Prehliadka potrvá približne 45 minút. Teplota v jaskyni sa pohybuje od 5,7 do 6,7 °C a otvorená je od januára do konca októbra.

Demänovská jaskyňa slobody – najväčšia jaskyňa na Slovensku

Ak by sa niekedy jaskyne na Slovensku rozhodli usporiadať súťaž v návštevnosti, stupeň víťazov by s prehľadom ovládla Demänovská jaskyňa slobody. Okrem toho, že táto ozdoba známej Demänovskej doliny dlhé roky očaruje návštevníkov svojou unikátnou sintrovou výplňou rozličných farieb a tajuplným podzemným tokom Demänovky, oči nadšených návštevníkov sa do dnešných dní nevedia nabažiť ani čarokrásnych krasových jazierok či stropov s kvapľovou výzdobou. Priemerná teplota v jaskyni sa pohybuje od 6,1 do 7 °C.

V jaskyni je možné absolvovať 2 druhy prehliadkovej trasy:

• Tradičný okruh v trvaní 60 minút, s dĺžkou 1 150 m, prevýšením 86 m a 913 schodmi (Uvidíte najzaujímavejšie priestory jaskyne, ako riečne modelované chodby, krasové jazierka či stropné korytá)
• Dlhý okruh v trvaní 100 minút, s dĺžkou 2 150 m, prevýšením 86 m a 1 118 schodmi (Tradičný okruh plus Veľký dóm, Ružová sieň, Kráľova galéria či unikátne jaskynné lekná a perly)

Demänovská ľadová jaskyňa

Aké šťastie v hre musí mať dolina, aby prakticky bez námahy „vyfasovala“ nie jednu ale rovno dve jaskyne? Nuž, odpoveď na túto otázku sa asi len tak ľahko nedozvieme. Čo však vieme určite je, že za návštevu rozhodne stoja obe. A nie je to len preto, že sú „sestry“ a jedna z nich by pokojne mohla byť sídlom princeznej Elsy z populárnej rozprávky Ľadové kráľovstvo.

Demänovská ľadová jaskyňa sa nachádza v Nízkych Tatrách v už spomínanej Demänovskej doline, v blízkosti známeho lyžiarskeho strediska Jasná. Vchádza sa do nej v brale Bašta, v nadmorskej výške 840 m, asi 90 m nad dnom doliny. Prvá písomná zmienka o jaskyni pochádza už z roku 1299! Z jej celkovej dĺžky 2 445 m si návštevníci na prehliadkovej trase užijú 650 metrov. Trasa prechádza cez mohutné riečne chodby prepojené strmšími úsekmi, obozretnosť je preto namieste. Prvá časť jaskyne patrí sintrovej výzdobe, tá druhá je zaľadnená. Zaujímavá je i teplota, v jaskyni je aj počas letných mesiacov len mierne nad nulou (maximálne 3 °C), vo výbave na tento výlet by vám preto nemalo chýbať teplejšie oblečenie, bunda a pevná uzavretá obuv.

Dobre vedieť: Rozdiely teplôt medzi vonkajším prostredím a jaskyňou, ako aj celkové prevýšenie predstavujú určitú záťaž na ľudský organizmus. Aby vaša aklimatizácia na priestory jaskyne prebehla bez problémov, je vhodné, aby ste boli pred návštevou jaskyne dostatočne oddýchnutí.

Dobšinská ľadová jaskyňa – najväčšia ľadová jaskyňa na Slovensku

Vo svete ľadu a chladu ešte chvíľu zostaneme. Ďalšou zastávkou na ceste po podzemných pokladoch našej krajiny je Dobšinská ľadová jaskyňa. Nájdete ju na juhozápadnom okraji Národného parku Slovenský raj, na severnom svahu vrchu Duča. Cestu ku vchodu vám spríjemní náučný chodník.

Jedinečnosť jaskyne oceňujú nielen domáci obyvatelia či turisti, ale známa je aj v zahraničí. Patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete a preto sa niet čomu čudovať, že od roku 2000 figuruje aj v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Prehliadková trasa jaskyne je dlhá 515 metrov a delí sa na zaľadnené (Veľká a Malá sieň, Ruffínyho koridor a Zrútený dóm), a nezaľadnené časti (Kvapľova a Biela sieň, Suchý dom, Kvapľova pivnica, a Peklo). Teploty sú doslova mrazivé, pohybujú sa od približne – 4 °C do + 0,5 °C, okrem bundy a pevnej obuvi sa vám tak dolu určite zídu i čiapka a rukavice, a to aj uprostred leta.

Zaujímavosťou je, že v roku 1946 v nej bolo napríklad povolené i celoročné korčuľovanie pre verejnosť. V 50. rokoch v nej ešte trénoval známy a úspešný československý krasokorčuliar Karol Divín a rota vojenských rýchlokorčuliarov.

Domica

Domica je najväčšou jaskyňou Slovenského krasu. Nachádza sa na južnom svahu Silickej planiny v okrese Rožňava a patrí k najkrajším na Slovensku. Je to najmä vďaka mimoriadne pestrej kvapľovej výzdobe. Známa je i vzácnymi archeologickými nálezmi a bohatým výskytom sintrových štítov, bubnov či kaskádových jazierok. Zrak návštevníkov potešia aj cibuľovité stalaktity a efektné pagodovité stalagmity. Okrem toho sa jaskyňa pýši aj početným druhovým zastúpením netopierov, doteraz ich tu bolo rozlíšených až 16. 

Domica je prepojená s jaskyňou Čertova diera, s ktorou dosahujú dĺžku až 5 368 m. Od roku 1 932 je prístupná i pre verejnosť a ponúka 2 druhy prehliadkových okruhov:

• Krátky okruh s dĺžkou 780 m a prevýšením 3 až 7 m. Dĺžka trvania prehliadky krátkeho okruhu je asi 45 minút. Teplota v jaskyni je od 10,2 do 11,4 °C.
• Okruh s plavbou s dĺžkou 930 m, z toho plavba je 150 m. Dĺžka trvania prehliadky pri okruhu s plavbou je približne 60 minút. Teplota v jaskyni je od 10,2 do 11,4 °C.

Jaskyňa Driny

Západ našej krajiny je síce na jaskyne chudobnejší, ale kde-tu sa nejaká predsa len nájde. A dokonca i celkom významná. Tú najznámejšiu nájdete v okolí Smoleníc, v blízkosti rekreačného strediska Jahodník. Je ňou Jaskyňa Driny.

Prehliadkový okruh má 450 metrov a jeho zdolanie vám potrvá asi 35 minút. Počas prehliadky sa rozcvičíte na viac ako 150 schodoch. Jaskyňa bola objavená v roku 1929 a už v roku 1935 bola sprístupnená pre verejnosť. Teplota v jaskyni sa pohybuje okolo 7,1 – 7,8 °C a jej návšteva je vďaka vysokej vlhkosti dosahujúcej až 97%, viac ako odporúčaná aj astmatikom.

Počas prehliadky sa môžete pokochať množstvom zaujímavých „puklinových“ chodieb a sústavou podzemných priestorov s čarokrásnou kvapľovou výzdobou. Uvidíte sintrové vodopády, jazierka napĺňané presakujúcou atmosférickou vodou a najrôznejšie druhy stalaktitov, stalagmitov či inú sintrovú výplň.

Prístup do jaskyne z parkoviska trvá približne 20 minút a je vzdialený asi kilometer lesnou cestou s prevýšením 100 m. Záver stúpania k jaskyni je pomerne strmý so 100 schodmi. Jaskyňa Driny je prístupná v mesiacoch apríl až október, denne okrem pondelka. Počas hlavnej sezóny (jún – august) sa uskutočňuje denne až 8 vstupov v hodinových intervaloch, mimo sezóny sú to 4 vstupy denne s rozostupom 90 minút.

Od skorej jesene sa do jaskyne zlietavajú netopiere, ktoré tu v pokoji prečkávajú zimu. Z 24 druhov netopierov, ktoré sa vyskytujú na území Slovenska, bolo v jaskyni spozorovaných až 11 druhov.

Gombasecká jaskyňa

Slovenský kras ukrýva aj ďalšiu z našich významných jaskýň. Nesie meno Gombasecká a objavili ju v roku 1951 dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy. A nielen preto, že to k nej mali necelých 10 kilometrov. Jaskyňa má 3 057 m a vývojovo patrí medzi najmladšie slovenské jaskyne. Relatívne mladý vek však dokonale vyvažuje impozantnosťou svojej výzdoby. Známa je najmä výskytom sintrových bŕk – tenkých trubicovitých stalaktitových útvarov, ktoré sú skvelo zachované. Nájdete tu aj rôzne formy stalaktitov, stalagmity či náteky.

Dĺžka sprístupnenej časti jaskyne je 285 m, keďže sa však takmer celá trasa prechádza dva razy, dĺžka prehliadkovej trasy sa predĺži na 530 m. Prevýšenie je len 7 či 8 metrov, čo pohodlne zvládne aj menej zdatný účastník výpravy či dieťa. Počas prehliadky návštevníkov čaká 87 schodov a teplota okolo 9 °C. Zaujímavosťou je, že v minulosti jaskyňa slúžila aj ako sanatórium na liečenie chorôb dýchacích ciest.

Harmanecká jaskyňa

Harmanecká jaskyňa, niektorým známa i pod názvom Biela jaskyňa (podľa veľkého výskytu bieleho vápenca v nadloží) sa nachádza v južnej časti Veľkej Fatry, presnejšie na severnom svahu vrchu Kotolnica, len 13 km autom od Banskej Bystrice. Ak niekedy zablúdite do týchto končín, určite ju pri svojich potulkách nevynechajte!

Harmanecká jaskyňa sa nachádza v nadmorskej výške 821 m. Pri výstupe od parkoviska je potrebné prekonať výškový rozdiel 260 m. Cesta vedie po náučnom chodníku dlhom 1 420 m a pohodovou prechádzkou ste pri vchode približne za 40 minút.

Jaskyňa má tzv. puklinovo-rútivý charakter. Z puklín sa časom (a činnosťou vody) neskôr stali rozsiahlejšie siene a dómy, z ktorých sa tešíme v súčasnosti. Celková dĺžka jaskyne je 3 123 m, z toho pre verejnosť je sprístupnená prehliadková trasa s dĺžkou 1 020 m. Jaskyňa patrí k tým chladnejším, teplota vzduchu sa tu pohybuje od 5,8 °C do 6,4 °C.

Jasovská jaskyňa

View this post on Instagram

A post shared by Lucia Brych (@lucia.brych)

Jasovská jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras. Známa je výskytom bohatej kalcitovej sintrovej výplne, z ktorých najväčšiu pozornosť pútajú pagodovité stalagmity, kamenné vodopády či bubny. Okrem výzdoby jaskyňa zaujme aj viacerými archeologickými nálezmi. Z pozostatkov niekdajších živočíchov sa tu našli kosti jaskynného medveďa a jaskynnej hyeny.

Prehliadkový okruh má dĺžku 720 m a prevýšenie 30 m. Pri prehliadke je nutné prekonať 339 schodov. Trasu zvládnete približne za 45 minút. Výškový rozdiel medzi vchodom a východom je 28 m. Teplota vzduchu sa pohybuje od 8,8 do 9,4 °C a relatívna vlhkosť vzduchu je 90 až 98 %, čo je príjemné i pre dýchacie cesty.

Okrem toho, že počas sezóny jaskyňa teší návštevníkov, mimo nej poskytuje útočisko netopierom. Je totiž veľmi známou chiropterologickou lokalitou (doteraz sa tu vyskytlo až 19 z 24 druhov netopierov žijúcich na Slovensku). Ak máte z týchto malých zvieratiek strach, netreba sa báť, vyskytujú sa tam len v zimnom období. Jaskyňa je jedným z najvýznamnejších zimovísk podkovárov veľkých na Slovensku.

Ochtinská aragonitová jaskyňa

Čože by to už len bol za článok o významných jaskyniach na Slovensku, ak by v ňom chýbala Ochtinská aragonitová jaskyňa? Tá je totiž skutočným pokladom medzi jaskyňami, a tiež prvá vec, na ktorej si nejeden zahraničný turista zaručene poláme jazyk. Nachádza sa v Revúckej vrchovine na strednom Slovensku. Ak sa vám niekedy stane, že obyvateľ či obyvateľka Gemera sa začne chváliť, že má v regióne celosvetovú raritu, tak vedzte, že nezavádza. Jaskynných priestorov s jedinečnou aragonitovou výzdobou prístupných pre verejnosť je v súčasnosti na celom svete len päť.

💡Čo je aragonit? Minerál kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky nazývaný aj uhličitan vápenatý (CaCO3). Jaskynné útvary vďaka nemu pripomínajú mrazivé kvety alebo hviezdy zamrznuté v skale, čím sa výzdoba jaskyne miestami trochu ponáša na bielo rozkvitnutý sad pod povrchom zeme.

Jaskyňu objavili v roku 1954, ale sprístupnená verejnosti bola až v roku 1972. Je dlhá 585 metrov, návštevníkom je prístupných 300 metrov a prehliadku aj s výkladom od sprievodcu tak pohodlne zvládnete do pol hodinky. Umelý vchod do jaskyne je dlhý 144 m a prekonáva výškový rozdiel 19 metrov za pomoci 104 schodov. Strop jaskyne je zdobený jedinečnými formami excentrickej formy aragonitu. Nesporne najkrajším aragonitovým útvarom je srdce jaskyne v tzv. Hviezdnej sieni. Prehliadku jaskyne je možné absolvovať od apríla do októbra.

Važecká jaskyňa

Važecká jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie európske paleontologické lokality s nálezmi kostí jaskynného medveďa. Taktiež je známa pre svoju bohatú kvapľovú výzdobu a vzácnu jaskynnú faunu. Pre turistov je prístupný úsek dlhý 235 metrov. Prehliadka priestorov je možná iba so sprievodcom a trvá asi 25 minút.

Jaskyňa sa nachádza na okraji obce Važec, medzi Liptovským Mikulášom a Popradom a je jednou z najnavštevovanejších prírodných zaujímavostí na Hornom Liptove. Keď sa sem vyberiete autom, pohodlne môžete zaparkovať na parkovisku, ktoré sa nachádza priamo pred vchodom do jaskyne.

🗣️ Menej známe jaskyne, ktoré stoja za zmienku 🦇 Bojnická hradná jaskyňa – malá travertínová jaskyňa pod Bojnickým zámkom. Vznikla pôsobením minerálnych vôd. Má približne 22 metrov a v minulosti pravdepodobne slúžila ako úkryt alebo zásobáreň vody. Dnes býva súčasťou prehliadky hradu, aj keď verejnosti nie je prístupná vždy. Jaskyňa mŕtvych netopierov – jedna z najvyššie položených sprístupnených jaskýň. Nachádza sa pod Ďumbierom v Nízkych Tatrách. Názov získala podľa nálezov kostier netopierov starých tisíce rokov. Môžete si tu užiť zážitkovú prehliadku so základným výstrojom a sprievodcom. Malá stanišovská jaskyňa – celoročne prístupná krasová jaskyňa bez betónových chodníkov a osvetlenia, ako stvorená na autentický speleologický zážitok. Návštevníci si ju prechádzajú s prilbou a „čelovkou“. Nachádza sa v Jánskej doline pri obci Liptovský Ján. Krásnohorská jaskyňa – nachádza sa pri Rožňave a vyniká mohutnými sintrovými útvarmi, pýši sa jedným z najväčších stalagmitov na svete, ktorý je vysoký takmer 34 metrov. Návšteva jaskyne prebieha s výstrojom (gumáky, prilba, „čelovka“) a ponúka dobrodružný zážitok mimo klasických betónových trás. Zlá diera – jaskyňa pri obci Lipovce na východnom Slovensku. Nemá elektrické osvetlenie, čo umožňuje zažiť jaskyňu v prirodzenom stave. Vyhľadávajú ju rodiny a návštevníci hľadajúci nenáročné jaskynné dobrodružstvo.

Tak a naše putovanie za tajomstvami pod povrchom sa chýli ku koncu. Čo napísať záverom? Slovenské jaskyne sú skutočný poklad, ktorý (našťastie pre nás) nezostal ležať na morskom dne, ani nie je schovaný dakde v tmavom kúte. Objavili a sprístupnili ho verejnosti, aby nám mohol robiť radosť. Stačí sa len nechať strhnúť, očarenie už príde samo. ;) Tak, čo, ktorá z jaskýň bude prvá na vašom cestovateľskom zozname? Kým budete premýšľať, nakuknite do nášho výletníka a posuňte vaše dobrodružstvo ešte o level vyššie. ⬇️

Chcem preskúmať výletník!