Rodinné výlety, na ktoré nikdy nezabudnete: 13 najkrajších hradov a zámkov na Slovensku

Hrady a zámky na Slovensku sú neodmysliteľnou súčasťou našej histórie a kultúry. Nehovoriac o tom, že mnohí z nás majú tie najkrajšie spomienky na rodinné či školské výlety, ktoré nás v detstve na pár neopakovateľných chvíľ vrátili do rozprávkových čias kráľov, princezien a rytierov.

Každý hrad, zámok alebo kaštieľ má svoju vlastnú jedinečnú atmosféru a príbeh, ktorý sa odzrkadľuje v jeho architektúre a histórii. Týmto perlám minulosti na tajomnosti na kúzle ešte viac pridávajú povesti a legendy, ktorými sú opradené. Nehovoriac o tom, že sú často zasadené do nádhernej scenérie plnej zelene a prírodných krás. Nezabudnuteľné zážitky tu čakajú všetkých, ktorí sa rozhodnú ich navštíviť. Inšpirujte sa našimi tipmi a zoberte svojich najbližších navštíviť tie najkrajšie a najpopulárnejšie z nich.

Hrad Beckov

Veľkolepá zrúcanina na 60 metrov vysokom brale nad obcou Beckov s výhľadom na rieku Váh. Pri návšteve hradu, najmä za tmy, si užijete jeho nádherné osvetlenie, čo ešte viac zdôrazňuje jeho impozantný vzhľad. Jeho história je previazaná s mocnými veľmožmi, rytiermi, ale s útokmi Tatárov a Turkov, ktorým odolával a opradený je mnohými legendami.

História Beckovského hradu siaha hlboko do minulosti. Už v 13. storočí stál ako strážca na obchodnej ceste, ktorá prechádzala cez Považie. Bol svedkom mnohých historických udalostí, od bojov s Turkami a Tatármi až po slávne obdobie, keď tu sídlili veľmoži a rytieri. Mesto pod hradom kvitlo vďaka svojej obranyschopnosti až do 17. storočia, bolo obchodným centrom a miestom, kde sa stretávali kultúrne a cirkevné osobnosti.

Vysoké vápencové bralo hradu Beckov je tiež obľúbeným miestom na lezenie, čo je skvelý zážitok pre tých, ktorí majú radi adrenalín. Celkovým zážitkom z návštevy hradu prispieva aj okolitá scenéria a možnosti na aktívny oddych, ako je prechádzka v prírode či výlety do okolitých miest a obcí.

Dnes Beckovský hrad neponúka len pohľady do histórie, ale aj zábavu a kultúrne podujatia. Počas letnej sezóny sa na jeho nádvoriach konajú rôzne festivaly a slávnosti, priťahujúce návštevníkov z celého Slovenska.

PRÍSTUP: Autom alebo autobusom z Trenčína cez Trenčiansku Turnú, Trenčianske Stankovce a Krivosúd-Bodovku do Beckova. Z centra obce pešo asi 5 minút po upravenej ceste až po vstupnú bránu do hradu. OTVÁRACIE HODINY a VSTUPNÉ: Aktuálne otváracie hodiny a informácie o vstupnom nájdete na oficiálnej web stránke.

Bojnický zámok

Bojnický zámok patrí medzi k najkrajším zámkom v Európe. Nachádza sa na západnom okraji mesta Bojnice, je viditeľný z väčšej časti horného Ponitria a stojí na travertínovej kope, ktorú vytvoril prameň termálnej vody.

Jeho existencia je dokumentovaná už v Zoborskej listine z roku 1113. Pôvodné drevené hradisko bolo v priebehu 13. storočia prebudo­vané na kamenný hrad. Medzi významných vlastníkov patrili Matúš Čák Trenčiansky, kráľ Matej Korvín a šľachtický rod Turzovcov. V roku 1643 prešiel hrad do vlastníctva rodu Pálfiovcov. Svoju súčasnú podobu získal Bojnický zámok počas rozsiahlej neogotickej prestavby v rokoch 1889 – 1910, ktorú inicioval a realizoval gróf Ján Pálfi, posledný šľachtický majiteľ zámku. Jeho inšpiráciou pri prestavbe boli francúzske a tirolské gotické hrady. Od roku 1950 je v zámku umiestnené múzeum, ktoré organizuje rôzne podujatia.

Zámocký areál je doplnený o park a lesopark, ktoré prispievajú k jeho nádhernej atmosfére. Pred vchodom do zámku sa vypína 600-ročná Bojnická lipa kráľa Mateja s obvodom kmeňa okolo 12,5 metra.

Odporúčame vám parkovať na platenom centrálnom parkovisku v Bojniciach, ktoré má kapacitu 565 parkovacích miest. Nachádza sa na Kúpeľnej ulici, len pár metrov od hlavných atrakcií mesta, ako sú Zoo Bojnice, kúpalisko Čajka a kúpele Bojnice, ako aj od hlavného námestia (Hurbanovho), ktoré je známe svojou úžasnou lipovou alejou.

PRÍSTUP: Autom alebo autobusom. Najbližšia autobusová zastávka je Bojnice, námestie. Železničná stanica v meste Prievidza je vzdialená 3 km od Bojníc. OTVÁRACIE HODINY a VSTUPNÉ: Bojnický zámok je otvorený celoročne, no odporúča sa zistiť aktuálne otváracie hodiny na oficiálnom webe. Prehliadka zámku trvá 1 hodinu a 15 minút a vyžaduje sprievod lektora.

Bratislavský hrad

Bratislavský hrad je jednou z najznámejších pamiatok Slovenska. Jeho história sa začala písať už v 10. storočí. V druhej polovici 16. storočia, keď sa Bratislava stala korunovačným mestom Uhorska po dobu 200 rokov, slúžil ako sídlo panovníkov a v korunovačnej veži sa nachádzali korunovačné klenoty uhorských kráľov.

Hrad sa nachádza v centre mesta, čo umožňuje jednoduchý prístup autom alebo MHD. Otváracie hodiny sú veľmi priaznivé, pretože hrad je otvorený celoročne a vstup na hradné nádvorie je bezplatný, pričom sa platí len za vstup do interiéru hradu.

Bratislavský hrad neponúka len historické výhľady a tajomstvá minulosti, ale aj zábavu a vzdelávanie. V jeho priestoroch sa konajú rôzne kultúrne podujatia, od historických festivalov až po koncerty a výstavy. Turisti si tu môžu prezrieť expozície múzeí, ktoré odkrývajú históriu hradu a jeho význam v rámci Slovenska. Okrem prehliadky historického múzea môžete využiť priestory pre aktivity pre deti. Pri hradnej kaviarni je priestor vyhradený pre deti do 2 rokov a hmatové hry pre deti do 4 rokov. Interaktívne hry sú pripravené pre deti do 7 rokov v priestoroch hradnej veže. Okrem toho je k dispozícii aj hradná bádateľňa, kde si deti od 8 do 12 rokov môžu vyskúšať kreatívne aktivity.

PRÍSTUP: Z Hodžovho námestia premávajú trolejbusy č. 203 a 207, ktoré vás zvezú na zastávku Hrad alebo Zámocká. Ak sa rozhodnete ísť pešo, z historického Starého mesta môžete pokračovať po Zámockej ulici. Alternatívne, od Mosta SNP vedie cesta pešo po Zámockých schodoch. OTVÁRACIE HODINY a VSTUPNÉ: Všetky potrebné informácie nájdete na oficiálnej stránke.

Budatínsky hrad

Budatínsky hrad, hoci nestojí na výraznom hradnom kopci, je obklopený malebným historickým parkom. Nachádza sa v mestskej časti Žiliny – Budatín a slúži ako sídlo Považského múzea. Interiér hradu ponúka návštevníkom expozíciu zameranú na drotárstvo a rôzne hradné zbierky.

Pôvod Budatínskeho hradu, ktorý stojí na stojí na sútoku riek Váh a Kysuca, siaha až do roku 1321. V tej dobe tvorila najstaršiu časť hradu valcovitá veža s vstupom z prízemia, doplnená ďalšími drevenými a hlinenými stavbami. Hrad bol tiež obklopený hradbou a vodnou priekopou na vonkajšej strane opevnenia, čo bolo typické pre mnohé stredoveké hrady. Najvýznamnejšie zmeny a prestavby hradu sa udiali v 19. a 20. storočí, keď bol vo vlastníctve Čákiovcov.

Hradný park s rozlohou 5 hektárov je voľne prístupný a ponúka rôzne možnosti aktivít. Môžete si tu usporiadať piknik, športovať, alebo len tak oddychovať na lavičkách pod obrovskými starými stromami. Niektoré z týchto stromov majú až 200 rokov a ich kmeň dosahuje obvod až 5 metrov, čo im dodáva majestátny vzhľad. V blízkosti hradu sa nachádza aj umelecky pôsobivá kaplnka, ktorú sa takisto oplatí navštíviť.

PRÍSTUP: Hrad je ľahko dostupný autom aj na bicykli, pretože leží pri najznámejšej cyklotrase v oblasti. Vstup do hradu je z južnej terasy, od rieky Váh. OTVÁRACIE HODINY a VSTUPNÉ: Všetky potrebné informácie nájdete na oficiálnej webovej stránke Považského múzea.

Čachtický hrad

Čachtický hrad sa preslávil predovšetkým svojou temnou históriou spojenou s Alžbetou Báthoryovou, ktorá žila na hradnom kopci na prelome 16. a 17. storočia. Táto kontroverzná postava sa zaslúžila o vznik mnohých legiend a príbehov o jej krutosti a krvilačnosti voči mladým dievčatám, pričom sa údajne kúpala v ich krvi v presvedčení, že si takto zachová svoju krásu a mladosť.

Napriek tomu, že sa hrad preslávil svojou hrozivou minulosťou, dodnes púta pozornosť návštevníkov svojou majestátnosťou. Vznikol v prvom desaťročí 13. storočia a postupne sa rozširoval. V roku 1708 bol dobytý a vypálený vojskami Františka Rákócziho, čo spôsobilo jeho postupný úpadok na ruiny. Avšak v rokoch 2012 až 2014 prešiel hrad rozsiahlou obnovou a dnes je opäť prístupný verejnosti, ponúkajúc nádherné výhľady na okolitú krajinu.

Okrem hradných pozostatkov sa Čachtický hrad preslávil aj svojimi podzemnými chodbami, ktoré slúžili ako útočisko pred tureckými nájazdmi a neskôr poskytovali úkryt domácej panej. Aj keď tieto priestory nie sú verejnosti prístupné, ich existencia dodáva hradu ešte väčšiu záhadnosť.

Okrem hradných pozostatkov môžu návštevníci obdivovať aj ďalšie historické pamiatky v okolí, ako napríklad gotický kostol, gotickú kaplnku, renesančnú kúriu a Draškovičovský kaštieľ, v ktorom sa nachádza múzeum.

PRÍSTUP: Autom z Trenčína smer Nové Mesto nad Váhom, ďalej do obce Čachtice – na značené parkovisko pod hradom. Odtiaľ asi 15 minút pešo na hrad. Autobusom alebo vlakom do Nového Mesta nad Váhom, odtiaľ autobusom do Čachtíc. Z autobusovej zastávky to budete mať pešo na približne 45 minút pešo. OTVÁRACIE HODINY a VSTUPNÉ: Aktuálne informácie nájdete na web stránke cachtickyhrad.eu.

Hrad Červený kameň

Červený Kameň, jedno z najkrajších miest v Malých Karpatoch, je od Bratislavy vzdialený len približne 40 kilometrov. Jeho pôvod sa datuje do 13. storočia, ale v 16. storočí bol prestavaný na mohutnú pevnosť, ktorá sa stala vrcholom vtedajšej vojensko-obrannej stratégie.

Hoci v pôvodnom hradnom areáli stála pevnosť postavená v 16. storočí rodinou Fuggerovcov, najväčší vplyv na hrad mal v období od roku 1583 až do druhej svetovej vojny rod Pálfiovcov. Tento významný uhorský rod prebudoval hrad na reprezentačné sídlo s bohatou výzdobou interiérov a na mieste sídlil až do roku 1945. 

Dnes sa v hradnom areáli nachádza múzeum, ktoré prezentuje historické bývanie šľachty. Slávne časy hradu a výjavy z jeho bohatej histórie na mieste ožívajú počas rôznych šermiarskych festivalov, či sokoliarskych predstavení, ktoré pridávajú k neopakovateľnej atmosfére hradu. K unikátnemu zážitku návštevníka pridávajú letné nočné prehliadky a nedeľné rozprávania odborníkov. Po návšteve hradu si návštevníci môžu oddýchnuť v hradnej vinotéke, reštaurácii alebo kaviarni.

PRÍSTUP: Prístup je možný autom až k hradu, alebo pešo z obcí Častá alebo Píla. OTVÁRACIE HODINY a VSTUPNÉ: Všetky potrebné informácie nájdete na oficiálnej webovej stránke.

Hrad Devín

Hrad Devín sa nachádza v malebnom prostredí sútoku riek Dunaj a Morava, ponúkajúc návštevníkom úchvatný výhľad na okolie. Areál hradu vás privíta cez západnú Moravskú bránu a z vyhliadkovej terasy si môžete vychutnať panorámu Dunaja, rakúskeho vrchu Braunsberg a mnoho ďalších okolitých scenérií.

V areáli hradu nájdete ranokresťanskú kaplnku zo 4. storočia a pozostatky osady z 11. – 13. storočia. V strednej časti hradu zasa objavíte hradnú studňu a zvyšky obytných priestorov. V suteréne renesančného paláca sa nachádza výstavná sieň, kde môžete obdivovať sezónne výstavy o histórii hradu. Okrem toho tu nájdete stálu expozíciu o histórii hradu od 13. až do 20. storočia, ktorá je umiestnená v jaskyniach horného hradu. Deti sa môžu zabaviť streľbou z luku, skákaním medzi vrecami a obzrieť si repliky zbraní s poučným výkladom.

Po návšteve hradu sa môžete občerstviť v niektorej z reštaurácií pod hradom a zakúpiť si pamätnú mincu. Okolie hradu ponúka množstvo možností na prechádzky a pár metrov od hradu sa nachádza aj mini ZOO, kde sa môžete povoziť na poníkoch.

PRÍSTUP: Verejné parkovisko pod Devínskym hradom je skvelou možnosťou pre tých, ktorí prichádzajú autom. Z parkoviska vás čaká len krátky peší prechod k vstupnej bráne hradu. Pre tých, ktorí preferujú verejnú dopravu, najbližšia autobusová zastávka je Hrad Devín. Z centra Bratislavy premáva spoj číslo 29, ktorý vás dostane priamo k hradu. Na Devín vedie aj cyklotrasa a dá sa tam dostať aj loďou. OTVÁRACIE HODINY a VSTUPNÉ: Všetky potrebné informácie nájdete na oficiálnej webovej stránke.

Haličský zámok

Haličský zámok je naozaj ako z rozprávky a týči sa na osamelom zalesnenom kopci. Jeho výnimočná poloha ponúka úchvatné výhľady na krajinu, kde môžete obdivovať okolité dediny a v dobrom počasí aj končiare Vysokých Tatier. Zámok v Haliči má dlhú a bohatú históriu, ktorá siaha až do 12. storočia. Bol postavený na mieste stredovekej pevnosti a postupne prestavaný na šľachtické sídlo. Postavili a od roku 1554 až do roku 1948 ho nepretržite vlastnili Forgáchovci, ktorí ho dodnes stále navštevujú.

Momentálne je tento zámok v súkromnom vlastníctve a slúži ako Zámocký Hotel Galicia Nueva. Okrem toho, že zámok slúži ako ubytovanie, ponúka aj pravidelné prehliadky pre verejnosť. Vstupné zahŕňa nielen prehliadku so sprievodcom, ale aj nápoj zadarmo. Počas nej máte možnosť obdivovať mnoho zaujímavej architektúry a exponátov. Najväčším ťahákom je však Župná sieň s pôvodnou výzdobou z roku 1762. Okrem toho sa dostanete aj do reprezentačného apartmánu s originálnym dreveným trámovým stropom a historickým mobiliárom. Prehliadková trasa vedie cez chodbu na 1. poschodí s cyklom jedinečných nástenných malieb uhorských panovníkov zo 16. a 17. storočia a končí v miestnej kaplnke.

Počas letnej sezóny je tu možnosť za menší poplatok navštíviť aj zámocký park, ktorý je na zozname národných kultúrnych pamiatok celoslovenského významu. Spravte si tu piknik, alebo sa vyberte člnkovať, zahrať si tenis, alebo si len tak poležať pri rybníku.

PRÍSTUP: Autobusová linka premáva priamo k zámku. Zaparkovať možno priamo pod kaštieľom na Zámockej ulici. OTVÁRACIE HODINY a VSTUPNÉ: Všetky potrebné informácie nájdete na oficiálnej webovej stránke.

Nitriansky hrad

Nitriansky hrad patrí medzi najvýraznejšie symboly Nitry, bol postavený na vápencovom vrchu, ktorý z troch strán obteká meander rieky Nitra a je jedným z najväčších stredovekých hradov na Slovensku. Nitriansky hrad je dôležitou kultúrnou a historickou pamiatkou, ktorá priťahuje návštevníkov svojou bohatou históriou aj architektúrou. Je to miesto, kde sa spája náboženská a politická história Slovenska, a preto je považovaný za jedno z najvýznamnejších miest na Slovensku.

Hradný areál sa skladá zo štyroch samostatných častí: katedrály, biskupského paláca, hospodárskych budov a vonkajšieho opevnenia s jedinou vstupnou bránou. Katedrála sv. Emeráma tvorí dominantnú časť Nitrianskeho hradu. Je to komplex troch kostolov rôznych stavebných slohov: románsky Kostol sv. Emeráma, gotický Horný kostol a barokový Dolný kostol. Románska časť katedrály, ktorá sa považuje za najstaršiu časť, bola neskôr upravená a rozšírená. Gotický Horný kostol bol postavený v najvyššom bode hradného kopca, zatiaľ čo barokový Dolný kostol bol pristavaný neskôr po dobytí hradu vojskami Gabriela Betlena.

Okrem katedrály a biskupskej rezidencie patrí k hradnému areálu aj kanonická krypta, kde sú pochovaní niektorí biskupi a kanonici. Biskupský palác, postavený v barokovom štýle, slúžil ako sídlo nitrianskeho biskupa a dnes je znovu využívaný na svoj pôvodný účel.

PRÍSTUP: Ak prídete pešo, môžete vyraziť z parku a prejsť okolo hokejového a futbalového štadióna. Z centra mesta, konkrétne zo Svätoplukovho námestia alebo od Divadla Andreja Bagara, môžete prejsť podchodom na Župnom námestí a pokračovať cez kratšiu Kráľovskú cestu alebo okolo kostola sv. Petra a Pavla. Ak prídete autom a hľadáte parkovisko, najbližšie spoplatnené parkovisko sa nachádza na Župnom námestí. OTVÁRACIE HODINY a VSTUPNÉ: Všetky potrebné informácie nájdete na oficiálnej webovej stránke.

Oravský hrad

Oravský hrad je jednou z najväčších turistických atrakcií severného Slovenska. Vybudovaný na skale nad riekou Orava v Oravskom Podzámku, sa toto „orlie hniezdo“ stalo neodmysliteľným symbolom regiónu. Jeho história siaha až do 13. storočia, keď sa na mieste pôvodného dreveného hrádku začala budovať pevnosť po tatárskom vpáde v roku 1241. Postupne sa rozrástla na rozsiahly hradný areál s 154 miestnosťami.

Rôzne štýly a obdobia architektúry, ako románsky sloh, gotika, renesancia, barok a moderné štýly, sa odrážajú v budovách a interiéroch hradu, čo svedčí o jeho dlhej histórii a rôznorodosti vlastníkov. V roku 1611 získal Oravský hrad svoju súčasnú podobu po rozsiahlej prestavbe Thurzovcov. Po ich vymretí hrad prešiel niekoľkými majiteľmi, ktorí oň neprejavovali veľký záujem, až do roku 1800, keď vyhorel. Po druhej svetovej vojne sa začali rekonštrukčné práce, ktoré ho zachránili pred úplným zánikom.

Dnes predstavuje Oravský hrad impozantný komplex Dolného, Stredného a Horného hradu s palácmi, opevnením a vežami. Expozície v jeho priestoroch ponúkajú pohľad na archeológiu, etnografiu, prírodné vedy a historické artefakty. Kaplnka sv. Michala a Klenotnica Oravského hradu patria k ďalším zaujímavostiam, ktoré môžete navštíviť. Veľmi obľúbené sú aj nočné prehliadky Oravského hradu počas hlavnej turistickej sezóny, ktoré sú spestrené divadelnými predstaveniami a strašidelnými výjavmi, čo pridáva ďalšiu dimenziu k návšteve tohto historického miesta.

PRÍSTUP: Neďaleko hradu cca 650 m sa nachádza autobusová zastávka a z opačnej strany hradu približne 600 m je železničná stanica, z ktorých premávajú spoje do okolitých miest a dedín. Parkovisko nájdete priamo pod hradom. OTVÁRACIE HODINY a VSTUPNÉ: Všetky potrebné informácie nájdete na oficiálnej webovej stránke.

Smolenický zámok

Smolenický zámok je jedným z najzaujímavejších a najmladších historických sídel na Slovensku nachádzajúci sa na úpätí Malých Karpát nad obcou Smolenice. Jeho vznik siaha do 15. storočia, kedy bol centrom a sídlom smolenického panstva. V priebehu storočí začal hrad upadať, v období napoleonských vojen časť zhorela, no neskôr prešiel niekoľkými rozsiahlymi rekonštrukciami a úpravami. Od roku 1953 je vo vlastníctve Slovenskej akadémie vied. V súčasnosti je interiér zámku upravený tak, aby sa dal využívať na sympóziá, konferencie, odborné semináre a iné vzdelávacie aktivity. Okrem toho priestory zámku ponúkajú ubytovacie kapacity nielen pre SAV, ale aj pre iné organizácie a širokú verejnosť.

Aj keď zámok nie je múzeom, počas roka si môžete vychutnať prehliadky vnútorných priestorov, posedieť si na nádvorí alebo sa pokochať okolitými výhľadmi. Spoločne s priľahlým parkom je zámok obľúbeným lákadlom pre milovníkov histórie, architektúry a prírody.

Pri návšteve Smolenického zámku nevynechajte prechádzku rozsiahlym zámockým parkom a návštevu múzea a hradiska Molpír. Priamo pod zámkom sa nachádza Včelovina, kde sa okrem návštevy kaviarne môžete zrelaxovať vo včelárskej záhrade alebo sa zúčastniť prehliadky spojenej s degustáciou miestnych produktov.

👨🏻‍🎓 Text o Smolenickom zámku vznikol v spolupráci so študentmi Ekonomickej univerzity v Bratislave.

PRÍSTUP: Zaparkovať môžete buď pri kostole v Smoleniciach alebo priamo pred zámkom. Na druhé spomínané parkovisko majú povolenie na len účastníci kongresov. OTVÁRACIE HODINY a VSTUPNÉ: Všetky potrebné informácie nájdete na oficiálnej webovej stránke.

Spišský hrad

Spišský hrad sa týči na východnom horizonte Spiša a jeho monumentálna silueta tvorí jednu z najrozľahlejších zrúcanín v strednej Európe s rozlohou viac ako 4 hektáre. Jeho históriu siahajúcu až do 12. storočia oživuje najstaršia písomná zmienka z roku 1120. Pôvodne slúžil ako obranná pevnosť na severnej hranici uhorského štátu a neskôr sa stal centrom svetskej moci na Spiši, teda sídlom spišského župana.

V 15. storočí začal hrad prechádzať prestavbami pod novým majiteľom, Štefanom Zápoľským, ktorý si tu chcel vybudovať reprezentatívne sídlo. Jeho snaha prispela k výstavbe paláca, rytierskej sály a kaplnky sv. Alžbety. V hradných komnatách sa dokonca narodil aj jeho syn Ján, budúci kráľ Uhorska. Neskôr, v 18. storočí, hrad postihol ničivý požiar, ktorý ho postupne zmenil na zrúcaninu. Konzervátorské úsilie sa však začalo v roku 1970, keď pamiatkari začali s náročnou rekonštrukciou hradieb a palácov, ktoré boli ohrozené nestabilným podložím.

Dnes sa v areáli hradu nachádzajú muzeálne expozície Spišského múzea, venované histórii hradu, stredovekým zbraniam a feudálnej justícii. Pre turistov vedie okolím pohodlný náučný chodník Sivá Brada – Dreveník, kde sa môžu oboznámiť s historickými udalosťami a prírodnými zaujímavosťami tejto oblasti.

PRÍSTUP: Autom sa bez problémov dostanete na parkovisko pod hradom, odkiaľ vám výstup k hradu potrvá asi 10 minút, alebo sa na hrad vyberte pešo z obce Spišské Podhradie, čo vám zaberie približne hodinu. OTVÁRACIE HODINY a VSTUPNÉ: Všetky potrebné informácie nájdete na oficiálnej webovej stránke.

Trenčiansky hrad

Za viac než 800 rokov svojej hrdej existencie Trenčiansky hrad strážil dávne obchodné cesty a za svoje sídlo si ho vybral nielen pán Váhu a Tatier, ale aj ďalšie významné šľachtické rody. Jeho história siaha až do 11. storočia, keď sa stal kráľovským hradom aj centrom rozvoja mesta Trenčín. Jeho masívny systém opevnenia je dôkazom jeho dôležitosti nielen ako pohraničnej pevnosti, ale i sídla župy.

S hradom sa spája známa legenda o Studni lásky, ktorá je hlboká 80 metrov a rozpráva príbeh lásky Omara a Fatimy. Podľa povesti turecký princ Omar vykopal studňu do skaly, aby získal vodu a oslobodil krásnu Fatimu, ktorú zajal bezcitný hradný pán Štefan Zápoľský. Traduje sa, že sa mu to nakoniec podarilo, ale dnes sa v studni nachádza len stečená dažďová voda a žiadny prameň v nej neústi.

K známym majiteľom hradu jednoznačne patrí aj Matúš Čák Trenčiansky, ktorého vláda nad viacerými hradmi v regióne mu vydobyla prezývku Pán Váhu a Tatier. S nástupom ďalších vznešených majiteľov sa hrad rozrastal a menil, pričom k pôvodnej Matúšovej veži pribudli ďalšie objekty a paláce.

Po požiari v roku 1790 hrad postupne pustol a chátral, keďže jeho majitelia preferovali život v komfortnejšom dubnickom kaštieli. Avšak neskôr rozsiahla rekonštrukcia umožnila sprístupniť jeho najcennejšie časti, ktoré dnes tvoria súčasť expozície Trenčianskeho múzea. V areáli hradu sa nachádzajú paláce a okrem Matúšovej veže sa navštíviť oplatí aj Delovú baštu a hladomorňu. Počas roka sa tu tiež konajú rôzne kultúrne podujatia, ako výstavy, koncerty, stredoveké hry a atraktívne nočné prehliadky.

PRÍSTUP: Prístup k hradu je možný autom na niektoré parkovisko v centre mesta, odkiaľ je potom možné pokračovať pešo strmším stúpaním asi 15 minút. OTVÁRACIE HODINY a VSTUPNÉ: Všetky potrebné informácie nájdete na oficiálnej webovej stránke.

Vyberte sa s vašimi najbližšími objavovať bohatú históriu Slovenska v podobe hradov a zámkov, vytvorte si množstvo jedinečných spomienok a zažite nezabudnuteľný návrat do čias kráľov, šľachticov a rytierov. Ubytovanie nájdete hravo na Zľavomate!

Dovolenkujte na Slovensku